Po úspechu Spriadačky vetra prichádza pokračovanie, ktoré je temnejšie, emotívnejšie a oveľa osobnejšie. Viazač vĺn od Julie Johnson posúva príbeh Rhye Fletwoodovej do nových vôd. Doslova aj obrazne. Čaká ju boj s vlastnou mocou, neistotou aj citmi, ktoré môžu rozhodnúť o osude celého sveta.
Autorka sa po udalostiach zo Spriadačky vetra nevracia do príbehu opatrne. Hneď od prvých strán cítiť následky vojny. Rhya Fletwoodová už nie je dievča, ktoré objavuje svoje schopnosti. Je poznačená stratami, vinou a otázkami, na ktoré nikto nepozná odpoveď. A práve to robí knihu zaujímavou. Julie Johnson sa nesnaží presvedčiť čitateľa, že všetko bude v poriadku. Naopak. Ukazuje, že niektoré rany sa nezahoja ani po víťazstve.
Rhya medzi vodou a ohňom
Bitka o Fyremas obrátila svet naruby. Caldera leží v troskách, mnohí priatelia sú mŕtvi alebo zranení a Penn, dnes už korunovaný kráľ, sa od Rhye čoraz viac vzďaľuje. Nie preto, že by prestal cítiť. Práve naopak. Niekedy je vzdialenosť najjednoduchší spôsob, ako sa chrániť pred ďalšou bolesťou. Osud preto Rhyu zavedie na miesto, kde by ju čitateľ možno vôbec nečakal – do ríše vody. A práve tu sa začína najzaujímavejšia časť knihy.
Ak bola Spriadačka vetra knihou vetra, pohybu a objavovania, Viazač vĺn je knihou hĺbky. Voda sa stáva metaforou celého príbehu. Pokojná na povrchu, no pod hladinou skrýva prúdy, ktoré dokážu človeka stiahnuť ku dnu.
Veľkú pozornosť si zaslúži kráľ Soren, Remnant vody. Je rezervovaný, rozvážny a často pôsobí ako človek, ktorý premýšľa tri kroky dopredu. Vzťah medzi ním a Rhyou nevzniká na prvý pohľad. Buduje sa postupne, cez rozhovory, spoločné učenie maegie a vzájomné pochopenie. Niektoré z najlepších scén knihy pritom nie sú akčné súboje, ale obyčajné chvíle, keď sa postavy snažia porozumieť jedna druhej.
A tu si prirodzene položíte otázku: komu vlastne držať palce?
Pennovi? Alebo Sorenovi?
Julie Johnson sa s touto dilemou očividne baví.
Svet, ktorý rastie spolu s príbehom
Jednou z najsilnejších stránok knihy je rozširovanie sveta Remnantov. V prvom diele sme dostali základy. Teraz autorka otvára ďalšie vrstvy. Nové krajiny, nové pravidlá mágie, nové politické napätie a nové hrozby. Maegia pritom nepôsobí ako obyčajný fantasy doplnok. Má svoju cenu, svoje hranice aj následky. Rhya sa učí, že sila sama osebe nestačí. Dôležité je vedieť, kedy ju použiť a kedy ju radšej nechať spať. Práve tieto momenty dodávajú príbehu väčšiu váhu.
Napriek všetkému Viazač vĺn je pomalší než prvý diel. Ak niekto očakáva neustále bitky, dramatické zvraty na každej druhej strane a akciu od začiatku do konca, môže byť mierne sklamaný. Veľká časť knihy stojí na budovaní vzťahov, vnútorných konfliktoch a politických hrách. Niektoré pasáže sa rozbiehajú pomalšie a občas by si zaslúžili svižnejšie tempo.
Na druhej strane práve vďaka tomu postavy pôsobia skutočnejšie. Nie sú to figúrky presúvané po šachovnici. Robia chyby, pochybujú a menia sa.
Viazač vĺn ponúka romantiku, ale nestavia len na nej. Má mágiu, ale nezneužíva ju ako jednoduché riešenie problémov. Má vojnu, no ešte viac sa sústreďuje na následky, ktoré po sebe zanecháva. Julie Johnson navyše píše spôsobom, ktorý dokáže vtiahnuť do deja. Čitateľ nemá pocit, že sleduje udalosti z diaľky. Je pri nich. Počuje šum mora, cíti neistotu hrdinky a postupne chápe, že najväčšie bitky sa často neodohrávajú na bojisku.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, Motýľ
