Oravský hrad. Prehliadka, užitočné info, Biela pani aj upír Nosferatu

LinkedIn

Jeden z najkrajších hradov na Slovensku a výrazná dominanta oravského regiónu. Hrad s bohatou históriou, ktorý sa objavil aj v slávnom filme Upír Nosferatu, no nakrúcali sa tam tiež rozprávky Kráľ Drozdia brada, Sokoliar Tomáš, či Láska na vlásku. Oravský hrad sa týči v malebnej dedinke Oravský Podzámok na vápencovom brale. Pri množstve zaujímavých expozícií si tu prídu na svoje deti aj dospelí. Nádvoria i výhľady z jednotlivých poschodí hradu sú nezabudnuteľné, rovnako ako aj chvíľa strávená v hradnej kaplnke.

Pozývame vás na tento úchvatný hrad v spolupráci s vydavateľstvom Dajama, ktoré vydáva vynikajúcich turistických sprievodcov. Všetky miesta, o ktorých píšu, majú pochodené a prinášajú vždy množstvo tipov na výlety – kam zájsť a čo vidieť. Plus praktické informácie o danej lokalite, či zaujímavosti. Presne tak je to aj v knižke Hrady pre deti, ktorá je už druhým dielom v sérii a ponúka 25 najkrajších výletov s deťmi po stredoslovenských hradoch.

 

Ako sa dostanete na Oravský hrad

Oravský hradK Oravskému hradu, ktorý sa nachádza v centre obce Oravský Podzámok, nás navigujú hnedé orientačné tabule. Ak sme pricestovali autom, zaparkujeme na parkovisku situovanom pri štátnej ceste pri obecnom úrade, ktoré je vyhradené pre návštevníkov hradu. Hradné parkovisko je spoplatnené. Odtiaľ sa asi za 5 minút dostaneme pešo k pokladni hradu. Od pokladne potom krátko stúpame alejou ku vstupnej bráne do hradu.

Ak sme prišli autobusom, vystúpime na zastávke Oravský Podzámok, námestie a odtiaľ pokračujeme pešo k hradnej pokladni.
Do Oravského Podzámku možno prísť aj vlakom, ktorý premáva na železničnej trati Trstená – Kraľovany. Vystúpime na zastávke Oravský Podzámok, odkiaľ nám cesta k hradnej pokladni zaberie približne 10 minút.

 

Na hrade – malý alebo veľký okruh

Zaparkujeme na parkovisku vyhradenom pre návštevníkov hradu. Odtiaľ pokračujeme pešo popri obecnom úrade a na prvej križovatke pri reštaurácii odbočíme doľava. Po chvíli prídeme k pokladni hradu, kde máme možnosť kúpiť si vstupenku na vybraný okruh. Máme na výber základný, malý alebo veľký okruh, ktorý kombinuje dva predchádzajúce.

Popri suvenírových stánkoch a reštaurácii miernym stúpaním prejdeme kamennou cestou k hlavnému vchodu do hradu. Za hradnou bránou sa vyberieme na veľký okruh, ktorý je vhodný skôr pre väčšie deti pre jeho časovú náročnosť.
Obranným priestorom oddeleným dvoma bránami prejdeme na padací most a po chvíli stretneme prvého upíra, ako aj veľký čierny koč. Potom sa ocitneme na priestrannom hlavnom nádvorí, kde nás navigujú šípky s tabuľkami. Naskytne sa nám očarujúci pohľad na stredný a horný hrad. Pred ich návštevou však pokračujeme prehliadkou dolného hradu – Thurzovho paláca, kde postupne prechádzame jednotlivými miestnosťami.

oravský hrad z výškyOravský hrad z dronu.

Deti tu pravdepodobne zaujme expozícia zbraní, starodávna hradná kuchyňa či kúpeľňa. Ďalej vidíme alchymistickú dielňu, stĺpovú sieň, voľakedajšie mince či oblečenie. Na záver prehliadky dolného hradu nás čaká perlička – Kaplnka sv. Michala zo 17. storočia. Očarí nás zachovanými maľbami, gotickými oknami, pôvodným organom, ktorý je dodnes funkčný, a replikou oltára. Nájdeme tu aj hrobku Juraja Thurza a jeho rodu.

Po prehliadke kaplnky sa ocitneme späť na hlavnom nádvorí. Pokračujeme schodmi na vyššie poschodie a odbočíme doľava do interiéru zbrojnice a hradnej galérie, ktorá kedysi slúžila ako rokovacia miestnosť. Prezrieme si jednotlivé salóny a v jednom z nich deti určite zaujme povesťami opradená čierna pani.
Po prehliadke dolného hradu sa ocitneme opäť vonku a po ďalších schodoch vystúpime na vyššie poschodie, kde vojdeme dnu do delových sál a na terasu západnej bašty. Hneď na začiatku nás privíta strašidelne pôsobiaca biela pani.

Biela pani
biela pani oravská hradTraduje sa, že v noci na Dušičky a na Kvetnú nedeľu sa nad ránom na hrade prechádza žena v bielom odeve. Podľa povesti je to manželka rytiera Donča, ktorú on sám zniesol zo sveta. Rytier jej raz v návale zúrivosti odsekol ruku. Jeho žena krvácala a v bolestiach trpela vraj od Dušičiek do Kvetnej nedele, keď zomrela. Rytier Donč sa potom už len trápil, zúfal a nemal viac pokoja. Tri roky po smrti svojej ženy skonal i on. Hovorí sa, že biela pani sa v priestoroch hradu zjavuje dodnes a aj napriek svojmu osudu prosí o odpustenie pre svojho muža.

 

Pokračujeme v prehliadke hradu

Oravský hradÚzkymi točitými schodmi vystúpime na terasu západnej bašty a do druhej hradnej galérie, ktorá je vlastne súčasťou Korvínovho paláca. Z galérie sa presunieme na stredné nádvorie, ktorému dominuje studňa zo 16. storočia. Môžeme tiež obdivovať objekty obytnej veže ohraničujúce nádvorie. Neďaleko studne sa nachádza miestnosť s replikami nástrojov, ktoré sa kedysi používali pri vypočúvaní a trestaní obžalovaných.

Potom sa vrátime na stredné nádvorie a drevenými schodmi vystúpime na prvé poschodie obytnej veže. Zaujímavosťou je, že pôvodne sa do nej vstupovalo pomocou odkladacích schodov.
Prezrieme si Erbovú a rytiersku sálu, krásne presvetlenú denným svetlom, slúžkinu izbu a spálňu. Drevenými a neskôr kamennými schodmi opäť stúpame, aby sme sa dostali do prírodovednej expozície, expozície historického nábytku a etnografickej expozície. Deti určite upútajú zvieratá vo svojej životnej veľkosti, kolíska pre bábätká a ich dobové oblečenie, prekrásne maľovaná drevená truhlica či tzv. žarnov, čo je praveký ručný kamenný mlynček na obilie.

 

Horný hrad a výhľady

Na záver nás čaká prehliadka horného hradu. Cestou hore (opäť po schodoch) sa nám naskytne prekrásny výhľad na hrad a jeho okolie s riekou Orava a Roháčmi v pozadí. Horný hrad je najvyššie položená a zároveň najstaršia časť hradu. Pochádza z 13. storočia a kedysi slúžil ako kasárne, sklad, ale aj na bývanie. Z pôvodnej podoby už veľa neuvidíme, pretože hrad bol prestavaný a súčasnú podobu získal aj vďaka generálnej oprave v 20. storočí. Deti zrejme zaujme dažďová studňa, ktorá bola hlavným zdrojom vody pre túto časť hradu. Voda do nej stekala zo striech hradu.

V hornom hrade si máme možnosť prezrieť aj archeologickú expozíciu, kde objavíme napríklad dom lužickej kultúry z obdobia 1 200 rokov pred n. l. a dozvieme sa, že územie Slovenska začalo byť osídľované Slovanmi od polovice 6. storočia.

Keď opustíme hornú časť hradu, zostúpime točitými schodmi do jaskynnej časti a potom sa ocitneme na jednom z hradných nádvorí. Schodmi zostúpime k dolnému hradu. Ak si chceme niečo kúpiť na pamiatku, pri pokladni hradu sa nachádzajú stánky so suvenírmi i kamenný obchod. Po návšteve zámku a jeho okolia sa vrátime tou istou trasou na parkovisko.

Strašidelný upír Nosferatu
V hornej časti hradu je jedna miestnosť venovaná filmovej histórii. Prvým filmom, ktorý sa na hrade natáčal, bol Upír Nosferatu v roku 1921. Nakrútila ho Nemecká ríša, mal 94 minút a režisérom bol Friedrich Wilhelm Murnau. Bol to vôbec prvý historický film s upírskou tematikou podľa slávneho románu Dracula. Sídlom grófa bol vo filme práve Oravský hrad. Hlavnú rolu stvárnil Max Schreck, o ktorom sa traduje, že ho vybrali pre jeho škaredosť. Počas nakrúcania vraj spával v truhle, nestrihal si nechty a neprezliekal si ani filmový kostým.

 

 

Užitočné informácie

Aktuálne otváracie hodiny nájdete na stránke Oravské múzeum.
Na Oravskom hrade sa konajú rôzne spoločenské podujatia atraktívne pre deti – napríklad Rozprávkový svet na Oravskom hrade, kde deti spolu s Pipi Dlhou Pančuchou lúštia tajomnú mapu a kde sa deti na konci cesty plnej príbehov a rozprávkových postáv zapoja do súťaže. Takisto podujatie Tajomný hrad láka aj tých najmenších návštevníkov. Musia mať však odvahu navštíviť hrad aj po zotmení. Stretnú rozprávkové aj nadprirodzené bytosti, prenesú sa do rozprávky o Hlúpom Janovi, ktorý musí prekonať veľa prekážok (v tom mu pomôžu aj samotné deti), aby nakoniec získal za ženu princezničku Jazmínku.

expozícia na Oravskom hrade

 

Viete, že …

V turistickom sprievodcovi Hrady pre deti 2.diel sa dozviete nielen rôzne užitočné a praktické informácie, či tipy, ale aj pikošky. Tu je pár z nich:

  • Hradná zbrojnica slúžila nielen na prezentáciu sily a postavenia majiteľa hradu, ale aj na distribúciu zbraní v prípade nebezpečenstva. Najcennejším exponátom je zbroj kyrysníka z roku 1570.
  • Medzi najstaršie ručné strelné zbrane patria hákovnice. Aj napriek svojej jednoduchej konštrukcii dokázali zneškodniť aj bojovníka v krúžkovom alebo plátovom brnení.
  • Nad posteľou v slúžkinej izbe na hrade sú vyrezávané hodiny bez funkčnej ručičky. Bolo tomu tak preto, aby si služobníctvo uvedomilo, že má byť panstvu k dispozícii 24 hodín denne.
  • Dávni majitelia hradu, Juraj Thurzo a Alžbeta Czoborová, si navzájom napísali viac ako tisíc listov.
  • Najbežnejším trestom, ktorý sa uplatňoval na Orave, bolo palicovanie na dereši a vyšibanie korbáčom.

studna na Oravskom hrade

 

Povesť o tom, ako vznikol Oravský hrad

Dodnes sa zachovala stará povesť, ktorá rozpráva príbeh o vzniku Oravského hradu. Kedysi  dávno vraj žil na Orave starý boháč, ktorý sa mohol pochváliť úplne všetkým. Chýbala mu už iba jedna jediná vec – vlastný hrad, aký ešte nikto nikdy nevidel. Rozhodol sa preto postaviť si takýto hrad.

Keďže bol už veľmi starý, vedel, že by sa nemusel dožiť jeho dokončenia. Uvedomoval si, že stavba na vysokom brale by trvala veľmi dlho, a tak si zaumienil, že hrad musí postaviť, aj keby mu mal pomáhať sám čert z horúceho pekla. Len čo mu to zišlo na um, diabol sa naozaj zjavil.

Podľa zmluvy, ktorú uzavreli, sa čertovský staviteľ zaviazal, že na najvyššom brale postaví veľkolepý hrad len z večera do rána, kým kohút trikrát zakikiríka. Ak to stihne, môže si po siedmich rokoch prísť po boháčovu dušu. Hneď nato sa pustil do diela, ale vláčenie ťažkých kameňov mu dávalo riadne zabrať. Boháč medzitým pochopil, že neuzavrel práve najlepší obchod, lebo ľudská duša má väčšiu cenu ako hmotné statky. Začal sa modliť k Bohu, aby ho ratoval.

Na sklonku noci bol hrad už takmer hotový a zostávalo iba priniesť tri posledné balvany. Keď sa s nimi diabol blížil – či už to bol zásah zhora, alebo náhoda – kohút trikrát zakikiríkal, čím ohlásil nový deň. Vládca pekiel prehral a zúriac, že aj keď sa toľko nadrel, obišiel naprázdno, odhodil tie tri obrovské balvany do diaľky a prepadol sa do pekla. Jeden z tých balvanov vraj dopadol dole do rieky Orava, druhý do Dolnej Lehoty a tretí na vrch Šibenica.

 

V spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Turistický sprievodca Hrady pre deti, 2.diel.
Foto: Dajama


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Milan

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.