Aj vaše dieťa je takmer stále prilepené na displej smartfónu a trávi tam hodiny a hodiny z každého dňa? Idete niekam na návštevu, na dovolenku, do prírody…a nevie si ani predstaviť, že by si nevzalo mobil?
Žiaľ, okolo roku 2012 začali smartfóny a sociálne siete ako Instagram či Snapchat dominovať tínedžerskému svetu, a odvtedy sa to len zhoršuje. Odborníci preukázali prudký nárast depresie, úzkosti, sebapoškodzovania a samovrážd u mladých ľudí od tohto obdobia a to nielen v jednej krajine, ale vo viacerých. Smartfónové detstvo oberá naše deti o radosť z hry, objavovanie nepoznaného, o trošku rizika, ktoré sme zažívali my a ich rodičia.
Jonathan Haidt, svetoznámy sociálny psychológ, sa vo svojej knihe Úzkostná generácia venuje tomu, aký majú smartfóny negatívny vplyv na ľudí a zároveň ponúka tipy a rady – pre rodičov, školy, vychovávateľov.
Smartfónové detstvo – 4 negatívne dôsledky
Kedysi sme mali „detstvo založené na hre“ – stálo na slobodnej hre, objavovaní sveta a budovaní odolnosti. Deti sa učili riskovať, prehrávať, spolupracovať, hádať sa a uzmierovať – jednoducho rásť.
Dnes zažívame „detstvo založené na telefóne“. Spomínané skúsenosti sú nahradené digitálnymi interakciami. Virtuálny svet síce ponúka nekonečné stimuly, no zároveň oberá o základné zručnosti potrebné pre život. „Smartfónové detstvo“ podľa Haidta vytvára generáciu, ktorá pozná všetko, no nezažila nič.
Má 4 základné negatívne dôsledky, ktoré deťom i tínedžerom škodia a to nielen teraz, v čase detstva, ale ovplyvní ich to aj do budúcnosti.
1. škodlivý dôsledok: nedostatok socializácie
Deti sa potrebujú veľa spolu hrať tvárou v tvár, aby sa podporil ich sociálny vývin. Mnohí mladí, ale aj deti vám s vážnou tvárou povedia, že sa stretávajú s priateľmi „skoro každý deň“…no často je to o spoločnom čase na mobiloch. Navyše ten čas „skoro každý deň“ po roku 2009 prudko klesol.
Podľa jednej analýzy najmladšia skupina (vek 15 – 24 rokov) trávi viac času s priateľmi ako staršie skupiny, ktoré pravdepodobne už pracujú alebo žijú v manželstve. Krátko po roku 2000 bol ten rozdiel veľmi veľký, ale klesal a jeho pokles sa zrýchlil po roku 2013.
Priateľstvo sa často presunulo zo skutočného sveta na Instagram, Snapchat alebo online videohry. Hodnoverný prieskum ukázal, že tínedžeri, ktorí trávia viac času na sociálnych sieťach, majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť depresiou, úzkosťou a inými poruchami, zatiaľ čo tí, ktorí trávia viac času so skupinami mladých ľudí (napríklad sa spolu venujú tímovému športu alebo sa zapájajú do náboženských komunít) majú lepšie duševné zdravie.
2. škodlivý dôsledok: nedostatok spánku
Rodičia sa už oddávna trápia s tým, ako deti cez týždeň dostať do postele, a smartfóny tento problém ešte zhoršili. Počas puberty sa prirodzené spánkové vzorce posúvajú. Tínedžeri chodia do postele neskôr, keďže však cez týždeň musia ísť ráno do školy, nemôžu si pospať dlhšie. Väčšina tínedžerov preto spí menej, ako potrebuje ich mozog aj telo. Je to škoda, pretože spánok je nevyhnutný pre podávanie dobrých výkonov v škole aj v živote, predovšetkým v puberte, keď sa mozog prestavuje ešte rýchlejšie ako pred ňou.
„Nevyspatí tínedžeri sa nevedia sústrediť ani si pamätať učivo tak dobre ako tí, ktorí sa dobre vyspali. Ťažšie sa im učí a majú horšie známky. Majú horší reakčný čas, schopnosť rozhodovať sa a motorické schopnosti, čo u nich zvyšuje riziko úrazov. Cez deň sú podráždenejší a úzkostnejší, takže ich vzťahy trpia. Ak nedostatok spánku trvá dosť dlho, narúšajú sa aj iné fyziologické systémy, čo vedie k priberaniu, potláčaniu imunity a iným zdravotným problémom,“ vysvetľuje Jonathan Haidt v knihe Úzkostná generácia.
3. škodlivý dôsledok: roztrieštenie pozornosti
Poviedka Kurta Vonneguta z roku 1961 s názvom Harrison Bergeron sa odohráva v ultrarovnostárskej Amerike budúcnosti, kde podľa dodatku k ústave nikto nesmie byť múdrejší, krajší ani fyzicky zdatnejší ako niekto iný. Vládny úradník „hlavný hendikepár“ má za úlohu presadzovať rovnosť schopností a výsledkov. Každý človek s vysokým IQ musí neustále nosiť slúchadlo, ktoré zhruba každých dvadsať sekúnd nahlas zapípa rôznorodými zvukmi navrhnutými tak, aby prerušili dlhodobé uvažovanie, čím toho človeka dostane na úroveň funkčnej inteligencie priemerného občana.
Mladí ľudia už od konca deväťdesiatych rokov využívajú ako hlavný prostriedok komunikácie písanie správ. Majú vypnuté zvonenie, čo znamená, že im telefóny počas dňa opakovane vibrujú, hlavne ak sú súčasťou skupinových četov. „Situácia je však oveľa horšia, ako som si myslel. Väčšina mojich študentov dostáva notifikácie od desiatok aplikácií vrátane tých na písanie správ (napríklad WhatsApp), sociálnych sietí (Instagram a Twitter) a množstva spravodajských stránok, ktoré ich upozorňujú na „mimoriadne správy“ z politiky, športu a ľúbostných životov celebrít,“ dodáva J.Haidt.
Nech je pre dospelých akokoľvek ťažké držať sa jedného smeru uvažovania, oveľa ťažšie to je pre dospievajúcich, pretože ich frontálny kortex nie je zrelý, teda majú obmedzenú schopnosť odmietať odbočky. Tento nekonečný prúd prerušení, toto neustále trieštenie pozornosti, si vyberá daň na schopnosti dospievajúcich myslieť a môže natrvalo poznačiť ich rýchlo sa meniaci mozog.
Množstvo výskumov zistilo, že študenti s prístupom k telefónu ho používajú aj v triede a oveľa menej vnímajú učiteľa. Ľudia v skutočnosti nevedia robiť viac vecí naraz – vieme len presúvať pozornosť medzi úlohami, pričom pri každom presune jej veľa stratíme.
Prečítajte si tiež
Robia nás smartfóny hlúpejšími?
4. škodlivý dôsledok: závislosť
Dnes vieme, že ak po určitej činnosti nasleduje priaznivý výsledok (napríklad získanie potravy, úľava od bolesti alebo jednoducho dosiahnutie cieľa), niektoré mozgové obvody súvisiace s učením uvoľnia trochu dopamínu, neurotransmiteru, ktorý najviac pôsobí pri pocitoch pôžitku a bolesti. Uvoľnenie dopamínu je príjemné, vnímame ho vedome.
Nejde však o pasívnu odmenu, ktorá nás uspokojí a zníži túžbu po niečom. Naopak, dopamínový cyklus je základom chcenia, teda pocitu „to bolo super, chcem viac!“. Keď zjete zemiakový lupienok, uvoľní sa troška dopamínu, preto potom túžite po druhom ešte viac, ako ste túžili po prvom.
To isté platí o hracích automatoch. Výhra prináša skvelý pocit, ale nespôsobí, že gambleri si odnesú zisk a odídu spokojní domov. Naopak, to potešenie ich motivuje pokračovať. To isté platí pre videohry, sociálne siete, e-shopy a iné aplikácie, ktoré pravidelne nútia ľudí minúť oveľa viac času alebo peňazí, ako pôvodne plánovali.
Našťastie, veľká väčšina dospievajúcich na Instagrame či hrajúcich Fortnite nie je závislá, ale aj tak sa im niekto nabúrava do túžob a manipuluje ich konaním. Samozrejme, že to isté už veľmi dlho robia tvorcovia reklám, ale dotykové obrazovky a pripojenie na internet otvorili rozsiahle nové možnosti využitia behaviorálnych metód, ktoré najlepšie fungujú v kombinácii s rýchlymi slučkami činnosti a odmeny.
Úzkostná generácia
Mimochodom, po vydaní spomínanej knihy Úzkostná generácia sa rozpútala vlna debát naprieč svetom. Knihu si pochvaľujú vedci, psychológovia aj rodičia, ktorí v nej vidia realistický obraz generácie Z. Denníky ako The New York Times či The Guardian ju označili za „jednu z najdôležitejších spoločenských kníh desaťročia“.
Na sociálnych sieťach vznikli celé skupiny rodičov, ktorí po prečítaní knihy začali hľadať spôsoby, ako „odpojiť“ svoje deti od nadmernej online záťaže. V Spojených štátoch sa zároveň rozbehli diskusie o zákazoch sociálnych sietí pre mladistvých či o potrebe digitálnej výchovy.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Noxi
