Niektoré knihy sa čítajú so stiahnutým hrdlom, no s vedomím, že sú nevyhnutné. Rozprávačka z Auschwitzu patrí medzi ne. Je to dojímavý, no zároveň povznášajúci príbeh o sile príbehov, ktoré dokážu vzdorovať smrti. Slovo tu nadobúda moc zbrane. Nie takej, ktorá ničí, ale takej, ktorá zachraňuje dušu. Autorka veľmi presne vystihla, ako môže rozprávanie príbehov pomáhať prežiť – nielen tým, ktorí počúvajú, ale aj tým, ktorí rozprávajú.
Príbeh, ktorý vzniká uprostred hrôzy
Román nás prenesie do roku 1942, do temného srdca dejín – do koncentračného tábora Osvienčim. Hlavná hrdinka Etty Weilová, parížska spisovateľka židovského pôvodu, je deportovaná spolu s tisíckami ďalších žien. Za sebou zanecháva svet plný krásy, priateľov a literatúry, pred sebou má len chladnú realitu tábora, kde každé ráno môže byť posledné.
Keď však Etty stretne štrnásťročnú Danielle, dievča odtrhnuté od matky, rozhodne sa ju chrániť. Ich vzťah sa postupne mení na hlboké puto – na vzťah sestry a matky, priateľky aj učiteľky. Každý večer jej Etty rozpráva príbehy, aby jej pomohla prežiť aspoň chvíľu mimo tábora. V myšlienkach, vo fantázii, v inej realite, kde existuje láska, smiech a nádej.
Tieto príbehy však nepočúva len Danielle. Čoskoro sa okolo nich zhromažďujú aj ostatné ženy z baraku. Etty ich vyzýva, aby aj ony hovorili – o deťoch, manželoch, domovoch, o tom, čo stratili. Takto vzniká neviditeľné spoločenstvo, v ktorom sa rodí niečo výnimočné: živá kronika ženskej odvahy.
Etty ako symbol pamäte a svedectva
Etty si uvedomuje, že musí prežiť – nielen pre seba, ale pre všetky ženy, ktorých hlasy by inak umlčala smrť. Stáva sa rozprávačkou, zapisovateľkou utrpenia aj nádeje. V každom rozprávaní cíti sľub: „Keď sa toto všetko skončí, mohla by si celému svetu povedať, čo nám urobili.“
Tento motív pamäte, povinnosti svedčiť a uchovávať spomienky, je jadrom celého príbehu. Autorka Siobhan Curham ním vzdáva hold všetkým, ktorí prežili holokaust, ale aj tým, ktorí sa nikdy nevrátili. Vďaka Etty ich príbehy žijú ďalej ako odkaz, že aj v najtemnejších chvíľach sa dá zachovať ľudskosť.
Silné postavy, ktoré sa vryjú do srdca
Etty je postava, ktorú si čitateľ zapamätá. Nie je to hrdinka v tradičnom zmysle. Je zraniteľná, plná strachu, no aj odhodlania. Jej sila spočíva v rozprávaní, v empatii, v tom, že dokáže dávať druhým nádej, hoci sama často stráca vieru.
Danielle je naopak symbolom mladosti a vzdoru. Odmieta sa podriadiť beznádeji, hoci tým ohrozuje seba aj Etty. Ich vzťah je krehký, matersky nežný, no zároveň poznačený bolesťou. A je jedným z najdojemnejších momentov románu.
Siobhan Curham sa dlhodobo venuje písaniu inšpiratívnych príbehov o odvahe a vnútornom boji. Tentoraz sa pustila do mimoriadne citlivej témy a spracovala ju s rešpektom, empatiou a emocionálnou hĺbkou. Nesústredí sa len na samotné zverstvá, ale na vnútorný svet obetí, ich schopnosť nachádzať svetlo aj v tme.
Rozprávačka z Auschwitzu nie je len ďalším románom z prostredia holokaustu. Je to výpoveď o sile rozprávania, ktoré prekonáva smrť. O tom, že príbehy sú nesmrteľné, pokiaľ ich niekto povie ďalej. Ak chce človek pochopiť, čo znamená nádej uprostred beznádeje, táto kniha mu to ukáže. Je to príbeh, ktorý bolesť nepopiera, ale premieňa ju na pamiatku, na svedectvo a na silu prežiť.
Foto: Lepsiden.sk, Lindeni
