Keď sa povie Lucy Maud Montgomeryová, väčšina čitateľov si okamžite vybaví Annu zo Zeleného domu. Ryšavé dievča s nekonečnou fantáziou sa stalo literárnou ikonou. No mnohí ani netušia, že kanadská autorka napísala aj román, ktorý je možno menej známy, no v niečom odvážnejší, hlbší a dospelejší. Volá sa Belasý zámok a je to príbeh o žene, ktorá sa prestala báť a práve vtedy začala skutočne žiť.
Valancy Stirlingová má dvadsaťdeväť rokov. Na začiatku 20. storočia je to vek, keď ju okolie považuje prakticky za starú dievku. Žije pod jednou strechou s rodinou, ktorá ju neustále kritizuje, usmerňuje a pripomína jej všetko, čo robí zle. Nemá veľa peňazí, nemá slobodu a už vôbec nie odvahu postaviť sa za seba. Jej jediným únikom sú sny o Belasom zámku – imaginárnom mieste, kde je šťastná, slobodná a sama sebou.
Montgomeryová pritom veľmi presne vystihla dusivú atmosféru rodiny, v ktorej sa láska zamieňa za kontrolu a starostlivosť za neustále napomínanie. Nie sú tu žiadni veľkí zloduchovia. Len ľudia, ktorí sú presvedčení, že vedia najlepšie, ako by mal vyzerať život niekoho iného. A práve preto to pôsobí tak autenticky.
Jeden okamih zmení všetko
Príbeh naberie spád vo chvíli, keď sa Valancy dozvie správu, ktorá otrasie jej svetom. Zrazu si uvedomí, že možno nemá pred sebou nekonečne veľa času. Koľkokrát si hovoríme, že niečo urobíme neskôr? Že raz začneme cestovať, zmeníme prácu, priznáme city alebo prestaneme robiť veci len zo slušnosti? Valancy sa rozhodne nečakať.
A práve tu sa zrodí postava, ktorú si zamilujete. Zo zakríknutej ženy sa postupne stáva niekto, kto si dovolí povedať nahlas to, čo si celé roky iba myslel. Niekto, kto prestane žiť podľa cudzích predstáv.
Dôležitou súčasťou deja je Barney Snaith, muž, o ktorom sa v okolí šíria všelijaké klebety. Má pochybnú povesť a spoločnosť ho nevníma práve pozitívne. Lenže Montgomeryová sa elegantne pohráva s témou predsudkov. Koľko ľudí hodnotíme len podľa toho, čo sme o nich počuli? A koľko príležitostí tým možno premrháme?
Vzťah Valancy a Barneyho patrí k tomu najkrajšiemu, čo kniha ponúka. Nie je postavený na veľkých dramatických gestách. Skôr na maličkostiach. Na tichých rozhovoroch, spoločných chvíľach a postupnom budovaní dôvery. Práve preto pôsobí uveriteľne.
Nádherný Belasý zámok
Z dnešného pohľadu môže byť prekvapujúce, ako moderne Belasý zámok pôsobí. Valancy nebojuje proti spoločnosti transparentmi ani veľkými prejavmi. Jej revolúcia je osobná. Rozhodne sa, že svoj život nebude obetovať očakávaniam iných. Montgomeryová pritom nenápadne kritizuje ohováranie, spoločenské pretvárky, pýchu aj posadnutosť tým, čo si pomyslia susedia. Mnohé myšlienky z knihy znejú až zarážajúco aktuálne. Akoby nevznikli pred viac než sto rokmi, ale niekde medzi dnešnými diskusiami o vyhorení, sebahodnote a potrebe nastaviť si hranice.
Ak ste milovali prírodné opisy v Anne zo Zeleného domu, tu si prídete na svoje. Lesy, jazerá, divoké zákutia a pokoj kanadskej prírody nie sú len kulisou. Sú súčasťou príbehu. Miestami máte pocit, akoby ste cítili vôňu ihličia alebo počuli vietor medzi stromami. Montgomeryová dokázala písať o krajine tak, že sa nestáva dekoráciou, ale živou súčasťou sveta postáv. A možno práve preto má kniha zvláštnu schopnosť spomaliť nás.
Treba však rátať aj s tým, že nejde o moderný román plný akcie. Niektoré pasáže sú pokojnejšie a miestami sa dej pohybuje pomalším tempom. Občas sa môže objaviť pocit, že by sa niektoré scény dali skrátiť. Nie každému sadne napríklad záverečné rozuzlenie, ktoré môže pôsobiť o niečo romantickejšie a rozprávkovejšie, než sme zvyknutí. Napriek tomu ide o drobnosti, ktoré nezatienia silu celého príbehu.
Belasý zámok je nádherný príbeh o odvahe byť sám sebou. Valancy pripomína človeka, ktorého možno poznáme. Alebo človeka, ktorým sme niekedy boli. Niekoho, kto príliš dlho čakal na povolenie začať žiť. A možno práve preto si táto kniha získava nových čitateľov aj po desaťročiach.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, Tatran
