Stáva sa to aj vám? Nadšene si kúpite knihu, všetci o nej hovoria, má dobré recenzie – a po tridsiatich stranách zistíte, že vás nebaví. Máte pokračovať zo slušnosti? Zo zotrvačnosti? Už ste za ňu dali peniaze, tak ju treba dočítať…
Alebo ju môžete bez výčitiek zatvoriť? Otázka, či knihu dočítať, alebo nedočítať, je v skutočnosti otázkou vzťahu k sebe samým.
Kult dočítania: prečo máme výčitky?
Mnohí z nás vyrastali s presvedčením, že kniha sa musí dočítať. Nedočítaný román pôsobí ako zlyhanie. Ako keby sme skúšku vzdali v polovici alebo nedobehli maratón.
Lenže čítanie nie je povinná jazda. Nie je to školská osnova ani pracovný projekt. Je to voľný čas. Oddych. Radosť.
Britská autorka Daisy Buchanan sa touto dilemou zaoberá pravidelne vo svojom podcaste You’re Booked a tiež v knihe Prečítajte sa k šťastiu, ktorá vyšla aj v slovenčine.
Pýta sa: „Ak čítate knihu a vôbec vás nebaví, kedy sa smiete vzdať? A smiete vôbec?“
Sama priznáva, že nemá jednoznačnú odpoveď. Mnohé knihy len „na chvíľu odložila“ – a už sa k nim nikdy nevrátila.
A práve tu sa začína dôležitý posun: od otázky slušnosti k otázke autenticity.
Pravidlo päťdesiatich strán (a veku)
Zaujímavú radu jej sprostredkoval režisér John Waters, ktorý citoval spisovateľku a knihovníčku Nancy Pearl. Tá odporúča jednoduché pravidlo:
⇒ Ak máte 50 rokov alebo menej, prečítajte si z každej knihy päťdesiat strán. Potom sa rozhodnite.
⇒ Ak máte viac než 50 rokov, odpočítajte svoj vek od stovky – toľko strán kniha „dostane“.
Myšlienka je oslobodzujúca. Váš čas je obmedzený. Nemusíte ho tráviť s príbehom, ktorý vás nechytí.
Samozrejme, ani toto pravidlo nie je univerzálne. Niekedy kniha rozkvitne až po sto stranách. Inokedy viete už po desiatich, že to nebude fungovať. Skúsenosť hrá veľkú rolu – čím viac čítate, tým lepšie cítite, či ide o pomalý rozbeh alebo o definitívne „nie“.
Čo hovoria známi bookloveri?
Zaujímavé je, že ani veľké čitateľské autority netvrdia, že treba dočítať všetko.
Herečka a producentka Reese Witherspoon, ktorá vedie úspešný knižný klub Reese’s Book Club, opakovane zdôrazňuje, že čítanie má byť predovšetkým potešením. Vyberá knihy, ktoré ju emocionálne zasiahnu. Nie tie, ktoré „by mala“ prečítať.
Podobne Oprah Winfrey, ktorej knižný klub dokáže z neznámeho autora spraviť bestselleristu, hovorí o čítaní ako o osobnej ceste. Nejde o výkon, ale o spojenie – s príbehom, s postavami, so sebou.
Literárna kritička Sarah Shaffi to pomenovala ešte priamočiarejšie: až po desaťročiach si dovolila rozčítať knihu, uvedomiť si, že ju nezaujala, a jednoducho ju prestať čítať. Nedokončená kniha podľa nej neznamená, že nie ste dosť inteligentní ani dosť citliví. Znamená len, že táto kniha nie je pre vás.
Je to neúcta voči autorovi?
Toto je najčastejšia výčitka. Autor na knihe pracoval roky. Máme právo ju zavrieť po pár kapitolách?
Z pohľadu reality: autor už svoju prácu dokončil. Kniha žije vlastným životom. Každý čitateľ do nej vstupuje s iným očakávaním, náladou, životnou skúsenosťou. Niektoré knihy vás zasiahnu dnes, iné o desať rokov – a niektoré nikdy.
Úcta k autorovi nespočíva v tom, že sa budete trápiť. Spočíva v tom, že ku knihe pristúpite otvorene. A ak medzi vami nevznikne spojenie, je to v poriadku. Literatúra je dialóg, nie povinnosť.
Čítanie ako útočisko, nie ako výkon
Ak má byť čítanie nástrojom na zmiernenie úzkosti, ako o tom píše Daisy Buchanan v knihe Prečítajte sa k šťastiu, potom musí zostať bezpečným priestorom. Svet je hlučný, plný tlaku na výkon, produktivitu, dokonalosť. Ak si z čítania urobíme ďalší projekt, stratí svoj liečivý účinok.
Čítanie vytvára útočisko. Dáva nám pocit, že nie sme sami. Učí nás oddychovať. Pri príbehoch iných ľudí si môžeme na chvíľu oddýchnuť od vlastných drám. A to je hodnota, ktorú nemožno merať počtom dočítaných titulov.
Zaujímavý paradox: niekedy práve kniha, ktorú dnes odložíte, vás o pár rokov chytí za srdce. Naša čitateľská pripravenosť sa mení spolu s nami.
Ako sa teda rozhodnúť?
Ak váhate, položte si tri jednoduché otázky:
- Dávam knihe šancu, alebo ju čítam zo zotrvačnosti?
- Som len unavený/á, alebo ma príbeh skutočne nezaujíma?
- Keby som ju odložil/a, uľaví sa mi?
Ak je odpoveďou úľava, možno je čas zatvoriť obálku.
Čítanie nie je súťaž. Nie je to maratón ani výzva na sociálnych sieťach. Je to vzťah. A ako každý vzťah, aj tento musí byť obojstranný.
Takže áno – môžete knihu odložiť. Bez výčitiek. Bez pocitu, že niekomu niečo dlžíte. Pretože najdôležitejšie je, aby ste sa k čítaniu vracali radi. A nie zo strachu, že nedočítať je hriech.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk,
reesesbookclub.com, Lindeni, Freepik.com
