Úvod Slovensko Molpír nad Smolenicami. Jesenná prechádzka s dotykom keltskej histórie

Molpír nad Smolenicami. Jesenná prechádzka s dotykom keltskej histórie

molpir-praveke-obytne-domy

Ak hľadáte príjemný jesenný výlet, pri ktorom spojíte pohyb v prírode s trochou histórie, vyberte sa na vrch Molpír (354 m) nad Smolenicami. Nenápadný kopec v Malých Karpatoch ukrýva jedno z najzaujímavejších archeologických nálezísk na západnom Slovensku. Na jeho vrchole a svahoch sa totiž nachádzalo významné hradisko z obdobia staršej železnej doby. Pred viac ako 2 500 rokmi tu žilo opevnené spoločenstvo, po ktorom zostali stopy v podobe valov, terás a archeologických nálezov. Pri prechádzke tak môžete objavovať miesto, ktoré má za sebou pozoruhodnú minulosť.

Prečo sa Molpír oplatí?

Na jeseň má Molpír osobitné čaro. Lesy sa sfarbia do odtieňov žltej, oranžovej a hnedej, chodník pokrýva opadané lístie a okolie ponúka príjemnú atmosféru na pokojné vyvetranie hlavy. Výstup nie je náročnou horskou túrou, takže ho zvládnu aj rekreační turisti a rodiny so staršími deťmi.
Náučný chodník sa začína pri kostole v Smoleniciach a k hradisku vedie približne 800-metrová trasa s prevýšením 100 metrov. Má sedem zastávok a prechádzka tam aj späť s prehliadkou zaberie približne hodinu. Počas nej sa dozviete viac o dávnom osídlení a uvidíte aj zaujímavé pozostatky opevnenia.

Veľkým bonusom je blízkosť Smolenického zámku, ktorého silueta sa ukazuje aj z okolia hradiska. Molpír môžete spojiť s návštevou zámku alebo si výlet predĺžiť prechádzkou do okolitej prírody. Len pozor na strmšie úseky pri Hlbočianskej doline, najmä keď je chodník pokrytý mokrým lístím. Pevná obuv sa preto určite zíde.

Smolenický zámokPrečítajte si tiež
Od hradu k hradu.
Smolenický zámok a Ostrý kameň.

Škrapy na vrchole Molpíra

Molpír odporúča aj Mária Bizubová v časopise Krásy Slovenska, ktorý už vyše 100 rokov prináša tipy na výlety, túry, zaujímavosti o našej krajine, prírode, turistických a historických pamiatkach. Práve vyšlo záverečné číslo 11-12, kde nájdete aj tento tip na výlet.

model-hradiska-molpir
Model hradiska Molpír

Ako píše autorka, Molpír patrí do Smolenickej vrchoviny, geomorfologickej jednotky Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát. „Jeho geopríbeh sa začal písať pred mnohými miliónmi rokov v druhohorách. V mori vtedy vznikali aj karbonátové horniny, z ktorých najmä sivé slienité rohovcové vápence spodnej kriedy dnes tvoria podložie Molpíra a jeho okolia. Vytvorili sa na nich menšie, ale celkom pekné puklinové škrapy krášliace vrcholovú plošinu,“ popisuje.

Neďaleké fluviokrasové Mníchove diery sú jaskynné otvory, v minulosti ponory povrchového toku tečúceho Hlbočianskou dolinou. Voľne prístupná je Mníchova diera 1, dlhá asi desať metrov. Podľa speleológov sa za širšou vstupnou časťou vetví na dve úzke chodbičky s pizolitickou výzdobou.
Drobné guľôčky – pizoidy vznikli nabaľovaním uhličitanu vápenatého okolo nejakého jadierka. Vzhľadom na nevhodné, najmä časové podmienky, sa nevytvorili v jurských vápencoch väčšie jaskynné priestory. V určitom období starého kvartéru sa vodný tok viac koncentroval na zarezávanie do dvíhajúceho sa pohoria.

zaver-hlbocianskej-doliny-mnochove-diery
Záver Hlbočianskej doliny. Mníchove diery.

Keltské hradisko

Nemenej zaujímavá je aj historicko-archeologická časť príbehu Molpíra. Vrcholová, na vápencoch vytvorená plošina a jej strmý východný svah boli vhodné na vybudovanie opevneného keltského hradiska. Dôležité postavenie malo najmä počas halštatskej doby v 6. storočí pred n. l.

Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Opevnenie z voľne kladených kameňov bolo spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Na najlepšie chránenom hornom nádvorí, tzv. akropole, boli terasy s obydliami. Niekoľko mohýl pochádza aj zo slovanského obdobia. Pohodlným, väčšinou kamenným chodníkom vedie spomínaný Náučný chodník hradisko Molpír od Kostola narodenia Panny Márie s cintorínom.

Model hradiska pri jeho začiatku demonštruje ochranu akropoly a druhého nádvoria strmými svahmi Hlbočianskej doliny. Informačné panely prezentujú praveké obydlia, opevnenia, brány, kultový objekt a cisternu. Viaceré sú v zlom stave, plánovaná je ich rekonštrukcia. Neďaleko kostola zaujme tristoročná lipa malolistá s obvodom kmeňa 653 cm. Od roku 1963 je hradisko Molpír národnou kultúrnou pamiatkou.

vstupna-brana-opevnenia-molpir
Vstupná brána opevnenia Molpír

Výhľady z Molpíra

Pomerne krátka prechádzka na Molpír a výhľady z neho určite stoja za to. Vľavo si možno uvedomiť veľmi výrazný tektonický kontakt Malých Karpát s Podunajskou nížinou, poklesnutou pozdĺž okrajového malokarpatského zlomu. Jej parciálna geomorfologická jednotka Podunajská pahorkatina je tektonicky výškovo diferencovaná na časti s rôznou zdvihovou či poklesovou tendenciou.

Úžasný pohľad je aj na dnes už suchú fluviokrasovú Hlbočiansku dolinu a jej záver, kde je medzi stromami ukrytý skalný stupeň s jediným malokarpatským vodopádom, hoci len občasným. Z vrcholu Molpíra sú na strmom ľavom svahu doliny, niekoľko desiatok metrov nad jej dnom dobre viditeľné skalné otvory Mníchove diery. Nenáročný výstup na Molpír možno doplniť o návštevu Včeloviny s úžasným výhľadom na zámok, ako aj o ďalšie zaujímavé a náročnejšie turistické ciele.

smolenicky-zamok-vcelovina
Smolenický zámok z Včeloviny

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – Predplatné
Zdroj a foto: Lepsiden.sk,
Mária Bizubová a Lucia Petrášová

krásy slovenska