Možno poznáte Mount Rushmore v USA, sochy vysekané priamo do žulového skalného masívu – zobrazujú hlavy štyroch významných amerických prezidentov. Vznikli v rokoch 1927 až 1941.
Niečo podobné máme aj na Slovensku, hoci nejde o prezidentov, ani sochy, kamenné tváre v Šenkviciach stoja za pozornosť a možno malú prechádzku. O pôvode tohto prírodného výtvoru sa veľa nevie, ale…veď čítajte, prezradíme viac.
Kde sa nachádzajú Šenkvice?
Šenkvice sú situované v doline Stoličného potoka na Trnavskej pahorkatine, v morfologicky zaujímavej, mierne kopcovitej krajine. Do obce na úpätí Malých Karpát sa z Bratislavy dostanete vlakom za polhodinku, autom počas víkendu ešte rýchlejšie. Do malebnej dedinky zavítala aj Mária Bizubová, ktorá svoje spoznávanie opísala v časopise Krásy Slovenska, najstaršom slovenskom časopisy, ktorý vychádza nepretržite už 104 rokov!
„Príležitosť na návštevu Šenkvíc mi poskytlo, ako inak, mapovanie náučných chodníkov. Náučný chodník Prírodným dedičstvom obce Šenkvice je napriek názvu venovaný iba miestnej histórii. Nie je v ňom zmienka ani o tajomných kamenných tvárach,“ píše Mária.
Typické formy georeliéfu
Výraznú pečať vtisla krajine Šenkvíc eolická retuš. Vetrom prenášané zrnká prachu sa postupne menili na spraš. Spevnený prach má prevahu kremeňa (30 – 80 %), menej živcov a sľúd. Z ílových minerálov sú zastúpené illit, montmorillonit, prípadne kaolinit.
Spraš je vápnitá hornina, obsahuje do 30 % karbonátov, najmä kalcit. Charakteristická je žltá, prípadne žltosivá až sivohnedá farba. Je nevrstevnatá, v odkryvoch drží kolmú stenu. Dosahuje hrúbku 10 a viac metrov. Na území Slovenska vznikala spraš v ľadových dobách starších štvrtohôr vyvievaním jemného prachovitého materiálu zo zvetranín a z riečnych terás. Smerom k Malým Karpatom prechádzajú spraše do odvápnených sprašových hlín.
Kamenné tváre v skalách
Dve ľudské tváre vytvorené v spraši sa nachádzajú vo výmole, ku ktorému sa dá dostať z konca ulice Kozare po nespevnenej ceste cez záhradkársku osadu za cca 15 minút. Jednoducho na rázcestí zabočíte doľava, potom sa vyberiete stále rovno, naprieč záhradkárskou osadou, až dorazíte do úžľabiny. Potom sa stačí už len dobre pozerať na terénne zrázy popri ceste.
Tváre vytesal neznámy autor na väčšom, vertikálnymi puklinami rozčlenenom bloku spraše z konca pleistocénu (ľadová doba würm).
Kolmá sprašová stena s reliéfom tvárí je súčasťou pravej strany výmoľa (v smere od záhradkárskej osady), ktorý má v týchto miestach maximálnu hĺbku cca 10 až 15 metrov. Spraš po reakcii so zriedenou HCl výrazne šumela, čo spôsobilo unikanie CO2. Okrem spraše sa v stene výmoľa miestami objavujú aj podložné neogénne íly, z ktorých sa dali vyformovať guľôčky a valčeky. Príjemná prechádzka končí nad záverom výmoľa, kde sa nachádza kríž a posedenie s pekným výhľadom na okolitú krajinu.
Rozhľadňa Perla
Geomorfologicky zaujímavú krajinu si určite možno vychutnať pri pohľade z rozhľadne Perla, súčasti areálu miestneho rodinného vinárstva Karpatská perla. „Počas víkendu však bola zatvorená, takže panoramatický výhľad na Šenkvice, Trnavskú pahorkatinu a priľahlú časť Malých Karpát sa nekonal. Škoda!“ píše autorka.
Rozhľadňa vznikla v roku 2009 prestavbou bývalej trafostanice. Má výšku 21 metrov a vedie na ňu 99 schodov. Vrchná vyhliadková plošina sa využíva aj na degustáciu vína, ktorá inšpirovala majiteľov vinárstva k sloganu – víno s rozhľadom. Vinársku atmosféru dotvára neďaleko rozhľadne umiestnený obrovský vínny sud z roku 1952.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Text a foto: Mária Bizubová, Ján Lacika,
Lucia Petrášová, Simona Vítkova a Vydavateľstvo CBS
