Je výnimočná nielen svojou divokou krásou, ale aj geologickým a prírodným bohatstvom. Pravdepodobne najznámejším a najnavštevovanejším miestom v Slovenskom krase je národná prírodná rezervácia Zádielska tiesňava. Spolu so Zádielskou planinou a s malebnou zrúcaninou Turnianskeho hradu ich možno spojiť do krajinársky nádherného turistického okruhu.
Je to najdlhšia a najhlbšia tiesňava na Slovensku, meria približne 3 km a jej steny dosahujú výšku až 300 metrov. Už pri vstupe pôsobí monumentálne. Drsné vápencové steny sú strmé skaly, ktoré sa dvíhajú nad úzkou dolinou a vytvárajú dramatickú kulisu. Zároveň cítite romantickú atmosféru – cez tiesňavu preteká potok Blatnica (Blatný potok), ktorý formoval tento kaňon po milióny rokov.
V spolupráci s vydavateľstvo turistických sprievodcov Dajama a ich knihou Najkrajšie pešie okruhy 1.diel vás pozývame na turistický výlet Zádielskou tiesňavou a planinou. Východiskovým aj cieľovým bodom je Zádiel, prejdeme celkovo 22 km, potrvá to cca 7 hodín a celkové stúpanie je 1090 m.
Zádielska tiesňava
Toto chránené územie na ploche viac ako 200 ha vzniklo prerezaním Blatnického potoka cez krasovú planinu, čím sa oddelila vyššia planina Horný vrch na pravom brehu od nižšej Zádielskej planiny na ľavom brehu. Prerezanie bolo výsledkom činnosti podzemnej a povrchovej vody. Dĺžka tiesňavy je 2 200 m a hĺbka 300 m, pričom najužšie miesta na dne majú šírku iba 10 m.
Potok počas púte tiesňavou klesá z nadmorskej výšky 475 m do nadmorskej výšky 270 m. V strmých svahoch sú vchody do viacerých jaskýň, z ktorých najznámejšie sú Kostrová a Kráľovská. V tiesňave sa vyvinula inverzná vegetačná pokrývka s alpínskymi druhmi na dne tiesňavy. Rastie tu viacero vzácnych rastlín, oblasť je zároveň jednou z najbohatších lokalít s výskytom ulitníkov v strednej Európe.
Náučným chodníkom Zádielska tiesňava
Ak si zvolíme kratší okruh Zádielskou tiesňavou a planinou, ideálnou príležitosťou je absolvovanie trasy náučného chodníka. Tvorí ucelený okruh a oboznamuje s najcharakteristickejšími prírodnými danosťami Zádielskej tiesňavy a planiny. Na trase je umiestnených osem zastávok s informačnými panelmi na témy: Zádielska tiesňava, Geomorfológia, Rastlinstvo, Živočíšstvo, Hospodárske využitie planín, Zádiel v praveku, Škrapy a Lesné spoločenstvá.
Chodník s historickým, prírodovedným a ochranárskym zameraním otvorili v roku 1977 a rekonštruovali v roku 1992. Prechádzka po ňom trvá asi 3 hod. a prekonáva prevýšenie asi 360 m. Namáhavý je najmä výstup na okraj Zádielskej planiny a strmý zostup do Zádiela, avšak tento výlet pohodlne zvládnu aj deti.
Aká je náročnosť a pre koho je výlet vhodný?
Ako potvrdzuje autor knihy, cestovateľ a vydavateľ Daniel Kollár, okruh Zádielskou tiesňavou a planinou je stredne náročnou trasou. „Náročnejšie je len stúpanie z Blatnickej doliny na okraj Zádielskej planiny a strmý zostup do Zádiela. Trasa na začiatku vedie cez monumentálnu krasovú tiesňavu oddeľujúcu dve planiny: Horný vrch a Zádielsku planinu. Krajinársky je nemenej pôsobivý prechod Zádielskou planinou a pohľady na Turniansky hrad,“ tvrdí s tým, že nezabudnuteľné ostávajú aj výhľady zo Skaly alebo z Krkavčích skál do Zádielskej tiesňavy. Trasa vedie po dobre značkovaných turistických trasách. Za zhoršenej viditeľnosti treba venovať zvýšenú pozornosť orientácii v otvorenom teréne Zádielskej planiny.
Zo Zádiela do tiesňavy
Ideálne je začať pri parkovisku na hornom konci Zádiela, odkiaľ vyjdeme po červenej značke severným smerom a smerujeme priamo do ústia Zádielskej doliny. Vystúpime úzkou asfaltovou cestou spolu s náučným chodníkom. Na dne tiesňavy pôvodne viedla hlavná spojovacia cesta medzi Košickou a Rožňavskou kotlinou. Sprievodcami nám postupne budú informačné panely, ktoré nás oboznámia s geológiou, vodstvom, flórou a faunou Zádielskej tiesňavy. Pôjdeme úzkym dnom tiesňavy v tesnej blízkosti Blatnického potoka a sledujeme zelené značky náučného chodníka a červené značky turistického chodníka.
Tiesňava má severojužný smer a vrchné časti majú dostatok slnečného svetla.
V rozšírení doliny sa nachádza križovatka turistických trás so smerovníkom Zádielska dolina-horáreň. Ak si na tomto mieste chceme oddýchnuť, zájdeme po úzkej asfaltovej ceste asi 300 m hore Zádielskou dolinou k bufetu Ranč. Ďalej postupujeme zalesnenou dolinou po modrých značkách, ktoré onedlho odbočujú doprava strmo hore po svahu. Úzky, miestami nevýrazný chodník stúpa východným smerom najprv lesom a neskôr okrajom lúky na hranu Zádielskej planiny. Pútavému lúčnemu prostrediu dominuje porast borievky obyčajnej. Úzkym chodníkom sa dostaneme k rázcestiu Bezvody v lúčnom prostredí planiny, odkiaľ je pekný výhľad na Jelení vrch na severovýchode.
Nádherná vyhliadka do tiesňavy
Z rázcestia pokračujeme zelenou značkou doprava južným smerom. Asi 25 minút pôjdeme po poľnej ceste vedúcej lúkami s ďalekými výhľadmi. Potom vstúpime do lesa a mierne klesneme listnatým lesom, neskôr mladým zmiešaným lesom, až sa opäť dostaneme do príťažlivého prostredia lúk s hustým porastom borievky. Nízky kovový stĺp so zelenou značkou po pravej strane upozorňuje na odbočenie z poľnej cesty na chodník k lesu.
Zostúpime čiastočne zarastenými škrapovými poľami a neskôr krátko strmšie dole lesom k rázcestiu Na Skale, odkiaľ nás tvarová značka po niekoľkých metroch privedie k nádhernej vyhliadke do tiesňavy.
Naša trasa pokračuje smerom na juhovýchod po pastvinách Zádielskej planiny opäť spolu s náučným chodníkom. Zostúpime okolo hospodárskych objektov a ďalej pôjdeme zvlneným terénom okrajom čiastočne zarastených lúk so závrtmi.
Pokračujeme krátko mladým borovicovým lesom a lúčnymi ostrovčekmi až na západnú hranu planiny nazvanú Krkavčie skaly, odkiaľ sa otvárajú fascinujúce výhľady do Zádielskej doliny. Nad ňou na hrane Zádielskej planiny kedysi stál hrad s mohutným opevnením. Zádielske hradisko s rozlohou 110 ha patrilo medzi najväčšie na území dnešného Slovenska. Dodnes sa zachovali len zvyšky severného valu smerujúce kolmo k východnému okraju tiesňavy.
Prečítajte si tiež
Hrhov. Dedinka s vodopádom, ľadovňou,
vodným mlynom a nádhernou prírodou.
Hradná planina a vzácny endemit
Pokračujeme zarastenými škrapovými poľami do otvorenej časti pri ohradenej úzkej priepasti. Cez škrapové polia zostúpime juhovýchodným smerom. Neustále sa naskytujú výhľady do Turnianskej kotliny. V nevýraznom sedle opustíme náučný chodník. Počas ďalšieho nepohodlného zostupu škrapovými poľami sa otvára výhľad na výrazný škrapový kopec so zrúcaninou Turnianskeho hradu. Stojí na turnianskom hradnom vrchu, na ktorého vápencovom svahu rastie vzácna kvetena vrátane významného endemitu rumenica turnianska, ktorý nerastie nikde inde na svete.
Po úzkom chrbte s neustálymi výhľadmi na hradnú ruinu, planiny Slovenského krasu a Košickú kotlinu sa onedlho dostaneme k rázcestiu pod hradom. Ak odbočíme doľava, zakrátko prídeme k hradnej zrúcanine. Výhľad z ruín je impozantný. Uvidíme krásne planiny Slovenského krasu (Horný vrch, Dolný vrch, Zádielsku a Jasovskú planinu), Turniansku a Košickú kotlinu. Na severe vidieť Háj a na juhu môže okrem Turne nad Bodvou náš pohľad zablúdiť až do Maďarska.
Hrad postavil šľachtický rod Turnianskych na prelome 13. a 14. storočia. Napriek tomu, že jeho opevnenie v 16. storočí posilnili, Turci ho v roku 1652 obsadili. Neskôr hrad dobyli cisárske vojská, ktoré ho v roku 1685 výrazne poškodili. Ruinou sa stal po požiari v roku 1848. Podľa povesti sa v noci na hradbách zjavuje kvíliaci prízrak hradnej pani, ktorá zo žiarlivosti zabila mladého šľachtica a vinu zvalila na svoju sestru. Odhalená vrahyňa si neskôr tú istú zbraň sama vrazila do hrude.My však nečakáme na prízrak hradnej pani, ale pokračujeme zostupom späť k rázcestiu a do priehyby za hradom. Odtiaľ nasleduje namáhavejší výstup škrapovými poľami po známom chodníku až k rázcestiu modro značkovaného turistického a zeleno značkovaného náučného chodníka. Odtiaľto nás čaká už len zostup do cieľa. Odbočíme doľava na náučný chodník a pokračujeme okolo informačného panelu č. 8. Pohľadom späť sa ostatný raz pokocháme siluetou Turnianskeho hradu, klesneme k skupine stromov a pokračujeme dole strmou stráňou zarastenou drieňovým porastom. Po strmom klesaní zostúpime späť do Zádiela.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Dajama/D.Kollár
wikimedia/ Martin Hlauka (Pescan)
V spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
