Hrhov. Dedinka s vodopádom, ľadovňou, vodným mlynom a nádhernou prírodou

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Predstavte si, že sa zobúdzate za zvukov zurčiaceho vodopádu. Po raňajkách sa vydáte na sever, aby ste sa prešli cez krasovú planinu, plnú vzácnych rastlín a živočíchov, alebo zamierite na juh k sústave rybníkov.
Keď sa vrátite naspäť, môžete obdivovať starodávny, pôvodne gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa alebo dáte prednosť osvieženiu pramenitou vodou z vyvieračky Féj…
Takto poeticky opisuje návštevu dedinky Hrhov Pavol Ičo v časopise Krásy Slovenska. A presne v duchu názvu tohto najstaršieho slovenského časopisu – v obci na svahoch Národného parku Slovenský kras nájdete veľa krás 🙂

Poďte sa s nami poprechádzať po Hrhove, ukážeme vám zaujímavé miesta a tiež turisticky obľúbené lokality v blízkom okolí, ako Zádielska tiesňava, jaskyne Úkryt žien, či Oltár, ale tiež Hrhovské rybníky a vínnu cestu.

 

Z histórie Hrhova

hrhov Slovenský krasAj keď ešte na území Hrhova nebol vykonaný systematický archeologický výskum, je pravdepodobné, že prvými obyvateľmi v tejto oblasti boli príslušníci aurignackej kultúry a žili tu pred viac ako 35 tisícročiami.

Existenciu obce Hrhov preukázateľne dokladá listina z roku 1263, kde sa spomína pod názvom „Gurgeu“. Obec však zrejme existovala už skôr. K Hrhovu sa tiež viaže povesť z 13. storočia, podľa ktorej uhorský kráľ Belo IV. (panoval v rokoch 1235 – 1270) povýšil do šľachtického stavu všetkých Hrhovčanov z vďaky za prejavenú pomoc v čase tzv. tatárskeho, resp. mongolského vpádu v rokoch 1241 – 1242.

Z roku 1345 pochádza zápis názvu obce v tvare „Gergew“ a z archívnych listín vyplýva, že Hrhov, ktorý patril pod panstvo hradu Szádvár, vzdialeného vzdušnou čiarou asi 10 km od obce, bol majetkom rodu Bebekovcov v rokoch 1386 až 1567. Potom vlastnili celé Szádvárske patrilo Esterházyovcom.
V roku 1686 rozhodol viedenský dvor o zbúraní hradu, vďaka čomu sa Hrhov vymanil z hradného panstva.

 

Čo sa oplatí vidieť

Hrhov Rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa

Rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Medzi najvzácnejšie pamiatky v Hrhove patria rímskokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, ktorý bol postavený v polovici 13. storočia a neskôr niekoľkokrát prestavovaný. „V rímskokatolíckom kostole sa nachádza aj vyše 600-ročná mramorová náhrobná doska spišského a následne liptovského župana, kráľovského vyslanca a pohárnika Juraja Bebeka. Chcel byť pochovaný v Hrhove údajne preto, že práve tu vstúpil jeho rod do priazne kráľovej rodiny za vernosť v čase tatárskeho vpádu,“ vysvetľuje Pavol Ičo.

Dodnes ale podľa neho s určitosťou nevieme, či je tu skutočne pochovaný, alebo sa hrob s jeho telesnými  pozostatkami nachádza niekde v blízkosti kostola.

Pamiatkový význam má takisto i Kaplnka sv. Jána Nepomuckého so svätcovou drevenou polychromovanou podobizňou z druhej polovice 18. storočia. Okrem toho je v obci aj starý vodný mlyn z druhej polovice 19. storočia, ktorý je od roku 1975 zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok, sú tu zachované sedliacke domy z konca 19. a začiatku 20. storočia.

V chotári obce natrafíte i na niekoľko hrobových miest, v ktorých sú pochované vojnové obete, ako aj na obecnú ľadnicu, resp. ľadovňu z roku 1932. Ide o pôsobivú technickú pamiatku, ktorá v minulosti slúžila ako chladnička. No návštevníkov Hrhova láka najmä pohľad na najväčší a najvýdatnejší vodopád Slovenského krasu. Rozhodne však neoľutuje ani návštevu miestneho cintorína. Ten je rozdelený na katolícku, kalvínsku a židovskú časť, kde sa už síce nepochováva, no nájdete tu množstvo unikátnych pieskovcových náhrobkov.

Hrhov Kostol reformovanej cirkvi s priľahlou farou

Kostol reformovanej cirkvi s priľahlou farou.

Hrhov a ďalšie turistické zaujímavosti

Hrhovský vodopád je najväčší a najvýdatnejší vodopád Slovenského krasu.

Hrhovský vodopád je najväčší a najvýdatnejší v Slovenskom krase.

Nad Hrhovom vyviera prameň Féj s pitnou vodou, ktorá napája tunajší 15-metrový vodopád. Prameň je tiež vodným zdrojom pre obec a v podzemí sa spája so 186 metrov hlbokou jaskyňou Čertova diera.

Severne od obce je situovaná jaskyňa Oltár (známa aj ako Oltárna diera), kde boli objavené nálezy z 13. a 15. storočia, ako i z novoveku. Podľa miestnej legendy sa v nej usadil uhorský kráľ Belo IV. so svojou družinou počas mongolského vpádu a v čase náboženského prenasledovania sem prichádzali protestantskí veriaci na bohoslužby, od čoho je zrejme odvodený jej názov.

Neďaleko tohto prírodného útvaru je jaskyňa Úkryt žien, dlhá šestnásť metrov a v jej blízkosti možno nájsť i podzemný priestor, nazývaný Úkryt dievčat. Pomenovania týchto objektov zrejme vznikli na základe reálnych udalostí, v Hrhove sa čase vojen či lúpežných prepadnutí hľadali útočisko miestne ženy a dievčatá.

Nad jaskyňami sa rozprestiera majestátna krasová planina Horný vrch, z juhu ohraničená Turnianskou kotlinou a zo severu dolinou Čremošná. Táto pláň je doslova popretkávaná jaskyňami a priepasťami, spolu ich je tu evidovaných dvestopäťdesiat.

 

Vínna cesta aj obľúbené tiesňava

Za cestou spájajúcou Košice s Rožňavou, dolným smerom od obce zasa ležia Hrhovské rybníky, využívané na chov kaprov. Celá lokalita rybníkov je evidovaná ako významné vtáčie územie Slovenska a popri lietajúcich operencoch tu narazíte i na žaby, mlokov a hadov, ktoré môžete pozorovať z dvoch vyhliadkových veží.

Hrhov je navyše súčasťou Turnianskej vínnej cesty, spájajúcej malopestovateľov viniča, výrobcov vína, remeselníkov a poskytovateľov stravovacích a ubytovacích služieb zo šiestich obcí (Silická Jablonica, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Hrhov, Dvorníky-Včeláre, Turňa nad Bodvou) a mesta Moldava nad Bodvou. Znalci tvrdia, že tunajšia vápencová pôda a teplé podnebie dávajú vínu z gemersko-turnianskeho regiónu punc neobyčajne lahodného, kráľovského nápoja…

Kúsok za Hrhovom sa tiež nachádza obľúbená Zádielska tiesňava, turistické chodníky okolo hlbokej riečnej tiesňavy s kaskádami, lesmi a útesom. Z neho je krásny  výhľad na celú dolinu. Dĺžka celej doliny je takmer 11 km a tiesňava je jej najkrajšou časťou. Hĺbka dosahuje až 300 metrov a šírka je v niektorých úsekoch len desať metrov. V jaskyniach, ktoré sa nachádzajú v Zádielskej tiesňave objavili archeologické nálezy z praveku.

jaskyňa DomicaPrečítajte si tiež
Jaskyňa Domica. Pýcha Gemera, ktorú sa oplatí navštíviť.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Predplatné si môžete objednať TU.
Text a foto: Pavol Ičo, wikimedia/Ladislav Luppa

Krásy Slovenska predplatné


Zdielať

About Author

Komentáre sú uzavreté.