Jaskyňa Domica je najznámejšia a najdlhšia jaskyňa Národného parku Slovenský kras. Žiaľ, keď sme tam boli koncom februára, v dobrom počasí, boli sme jediní návštevníci. Škoda. Možno to bolo sezónou, možno polohou, ktorá je trošku mimo hlavnej cesty, no rozhodne sa ju oplatí navštíviť.
Naozaj je to pýcha Gemera, ktorá má vzácne archeologické nálezy, veľa sintrových štítov a bubnov a stovky netopierov, ktoré pobavia najmä deti 🙂 Domica je v rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu zaradená do svetového prírodného dedičstva.
Pozrite si, ako sa dostať k Domici, koľko vás to bude stáč a čo tam môžete vidieť.

Ako sa dostať k jaskyni Domica?

Domica sa nachádza v okrese Rožňava, v Slovenskom krase, na juhozápadnom okraji Silickej planiny.
Od Rožňavy alebo z druhej strany od Tornale musíte v Plešivci autom odbočiť smerom na Ardovo a Dlhú Ves. K jaskyni je to odtiaľ asi 10 kilometrov, takmer na hraniciach s Maďarskom. Parkovisko je hneď pred vstupom, nachádza sa tam aj náučný chodník, drevené sochy a vnútri je zaujímavá náučná expozícia.

Ak idete autobusom, musíte ísť na Kečovo, Domica.
Ubytovať sa môžete napríklad v Apartements Sárika na ulici Malá v Dlhej Vsi (asi 4 km od jaskyne), prípadne v KAF Apartement na Hlavnej ulici v Dlhej Vsi.
Ďalšie možnosti sú v Gemerskej Hôrke, napríklad Penzión Skalná ruža, odporúčame tiež Penzión u Bieleho koňa, Konský Dvor, Ubytovanie Joli – všetko do 20 km od jaskyne.

Jedinečná jaskyňa Domica

Jaskyňa má neuveriteľných 5368 metrov a hlboká je 70 metrov. Predstavuje však časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém. Ten je dlhý až 25 kilometrov.
Jaskyňu Domica objavil Ján Majko 3. októbra 1926.

Úžasná pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov zaradili Domicu medzi najkrajšie slovenské jaskyne.
V jaskyni žil praveký človek pred 5 až 6 tisíc rokmi v mladšej dobe kamennej – neolite. Neolitickí obyvatelia boli vtedy tvorcami kultúry s východnou lineárnou keramikou. Neskôr pôvodný vchod do podzemia zavalila sutina a jaskyňa bola dlho neprístupná.
Pri vykopávkach sa našli rôzne kamenné a kostené predmety, ktorých časť uvidíte vo vstupnej hale. Napríklad v Suchej chodbe vykopali kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus).

Domica predstavuje typ riečnej jaskyne, preteká ňou podzemná riečka Styx, po ktorej sa návštevníci môžu aj plaviť. Takáto prehliadková plavba na loďkách je dlhá 150 metrov, aktuálne ju však správa jaskyne neprevádzkuje.

Čo uvidíte v Domici?

Jaskyňa Domica je prístupná od februára do augusta, každý deň okrem pondelkov. Vždy sa robia 4 vstupy, krátky okruh (trvá asi 45 minút) o 9:30, 11:00, 12:30 a 14:00. Dospelých vyjde na 6 eur, deti 3 eurá a študentov 5 eur. Ak chcete fotiť alebo filmovať, priplatíte si 7 eur.
Dlhý okruh s plavbou trvá hodinu, je dlhý takmer kilometer (z toho loďkou asi 150 metrov) a treba sa najskôr dohodnúť so správcom jaskyne po objednaní. Minimálny počet ľudí je 30 osôb.

Nádherné sú kaskádové jazierka (Rímske kúpele v Majkovom dóme, či Plitvické jazierka). Určite si všímajte cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity.
Najmohutnejšie útvary jaskynného systému tvoria Samsonove stĺpy, ich vek sa odhaduje na 350-tisíc rokov. Sú farebné, čo spôsobujú rôzne prímesi železa a mangánu. Jaskynný komín je až 24 metrov vysoký.

Spomínaný Majkov dóm je najväčší podzemný priestor pomenovaný podľa objaviteľa. „Charakteristickými útvarmi dómu sú Jaskynné záclony, Zakuklenec a Kazateľnica. Prehliadka jaskyne pokračuje popri kaskádach, zvaných Rímske kúpele,“ popisuje sprievodkyňa.

Prečítajte si tiež
Jaskyne pokladov. Objavte krásy Slovenska.

V Dóme Mystérií sa našiel unikátny odtlačok hrubej tkaniny v hline, na stenách Posvätnej chodby sa nachádzajú čiary a jednoduché kresby uhlíkom, ktoré pochádzajú z neolitu.
Najkrajšia časť jaskyne je Dóm indických pagod, v Palmovom háji uvidíte množstvo stalagnátov, ktoré pripomínajú štíhle kmene paliem a výraznou akustikou sa vyznačuje Koncertná sieň.

V jaskyni je 16 druhov netopierov, celkovo asi 1500 kusov malých netopieríkov, ktoré zaujmú najmä menšie deti. Dominantný je podkovár južný, ktorý vytvára aj 2000-člennú kolóniu, jedinú svojho druhu na Slovensku. Chemickým pôsobením netopierieho trusu guána na sintrové útvary vznikli guánové hrnce.

Foto: Martina a Lucia pre LepšíDeň.sk
Mapka Správa slovenských jaskýň