Gotická cesta. Vydajte sa Jelšavským a Štítnickým okruhom

LinkedIn

Gotická cesta je v posledných rokoch čoraz obľúbenejšia. Turistický okruh meria takmer 280 km, vedie 33 obcami a cestou objavujeme autenticky dochovaný ráz vidieka, ľudovú architektúru a dominanty krajiny, ktorými sú stredoveké kostoly.

V období stredoveku a raného novoveku si miestni zemepáni mohli dovoliť financovať reprezentatívne stavby, v prvom rade ich rodové kostoly zo ziskov z vyspelej banskej činnosti. Stavby zároveň poukazujú na ich prepojenosť s celou Európou.
V apríli stredoveké nástenné maľby na Gemeri a v Malohonte získali prestížne ocenenie Značku Európske dedičstvo (European Heritage Label). Ocenenú slovenskú lokalitu tvorí súbor 12 románskych a gotických kostolov s unikátne zachovanou kolekciou stredovekých nástenných malieb.

Poďme sa trošku pozrieť na Gotickú cestu spolu s časopisom Krásy Slovenska, najstarším kontinuálne vychádzajúcim časopisom u nás. Má už vyše 100 rokov a každé dva mesiace ponúka zaujímavé tipy na turistiku a spoznávanie našej krajiny.

 

Gotická cesta

„Gemer a Malohont sú ako Slovensko v malom, z juhu od úrodných nížin postupujeme zužujúcimi sa dolinami smerom na sever, kde sa zvlnená krajina premieňa na horskú. Osídlenie je sústredené v kľukatiacich sa dolinách, ale aj na kopcoch nad nimi,“ tvrdí David Raška v Krásach Slovenska.

Gotická cesta prechádza štyrmi okruhmi: Rožňavský, Štítnický, Jelšavský a Rimavský.
Každý z nich má svoju špecifickú atmosféru, ktorú formuje odlišný krajinný ráz a trochu iný historický vývoj. My vám spolu s časopisom Krásy Slovenska predstavíme Jelšavský a Štítnický okruh.

mapa Gotická cesta

 

Gotická cestaJELŠAVSKÝ OKRUH

Z Gotickej cesty zahŕňa dolinu rieky Muráň zarytú do kopcov Slovenského rudohoria s početnými odbočkami prepojenými úzkymi kľukatými cestami so starými alejami. Centrom oblasti je historické mesto Jelšava s monumentálnym Coburgovským kaštieľom, ktoré je dobrým štartovacím bodom do okolia.

Šivetická rotunda

Južne od Jelšavy narazíme na dedinu Šivetice, v minulosti známu svojou typickou keramikou. Dnes je táto tradícia, žiaľ, už minulosťou, napriek tomu sa tu nachádza niekoľko zaujímavých stavieb. Dolnej časti obce dominuje barokový evanjelický kostol, no keď vystúpame po úzkej štrkovej cestičke nad dedinu, dostaneme sa k ikonickej šivetickej rotunde. Ide o jednu z najstarších stavieb regiónu, románsky kostol z druhej štvrtiny 13. storočia, postavený na kruhovom pôdoryse s vonkajším priemerom takmer 14 m. Údajne je to najväčšia stavba tohto typu v strednej Európe.

Rotunda zasvätená Margite Antiochijskej je postavená z tehál, ktoré na fasáde vytvárajú zaujímavé slepé arkády. V jej interiéri objavíme jedny z najstarších nástenných malieb na Slovensku, ktoré zachytávajú život sv. Margity. Na jednej z nich je vyobrazená aj samotná rotunda v pôvodnej stredovekej podobe.

Rotunda sv. Margity Antiochijskej v Šiveticiach

Rotunda sv. Margity Antiochijskej v Šiveticiach

 

Gemerský rod Bubekovcov

Zo Šivetíc vedie malebná cesta smerom na západ cez Prihradzany, kde nájdeme menšiu sestru šivetickej rotundy, kamennú Rotundu sv. Anny. Podobne ako šivetická má úctyhodných takmer 800 rokov.

Z Prihradzian je to už len kúsok do Kamenian, kedysi významného centra širokého okolia, kde sa v stredoveku nachádzala kúria najvýznamnejšieho gemerského rodu Bubekovcov. O význame tohto miesta vypovedá monumentálny pôvodne románsky kostol z prvej polovice 13. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli uprostred dediny. Pri kostole stojí vysoká klasicistická zvonica.

V interiéri nás prekvapí rozľahlý priestor zastrešený renesančnou valenou klenbou. Z troch strán ho obiehajú drevené barokové empory so vzácnym organom. Empory alebo galérie od reformácie dopĺňali priestory kostolov a zvyšovali počet miest pre veriacich.
Najvzácnejším prvkom interiéru sú nástenné maľby, ktoré uvidíme v presbytériu a na severnej empore, kde si ich môžeme prezrieť zblízka. Len nedávno odhalené maľby zobrazujú apoštolov, uhorských svätých kráľov a sv. Annu Samotretiu s Pannou Máriou a Ježiškom.

Spiš hradPrečítajte si tiež
Rozprávkový Spiš. To najlepšie a najkrajšie.

 

Rákošský hrad

Z Kamenian vedie pomerne krátka lesná cesta do Rákoša, starej baníckej obce. Nad dedinou sa nachádzajú zvyšky zaniknutého Rákošského hradu. Pod ním na úpätí kopca stojí románsko-gotický Kostol Najsvätejšej Trojice. Nenápadná bielená stavba so šindľovou strechou skrýva priam poklad stredovekej freskovej výmaľby.

Kvôli reštaurovaniu je barokové zariadenie kostola demontované, a tak môžeme vidieť monumentálne figurálne súbory pokrývajúce plochu presbytéria a severnú stenu lode v plnej kráse. Nájdeme tu tróniacieho Krista s anjelmi, cirkevných otcov, evanjelistov s ich symbolmi (Matúš – anjel, Marek – lev, Lukáš – býk a Ján – orol).

„Z Rákoša odporúčame pokračovať hlbšie po kľukatých cestičkách Slovenského rudohoria do maličkej dediny Rybník,“ radí v časopise Krásy Slovenska David Raška. „Uprostred dediny nenájdeme kostol, ale prekvapivo len osamelú vežu. Je to pozostatok nikdy nedokončeného plánu postaviť si svätostánok na tomto mieste. Buďme radi, že k tomu nedošlo, pretože by to pravdepodobne znamenalo zánik gotického skvostu, ktorý sa tak dodnes zachoval na kopci južne od dediny.“

Severná stena rákošského kostola je kompletne pokrytá freskami.

Severná stena rákošského kostola je kompletne pokrytá freskami.

 

Zakliate, tajomné miesto

Rybnícky evanjelický kostol je zakliatym, tajomným miestom, kde sa čas zastavil už veľmi, veľmi dávno.
Zvonku je to jednoduchá bielená stavbička, obklopená obranným múrom a starým poloopusteným cintorínom. Jeho útulne stiesnené vnútro však ukrýva stredoveké nástenné maľby vo svätyni a dve poschodia drevených chórov pokrytých ľudovými maľbami. Kostol už nie je využívaný, a tak tu nenájdeme žiadnu stopu modernej doby. Všetko tu ostalo tak, ako to tu zanechali poslední Rybníčania pred sto rokmi, keď zvažovali stavbu nového kostola dolu v dedine.

Z Rybníka vedie malebná cestička cez staré remeselnícke mestečko Ratkovú s poetickým námestím vyloženým mačacími hlavami ďalej cez hory, ktoré so svojím nerastným bohatstvom vždy priťahovali pozornosť.
V Červeníku minieme po ľavej strane starú kamennú vysokú pec.
Z Turčoka je to už len kúsok dole do doliny Muráňa. Tu sa nachádza malá dedina Chyžné, preslávená Kostolom zvestovania Panne Márii.

Gotický oltár zvestovania Panne Márii od Majstra

Gotický oltár zvestovania Panne Márii od Majstra

 

Gotická cestaŠTÍTNICKÝ OKRUH

Odštartovať cestu po Štítnickom okruhu Gotickej cesty treba v Plešivci. V tomto historickom mestečku sa začala písať bohatá história tejto časti Gemera. Práve v Plešivci sídlil najvýznamnejší stredoveký rod regiónu – Bubekovci. Tí tu dostali rozsiahle majetky od kráľa Bela IV., ktorému ich predok zachránil život v ničivej bitke s Mongolmi pri rieke Slaná v roku 1241. Pri tejto rieke, ktorá preteká cez Plešivec, stával vodný hrad Bubekovcov, no zachovala sa z neho už len jedna stena.

Jedinečné fresky v Plešivci

Druhou, nemenej významnou stavbou, založenou týmto rodom, je ich rodový kostol, pôvodne zasvätený sv. Jurajovi. Už z diaľky návštevníka prekvapí zvonica kostola, štíhla, samostatne stojaca vertikála, dominanta širokého okolia. Kostol vznikol na začiatku 14. storočia.
Milovníka umenia nadchne najmä jeho presbytérium, ktoré je pokryté pravými talianskymi freskami.

Fresky si objednal pravdepodobne Juraj Bubek, ktorý počas ťaženia s kráľom Ľudovítom v boji o neapolské dedičstvo spoznal dobovú taliansku maľbu. Žiaľ, z malieb, ktoré sú považované za najkvalitnejšie stredoveké maľby na Slovensku, sa zachovali len fragmenty, tie však boli v nedávnej dobe starostlivo reštaurované.

Reformovaný kostol v Plešivci

Reformovaný kostol v Plešivci

 

Starobylý Štítnik

Z Plešivca sa vydávame úzkou cestou pomedzi impozantné plošiny Slovenského krasu smerom na sever. Dorazíme do druhého historického mestečka, starobylého Štítnika. Štítnik si zachoval honosný mestský charakter aj napriek tomu, že dnes už nie je mesto.

Maľované empory v Štítniku

Maľované empory v Štítniku

Na južnom okraji Štítnika stojí vodný hrad príbuzných Bubekovcov, pánov zo Štítnika. Tí boli majiteľmi celej Štítnickej doliny a dlhé roky boli rivalmi mocnejších Bubekovcov. Uprostred Štítnika stojí priestranné námestie s niekoľkými meštianskymi domami a najmä s impozantnou stavbou evanjelického kostola, ktorý bol rodovým kostolom Štítnických. Ide o jeden z najrozľahlejších stredovekých kostolov Gemera, vlajkovú loď Gotickej cesty.

Už jeho exteriér sľubuje zaujímavý vnútrajšok, no dovolím si povedať, že pri vstupe do kostola musí každého tento historický interiér uchvátiť. Rozľahlý gotický priestor s troma loďami pokrytý maľovanými klenbami… stredoveké nástenné maľby… jeden z najstarších organov na Slovensku, ktorý sa nachádza na tzv. chóre malomocných.

bryndzové pirohy s kyslou smotanou, slaninkou a pažítkou RECEPTPrečítajte si tiež
Bryndzové pirohy ako od babičky z Gemera | RECEPT.

 

Banícka osada Ochtiná…

Zo Štítnika sa môžeme presunúť do starej baníckej osady Ochtiná, ktorú založilo osem nemeckých rodín, odtiaľ jej názov. Jej dominantou je evanjelický kostol. V interiéri sa pred nami otvorí pokladnica nástenného maliarstva zo 14. storočia. Oltárny obraz barokového oltára bol pri poslednej obnove odstránený, a tak dominuje freska Snímanie z kríža, nachádzajúca sa na zadnej stene za oltárom.

Vo výklenku kruhového gotického okna nad oltárom je tajomná maľba Boha s troma tvárami, predstavujúceho božskú trojjedinnosť. Zobrazenie, ktoré mohlo byť inšpirované ešte slovanským bohom Triglavom, zakázal ako relikt pohanstva už Tridentský koncil v 16. storočí. Miestni evanjelici zatreli všetky maľby vrstvou vápna, ktoré ich chránilo až do konca 19. storočia, keď ich začali starostlivo odkrývať prví reštaurátori.

Ochtiná

 

…a kostol v Koceľovciach

Posledným kostolom, ktorý v Štítnickej doline navštívime, sú Koceľovce. Návštevníka upúta typická silueta gotickej stavby s netradične tvarovanou helmicou. Kostol sa nachádza za kamenným fortifikačným múrom. Mladšou predsieňou, ktorá sa v lokálnom nárečí volá házik, vstupujeme do kostola cez pôvodné okované gotické dvere, ktorých vek je odhadovaný asi na 500 rokov. Otvárajú sa pôvodným kľúčom.

Steny svätyne sú aj tu pokryté stredovekými freskami. Odborníci predpokladajú, že ich medzi rokmi 1360 – 1370 na popud pánov zo Štítnika vymaľovala rovnaká dielňa ako v Ochtinej. Mená majstrov nepoznáme, no zaviedlo sa pomenovanie Majster ochtinského presbytéria, ktoré je v oblasti nástenného maliarstva pojmom. Miestne maľby pokrývajú najväčšiu súvislú plochu spomedzi gemerských kostolov. Zobrazujú tzv. mariánsko-christologický cyklus, teda výjavy zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Najzaujímavejší je monumentálny výjav s ukrižovaným Kristom a dvoma lotrami po stranách, ktorý sa nachádza mierne naľavo za oltárom.

„Cesta po štítnickom okruhu by mohla ďalej pokračovať smerom hlbšie do Slovenského rudohoria, do rázovitej Markušky a Brdárky s jej čerešňovými sadmi alebo vedľajšou dolinou do Slavošoviec, rodiska Pavla Dobšinského,“ radí David Raška. Kompletnú cestu aj s fotografiami nájdete v najnovšom čísle časopisu Krásy Slovenska, číslo 7-8.

 

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Objednajte si predplatné.
Text a foto: David Raška, Pavel Albert a Archív Gotickej cesty, gothicroute.sk

Krásy Slovenska predplatné 2022


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author