Len kúsok za pulzujúcim centrom Mníchova sa nachádza miesto, kde sa história stala ťažkou realitou. Dachau je prvý nacistický koncentračný tábor zriadený už v marci 1933 a dnes tam stojí ako pamätník a varovanie. Ticho tohto miesta nevzbudzuje len smútok, ale aj úctu k obetiam a výzvu, aby sme nezabudli. Dachau nie je len o tom, čo sa stalo – je to aj o tom, čím sa môžeme stať, ak pominie pozornosť, spravodlivosť a pamäť.
Poďme sa s nami pozrieť na toto dôležité miesto…
Miesto, kde sa začal systém teroru
Koncentračný tábor Dachau otvorili 22. marca 1933, len niekoľko týždňov po tom, čo sa Adolf Hitler stal nemeckým kancelárom. Pôvodne bol určený pre politických väzňov, najmä komunistov a socialistov, no rýchlo sa stal vzorom pre všetky neskoršie nacistické tábory. Slúžil nielen ako miesto väznenia, ale aj ako „škola násilia“, kde sa školili dozorcovia SS.
Počas dvanástich rokov existencie prešlo týmto miestom viac než 200 000 ľudí z vyše štyridsiatich krajín. Boli medzi nimi politickí odporcovia, Židia, Rómovia, homosexuáli, svedkovia Jehovovi či vojnoví zajatci. Odhaduje sa, že približne 43 000 väzňov tu zahynulo – či už v dôsledku hladu, chorôb, mučenia alebo popráv.
Keď 29. apríla 1945 tábor oslobodili americké jednotky, odhalili rozsah zverstiev, ktoré sa tam odohrávali. Po vojne sa areál krátko využíval ako internačný tábor pre bývalých nacistov a neskôr ako útočisko pre vysídlené osoby. V roku 1965 vznikol z iniciatívy bývalých väzňov oficiálny pamätník.
Dnes je Dachau pamätník so silným odkazom
Srdcom pamätníka je hlavná výstava „Path of the Prisoners“ – Cesta väzňa. Nachádza sa v bývalej údržbovej budove, ktorá dnes slúži ako múzeum. Ročne tam príde okolo 800.000 návštevníkov, ktorí tu sledujú tragický oblúk osudu väzňov. Od príchodu do tábora, cez každodenné utrpenie až po oslobodenie. Výstava je mimoriadne autentická: vystavené sú osobné predmety, dokumenty, fotografie a aj predmety, ktoré sprevádzali väzňov pri práci a utrpení.
Nejde však len o fakty, ale o skutočné príbehy. Audio sprievodca (dostupný vo viacerých jazykoch) sprostredkúva svedectvá preživších a osloboditeľov. Vďaka tomu je návšteva silným a hlboko osobným zážitkom.
Pôvodné budovy a symboly ticha
Z pôvodných 34 barakov sa zachovalo len niekoľko, ostatné boli zničené. Dva baraky boli rekonštruované, aby poskytli predstavu o priestoroch, v ktorých väzni žili. Počas prehliadky prechádzate dlhým radom betónových základov, kde kedysi stáli ostatné baraky – každý z nich pripomína stovky životov, ktoré sa tam skončili.
Jedným z najdojemnejších miest je krematórium. Tichá tehlová stavba stojí na okraji areálu a symbolizuje temnú realitu tábora – snahu zničiť dôkazy o masovom zabíjaní. Zachované sú aj tzv. dezinfekčné miestnosti, kde väzňom odoberali šaty a dôstojnosť, pod zámienkou hygieny.
Pamätníky, ktoré hovoria bez slov
Pred hlavným múzeom sa týči Medzinárodný pamätník – impozantná bronzová plastika od sochára Nandora Glida. Zobrazuje zmrzačené telá uväznené v ostnatých drôtoch a nesie nápis „1933–1945“. Socha je silným vizuálnym symbolom utrpenia, ale aj odporu a nezlomnosti.
Okrem nej sa v areáli nachádzajú aj náboženské kaplnky rôznych vierovyznaní – židovská, katolícka, protestantská či pravoslávna. Každá z nich predstavuje duchovný priestor pre modlitbu a rozjímanie, bez ohľadu na vieru.
Vzdelávanie, spomienka a reflexia
Pamätník Dachau dnes nie je len miestom ticha, ale aj živým vzdelávacím centrom. Každoročne ho navštívia tisíce študentov z celého sveta. Organizujú sa tu prednášky, workshopy a spomienkové podujatia, najmä pri výročiach oslobodenia.
Zaujímavou súčasťou je aj tzv. Path of Remembrance – Cesta spomienky, ktorá vedie z centra mesta Dachau až k pamätníku. Prechádza miestami, kadiaľ väzni po príchode kráčali, a umožňuje lepšie pochopiť, ako úzko bol tábor spätý s každodenným životom mesta.
Pamätník je otvorený denne od 9. do 17. hodiny a vstup je bezplatný. Za malý poplatok možno využiť audio sprievodcu alebo absolvovať organizovanú prehliadku s odborníkom. Odporúčame vyhradiť si aspoň dve až tri hodiny, ak sa chcete naozaj ponoriť do histórie, pokojne aj viac.
Dachau sa nachádza približne dvadsať kilometrov od Mníchova a je ľahko dostupné prímestskou dopravou. Stačí sa vydať vlakom S2 a následne autobusom k pamätníku. Miesto je bezbariérové a prispôsobené aj pre návštevníkov so zníženou pohyblivosťou.
Vzhľadom na povahu expozície sa odporúča, aby deti mladšie ako trinásť rokov navštívili areál len v sprievode dospelých. Niektoré časti môžu byť emocionálne veľmi náročné.
Miesto, na ktorom nezabudnete
Dachau je výnimočné nielen tým, že bolo prvým oficiálnym koncentračným táborom, ale aj tým, že jeho história sa zachovala vďaka samotným preživším. Práve oni po vojne založili Medzinárodný výbor Dachau, ktorý sa zaslúžil o vytvorenie pamätníka. Vďaka ich úsiliu je toto miesto dnes otvorenou učebnicou histórie. Živým svedectvom, že pamäť je najsilnejšou zbraňou proti opakovaniu minulosti.
Návšteva Dachau nepatrí medzi jedinečné zážitky. Je to stretnutie s temnotou, ktorá kedysi zaplavila Európu. No zároveň aj pripomenutie, že aj v najtemnejších časoch sa našla odvaha, solidarita a nádej. Keď odchádzate z tohto miesta, neodnášate si len obrazy minulosti, ale aj tichú otázku: čo môžeme urobiť my, aby sa niečo podobné už nikdy neopakovalo?
Slovenské stopy v Dachau
V Dachau nájdete aj „slovenské stopy“, napríklad Jozef Balogh je jednou z najzdokumentovanejších slovenských osôb, ktoré tábor prežili. Bol to Róm, väznený v Dachau od jesene 1944 až do oslobodenia v máji 1945. Po vojne sa stal aktívnym v pripomínaní hrôz, ktoré zažil, aj keď často nechcel rozprávať o detailoch svojho väznenia. V rámci nemeckého fondu „Remembrance, Responsibility and Future“ dostal odškodné za svoje utrpenie.
Ďalšia slovenská stopa súvisí s Rómami z Nových Zámkov. Tí boli deportovaní a niektorí z nich skončili v Dachau. Eviduje sa, že v internátnych moduloch tábora boli medzi väzňami Rómovia s menami ako Balogh, Kolompár, Lakatos, Sztojka, Rigo. Dokumenty uvádzajú, že časť Novozámčanov dorazila do Dachau medzi 14. a 20. novembrom 1944.
Zaujímavá je aj ďalšia osoba – jedným z väzňov v Dachau bol Imrich Karvaš, prvý guvernér Slovenskej národnej banky a významná postava slovenského odboja. Muž, ktorý uchránilpred nacistami slovenské zlato a neskôr pomáhal SNP, prešiel očistcom zastávok v koncentračných táboroch Flossenbürg, Dachau a Reichenau.
Napokon ho priradili do skupiny prominentných väzňov, pozostávajúcej z bývalých predstaviteľov nacistického režimu a z jeho spojencov v rôznych krajinách, ktorí sa medzičasom dostali do nemilosti, najmä po atentáte na Adolfa Hitlera.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Martina Bunová, holocaust.cz
