Prežila ako jediná z celej rodiny... Dievča v Auschwitzi

Keď vyslovíte slovo Auschwitz, mnohým doslova naskočí husia koža. Pre nich je to niečo ako peklo na zemi. Miesto, kde sa diali neuveriteľné barbarstvá páchané na človeku. Kde ste neznamenali nič a tak s vami aj zaobchádzali.
Auschwitz je ako priepasť vo svedomí ľudstva, ktorú možno prekonať jedine tak, že budeme šíriť svetlo a dobro na celom svete.
A toto je príbeh o dievčati, ktoré prežilo ako jediné kruté podmienky koncentračného tábora.
Dievča v Auschwitzi.

Skutočný príbeh utrpenia a bolesti

Poľsko, 1944.
Vlak spomalil a nakoniec sa s ohlušujúcim škrípaním bŕzd zastavil. Do Auschwitzu ju transportovali v dobytčom vagóne ako šestnásťročnú spolu s jej rodičmi a so súrodencami priamo z mukačevského geta, kde strávili niekoľko týždňov v neľudských podmienkach. Do poslednej chvíle verili, že idú na lepšie miesto – napríklad budú zúrodňovať pôdu.

Keď sa takmer po týždni cesty vlakom otvorili dvere vagóna, osemdesiatštyri cestujúcich oslepilo žiarivé slnko. Tam, na nástupišti vyhladzovacieho tábora, bola rodina naposledy spolu. Sarinu matku a súrodencov okamžite poslali do plynovej komory, jej otca začlenili do Sonderkommanda a niekoľko mesiacov vyťahoval z plynových komôr mŕtve telá väzňov. Sara pracovala v triediarni oblečenia a so svojím otcom sa ešte párkrát videla cez štyri rady plotu z ostnatého drôtu napusteného elektrinou, no neskôr bez milosti popravili aj jeho…

Sara veľmi živo a pútavo opisuje každodenný život, ktorý bol plný trápenia, bolesti, no napriek tomu si dokázala udržať hodnoty, ku ktorým ju rodičia viedli a učili: mať odvahu, neochvejnú vieru a byť vľúdna voči ostatným. Dokázala tiež splniť svoj posledný sľub, ktorý dala milovanému otcovi: prežila, emigrovala do Izraela a založila si rodinu, aby v jej deťoch naďalej žili tí, čo zomreli v plyne.

Dievča v Auschwitzi

Táto kniha rozpráva príbeh o záchrane a prežití. O viere v samého seba, o odvahe a hrdinstve, o vynaliezavosti, sile a priateľstve.
O tom, na čom záleží, aj o hľadaní ľudskosti v tých najťažších chvíľach, o hľadaní svetla v temnote utrpenia a poníženia, o hľadaní dobra uprostred pekelnej zloby.

Sara Leibovitsová

Je to príbeh o víťazstve nad zlom.
Príbeh Dievča v Auschwitzi je príbeh šialenstva z nočných môr, niet v ňom logiky ani ľudskosti.
Je však skutočný.
„Dúfam, že vás posilní a prehĺbi vašu vieru a že sa naučíte viac milovať život,“ odkazuje Sara. „Možno pochopíte, aký je jeho zmysel a že s nenávisťou, so zlom, s aroganciou a rasizmom treba bojovať. Že treba hľadať dobro a súcit, pomáhať iným a preukazovať im láskavosť a že iných treba milovať už len preto, že sú tiež ľuďmi. Prežila som, aby som mohla svedčiť, a toto je môj príbeh.“

„Vyrástla som v tieni rodičov, ktorí si svoju traumu do veľkej miery ani neuvedomovali a nespracovali ju,“ tvrdí najmladšia Sarina dcéra Eti Elboim. „Väčšina preživších nikdy nevyhľadala psychologickú pomoc, lebo na to nemali čas ani prostriedky. Pritom tragicky prišli o svojich najbližších, obrali ich o majetok, bezpečie aj identitu. Mnohí sa vydali na riskantnú cestu do úplne nového štátu, ktorý nemal nástroje na to, aby im pomohol vyrovnať sa s tým, čo zažili. A potom ich zasa uvrhli do vojny.“