Roháče – čarovná lokalita Západných Tatier. Tip na túru

Roháče sa považujú za najčarovnejšiu časť Západných Tatier, kde nájdete nádherné turistické trasy. Rozložitú Roháčsku dolinu lemuje veniec prekrásnych vrchov, ktorým kraľuje majestátny Baníkov. Ostrý Roháč, Plačlivé a Volovec sú „roháčskymi princmi“. Je to nádherná lokalita, kde fungujú letné i zimné aktivity – či už Zuberec s rekreačnými osadami Brestová a Zverovka, lyžiarske stredisko Roháče-Spálená, bežkárske trate, turistický chodník k Roháčskym plesám. A ak budete mať šťastie, výlet vám môže spestriť krátke stretnutie so vzácnym tatranským endemitom – kamzíkom vrchovským tatranským, ktorý akoby symbolizoval „rohaté“ vrcholy Západných Tatier.

Názov Roháče pochádza od pomenovania Ostrého Roháča a Plačlivého (pôvodne nazývaného Plačlivý Roháč) – vrchov nachádzajúcich sa v centrálnej časti pohoria. Vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalných vrchov v hlavnom hrebeni. Podobajú sa na dva čertove rohy a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie.
Mimochodom, roháč bol v minulosti zjednodušený výraz pre rohaté zvieratá.

Túra na Roháče

Ak sa do Roháčov vyberieme z hociktorého východiskového miesta, musíme rátať, že vždy pôjde o veľmi náročnú vysokohorskú túru s veľkým prevýšením. Máme pre vás návrh trasy od vydavateľa a turistu, cestovateľa daniela Kollára, ktorý v turistickom sprievodcovi Najkrajšie pešie okruhy ponúka 25 najkrajších okruhových trás po Slovensku.
Táto trasa na Roháče patrí medzi najnáročnejšie na Slovensku, avšak ponúka toľko nádherných miest ako máloktorá iná. Exponované úseky zabezpečujú umelé technické pomôcky.

Štartujeme z chaty Zverovka

Ideálnym východiskom túry do Roháčov je Chata Zverovka – najznámejšia horská chata v Západných Tatrách. Je situovaná na horskej lúke na úpätí Roháčov a tvorí vstupnú bránu na hlavný hrebeň z oravskej strany. Od chaty vychádzajú najdôležitejšie turistické trasy v tejto časti Západných Tatier. Nachádza sa 9 km od obce Zuberec v nadmorskej výške 1037 m.

Z rázcestia pri Chate Zverovka sa vyberieme na juhovýchod do Látanej doliny žlto značkovanou asfaltovou cestou. Na rázcestí na hornom konci poľany v Zadnej Látanej doline pokračujeme po trase so žltým značkovaním, ktorá sa končí v širokom trávnatom sedle Zábrať. Výstupom do sedla sa dostaneme do vysokohorského prostredia a uprostred skál, sutín, kosodreviny a alpínskych lúk zostaneme ešte dlho.

Zo sedla chodník vystupuje na prvý vrch na trase, ktorým je Rákoň ležiaci na slovensko-poľskej štátnej hranici. Trávnatý vrchol v severnej rázsoche Volovca ponúka pekné výhľady na západnú časť hlavného hrebeňa Západných Tatier. Jeho západné svahy strmo spadajú do Roháčskej doliny, východné o niečo miernejšie do poľskej Chochołowskej doliny a severné svahy tvoria záver Látanej doliny.

Po krátkom klesaní po modrej značke zostúpime do plytkého sedla a následne vystúpime na prvého z roháčskych pôjprincov a zároveň na prvú z troch „dvojtisícoviek“ na trase, ktorou je Volovec.

Roháčsky ľadovec

Mohutný Volovec

Volovec je mohutný uzlový vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier, na slovensko-poľskej hranici. Nádherná dvojtisícovka, ktorá nadchne každého turistu. Rozložité svahy, ideálne miesto na krásne panoramatické výhľady, ktoré si zamilujete. Volovec je dobre prístupný napríklad výstupom od Ťatliakovej chaty (cca 3km).

Na Volovci opustíme štátnu hranicu a po červenej značke zostúpime do Jamníckeho sedla. Toto významné a výrazné sedlo v hlavnom hrebeni oddeľuje Ostrý Roháč od Volovca v sutinovom závere Jamníckej doliny. Otvárajú sa z neho pekné výhľady do hlbokej Smutnej a Roháčskej doliny.

Roháčske plesá

Náročný úsek trasy

Za sedlom sa dostaneme do najťažšieho úseku celej túry. Výstup na druhú „dvojtisícovku“ a na ďalší z roháčskych princov – Ostrý Roháč, vedie po úzkom exponovanom hrebeni a zabezpečujú ho železné reťaze. Z vrcholu je nádherný výhľad nielen na Volovec a Plačlivé, ale aj na Roháčske a Jamnícke plesá v dolinách. Aj pri zostupe si pomôžeme rukami a do skaly ukotvenými umelými technickými pomôckami.

Ďalší postup po hrebeni s takmer vysokotatranskými parametrami je za sedlom medzi roháčskymi „dvojičkami“ menej náročný. Vedie po sutine a kamennom chodníku na Plačlivé – tretiu „dvojtisícovku“ na trase.

Roháčske plesá i Roháčska dolina

Roháčska dolina

Po zdolaní Ostrého Roháča i Plačlivého zostúpime do Smutného sedla. Z hlbokej zníženiny v hlavnom hrebeni je nerozlučná dvojica oboch vrchov najkrajšia.

V lete je sedlo frekventovanou turistickou križovatkou medzi Žiarskou a Roháčskou dolinou v smere z juhu na sever a medzi Baníkovom a Plačlivým v smere zo západu na východ.
V zime ide o najčastejšie zlyžované sedlo v Žiarskej doline.

Na zostup do Smutnej doliny využijeme modro značkovaný chodník, z ktorého neskôr odbočíme vľavo na zeleno značkovanú trasu. Po chodníku, ktorý je zároveň náučnou trasou, sa pohodlne dostaneme k Roháčskym plesám ležiacim v hlbokom ľadovcovom kotle zaplnenom sutinou a morénami v závere Roháčskej doliny, ktorá je najdlhšou, najnavštevovanejšou a najznámejšou dolinou na oravskej strane Roháčov. Bola vytvorená ľadovcom a pozostatky jeho činnosti v nej možno obdivovať dodnes.

Najprv obídeme Prvé Roháčske pleso, ktoré je zo štvorice vysokohorských jazier najväčšie. Od najvyššie položeného Štvrtého (Horného) Roháčskeho plesa trasa výletu zostupuje po modro značkovanom chodníku dolu Spálenou dolinou. Pod skalným prahom sa k nemu pripája žlto značkovaná trasa. V dolnej časti doliny si krátku zastávku zaslúži Roháčsky vodopád, ktorý je s výškou 23 m najvyšší v Západných Tatrách. Napája ho 2 m široký Studený potok. Od Adamcule túra výrazne mení charakter. Horský chodník strieda pohodlná asfaltová cesta, po ktorej prídeme do cieľa.

Prečítajte si tiež
Vodopády na Slovensku.
15 vodopádov, ktoré sa oplatí pozrieť.

Náučný chodník Zverovka

Mimochodom, odporúčame aj Náučný chodník Zverovka, ktorý je nenáročnou a pohodlnou prechádzkou. Má päť zastávok, ktoré sú v porovnaní s inými náučnými chodníkmi riešené netradične. Na každej zastávke sú schránky, v ktorých sa nachádzajú papiere zaliate vo fólii s informáciami o príslušnom mieste. Chodník pohodlne vedie krásnym smrekovým lesom po pravom brehu Studeného potoka a na jednotlivých stanoviskách sa postupne dozvieme nielen o Studenom potoku, ale aj o tom, ako vzniká les a ako strom končí svoj život.

Veľmi zaujímavé stanovisko s názvom Čo zostalo po činnosti ľadovcov sa nachádza pri malom plese Maras. Materiály v schránke informujú o 9 km dlhom a 200 m hrubom roháčskom ľadovci, ktorý ustúpil a zanikol asi pred 10 000 rokmi. Pleso s rozlohou 0,31 ha a hĺbkou 2 m je jeho pozostatkom. Má stálu vodnú hladinu bez prítoku a odtoku.

Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, kniha Najkrajšie pešie okruhy,
wikimedia/Opiola Jerzy, časopis Krásy Slovenska.