Ako vyzerala Bratislava pred 300 rokmi? Ako sa v nej žilo?

Plody každého druhu, hydina a rovnako aj divina sa v meste predávajú veľmi draho pre chamtivosť tých najhorších žien.
Lepšie sa starajú o seba aj o zásoby v meste zeleninári, ktorí svedomito pestujú zeleninu pre potreby kuchyne a bylinky. Totiž pri obrábaní záhrad sa musia neustále snažiť, aby mali čo ako pestovatelia v lete ponúknuť na trhu. Aj uložiť na zimu do komôr a vyložiť, keď treba bylinky a zeleninu. Celkovo až doteraz títo naši pestovatelia tak prosperovali, že nikdy sa nestalo, že by trhy neboli zásobované zeleninárskym tovarom…

Viete, ako vyzerali ulice a námestia Bratislavy/Prešporku pred 300 rokmi?
Viete si predstaviť, čím sa živili jej obyvatelia?
Ako vyzeral v tej dobe život v uliciach a domoch bohatých a menej bohatých občanov?
Aj tieto zaujímavosti nájdete v novej knihe Bratislava známa-neznáma.

Bratislava známa-neznáma

V knihe si s radosťou zalistuje každý, kto miluje Bratislavu, rád sa túla jej uličkami, vychutnáva si jej neopakovateľné čaro a genius loci.

Prostredníctvom knihy sa pozriete na známe a obľúbené miesta ako Hlavné námestie, Michalská ulica a jej odbočky, Hradby a brány mesta, opevnenie, priekopa i strelnica.
Vstúpite do Dómu sv. Martina, Františkánskeho kostola, k Uršulínkam, aj do Kláštora sv. Kláry, ktorý sa po odchode mníšok stal špitálom.
Veľmi zaujímavé sú pasáže o mestskej radnici, Radničnej veži – ako ju opravili a posvätili oba zvony. Tiež sa pozriete do mestského väzenia a nazriete do trojdielnej skrine v mestskej radnici.
Nezvyčajná cesta môže pokračovať k novej osade pri popravisku nazvanej Blumental a pozriete si aj úrodné mestské a vidiecke vily. Poprechádzate sa v záhrade ostrihomského arcibiskupa.

Prešporok očami Mateja Bela

Kniha Bratislava známa-neznáma (očami Mateja Bela v 18. storočí) je prekladom Belových Notícií o Bratislave tak, ako vyšli v latinskom jazyku v prvej polovici 18. storočia. Ide o historickú prechádzku mestom, kde sa na základe textov a starých obrazov dozviete ako vyzerala Bratislava pred takmer 300 rokmi.

Mimoriadne pútavá je časť o živote obyvateľov Prešporka. Nielen o zložení, o ich obžive, ale napríklad aj o mravoch, ktoré „boli prispôsobené nádhere,“ ako píše Matej Bel a tiež o veľkom hodovaní.
„Od osemdesiatročných starcov sme sa dozvedeli, že v čase ich detstva sa stávalo, že počas takmer všetkých sviatočných dní sa zo všetkých strán ponáhľali občania na námestie, aby na sud prevrátený naopak rozprestreli obrus, zaťažili ho jedlom ani nie tak vyberaným ako nevyhnutným na zahnanie hladu.“

Ako sa Prešporčania obliekali, ako vyzerali manželstvá a ako vychovávali deti? Chcete vedieť, ako boli vybavené domy a čo boli obyvatelia Prešporka naozaj takí pohostinní, ako sa to o nich vraví?

Prešporský hrad

Poslednú časť tvorí prirodzene Prešporský hrad – ako vlastne vznikol, ako vtedy vyzeral a čo ste mohli nájsť v jeho útrobách. „Umiestnený je tak, aby celá stavba prečnievala nad hradby a mala rozhľad, aký nemá žiaden iný hrad v celom Uhorsku; výnimkou nie je ani Budínsky. Najspodnejšiu časť zaberá hrôzostrašné väzenie, vynikajúce vínne pivnice, ďalej zásobárne a zbrojnica. V nej sa nachádza početná vojenská výstroj a mnoho dávnych zbraní ako ukážka,“ popisuje kniha Bratislava známa-neznáma.

Prekladateľkou knižnej novinky, ktorá vychádza vo vydavateľstve DAJAMA je klasická filologička Erika Juríková, ktorá pôsobí na Katedre klasických jazykov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Podľa jej slov „Matej Bel opisuje Prešporok ako rušné, národnostne zmiešané mestské sídlo so zaujímavými pamiatkami, pestovanými záhradami a upravenými námestiami ozdobenými elegantnými sochami. Osobitne sa venuje národnostne zmiešanému obyvateľstvu, spôsobu jeho života a obživy.“

Ako sa žilo pred 300 rokmi?

Kniha Bratislava známa-neznáma je doplnená bohatým obrazovým materiálom s ukážkami z Belovej pôvodiny a mnohými historickými vedutami či obrazmi. Ponúka množstvo informácií o bratislavskej histórii a miestopise. Taktiež ukáže zaujímavé črty života vtedajších Bratislavčanov. Priblíži nám zamestnanie miestnych ľudí, osudy remeselníkov či vinohradníkov (dozvieme sa ako sú pre mesto užitoční zeleninári či aký naturel majú voliari) a pochopíme aj mravy Bratislavčanov. Zaujmú nás aj informácie o tom ako sa ľudia obliekali, ako bývali, aké mali manželstvá či ako pristupovali k vzdelávaniu detí.

„Zatiaľ čo predchádzajúce publikácie o jednotlivých uhorských stoliciach prinášajú historické a geografické opisy jednotlivých oblastí Slovenska v 18. storočí a sú určené predovšetkým odbornej verejnosti, kniha Bratislava (známa-neznáma) je svojim obsahom a spracovaním iná,“ vysvetľuje editor knihy Daniel Kollár. „Snaží sa viac priblížiť čitateľovi dobové reálie a život v meste tak, ako ho zachytil Matej Bel a jeho spolupracovníci. Ponúka unikátne svedectvo o histórii slávneho slobodného kráľovského mesta a poskytuje jeho aktuálny obraz z tridsiatych rokov 18. storočia.“

Foto: Dajama.sk