Cesta hrdinov SNP. Od Devína až po Duklu. Trasa a tipy

Legendárna slovenská hrebeňovka má takmer 80 rokov. Cesta hrdinov SNP má 770 kilometrov a vznikla v 50. rokoch minulého storočia. Keď sa v roku 1956 rozhodlo o vybudovaní novej turistickej magistrály naprieč Slovenskom, použil sa názov „Slovenská magistrála“. Tento názov bol o tri roky nahradený pomenovaním Cesta hrdinov SNP.
Je to najdôležitejšia a najdlhšia turistická magistrála na Slovensku. Červená značka, ako ju „esenpéčkari“ zvyknú nazývať, vedie pohoriami Čergov, Volovské vrchy, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Žiar, Strážovské vrchy, Biele Karpaty a Malé Karpaty.

Cesta hrdinov SNP

Vedie od severovýchodu krajiny – od Duklianskeho priesmyku až na západ po Devín. Na Duklianskom priesmyku sa začína pri kameni, kde sa mnohí turisti fotia, je to zaujímavý artefakt. Symbolicky je na ňom znázornená celá cesta, všetky kopce, ktoré musíte prejsť.
Je tam aj výstižné heslo, s ktorým určite radi súhlasia všetci turisti – Aj cesta môže byť cieľ.
V blízkosti je aj hlavný smerovník, ktorí mnohí turisti pri štarte potľapkajú rukou…alebo ak tam končíte Cestu hrdinov SNP, tak pri nej postojíte.

Cesta prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945.
Jej priebeh kopíroval od Devína po Dobšinskú ľadovú jaskyňu staršiu Štefánikovu cestu z roku 1928, ďalej už išla trasa smerom do Košíc, Prešova, Bardejova, Svidníka na Duklu po svojej trase.

Vedie prevažne horami, preto je Cesta hrdinov SNP ťažký prechod a trasa sa dá zvládnuť v priemere za 26 až 28 dní. Je možné získať aj lepší čas, vtedy je nutné prejsť denne viac ako 30 km, čo si pri chôdzi s ťažkým batohom už vyžaduje predchádzajúcu prípravu.
Pozrite si cestu na mape.

Hlavné úseky a čo treba vidieť

Po celej trase sú roztrúsené pamätníky, ktoré pripomínajú boje počas SNP. Už na Dukle sú aj vojenské artefakty ako tanky, lietadlá…neskôr vo Svidníku, v dedinkách, jednoducho mnohé veci, ktoré pripomínajú Slovenské národné povstanie.

Dukliansky priesmyk – Nízke Tatry: Prechádza cez Čergov a Levočské vrchy. Zaujímavé miesta sú Duklianske bojisko ako významné miesto spojené s bojmi počas 2. svetovej vojny. Pamätníky SNP a Bardejov zapísaný v UNESCO.

Nízke Tatry – Donovaly: Prechádza hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. Zaujme Chopok, Ďumbier, útulňa Ďurková, jaskyňa Mŕtvych netopierov. Krásne výhľady na Vysoké Tatry.

Veľká Fatra a Kremnické vrchy: Prechod cez Veľkú Fatru a Kremnické vrchy. Môžete si pozrieť Zvolen, Donovaly, pamätníky SNP.

Tribeč – Považský Inovec: Prechod cez Tribečské pohorie a Považský Inovec, kde upútajú Topoľčiansky hrad, hrad Gýmeš, mohyla na Bradle – pamätník M.R.Štefánika.

Malé Karpaty: Záver trasy cez Malé Karpaty. Môžete sa zastaviť pri zrúcanine Pajštún, Čachtickom hrade a na hrade Devín.

Začiatok (alebo koniec): Dukliansky priesmyk

Čo si na cestu zbaliť?

To je jedna z najčastejších otázok, ak sa niekto chystá na Cestu hrdinov SNP. Odpovede sú samozrejme rôzne, závisia od vašich možností a požiadaviek.
Napríklad treba stan? Podľa Petra Šveca a Jána Bakalu, ktorý prešli Cestu za 22 dní je to zbytočná váha navyše. Na ceste sa dá často ubytovať a keď si chcete naozaj užiť spanie vonku, stačí na to dobrá celta a paralano, ktorým ju všelikde prichytíte. Základom ich dobrého spánku boli nafukovacie karimatky a vankúše. Treba si okolo nich spraviť určitú rešerš, keďže vyspať sa človek musí kvalitne, a do toho treba aj investovať. V opačnom prípade cesta ide dolu vodou.

So stravou si netreba lámať hlavu a nezásobovať sa na týždne vopred. Je len málo úsekov, kde človek pár dní nejde cez obce alebo okolo horských chát, kde sa dá najesť, prípadne navštíviť potraviny. Vodu si prenášali v tzv. cammelbagoch, ich tvar sa prispôsobí obsahu batoha a praktická hadička odbremení od zhadzovania ťažkého batoha z chrbta.

Určite nezabudnite na čelovku s lítiovou batériou, ktorú si viete dobiť. Vezmite si druhé tenisky, ľahšie na prechod po asfaltových úsekoch.

Prečítajte si tiež
Turistika na Slovensku.
20 dôležitých pravidiel, aby ste si túru naozaj užili.

Čo uvidíte po ceste?

Predovšetkým nádhernú slovenskú prírodu, naozaj pestrú a rozmanitú. Netreba to tu všetko vymenúvať, ale turistu-srdciara určite zamrzia prechody cez kalamitami poničené alebo silným odlesňovaním zasiahnuté oblasti. “Turistické chodníky boli až príliš často rozblatené a zničené od ťažkej techniky… Nič však nezmení náš názor na to, že Slovensko je unikátna krásna krajina. Videli sme kamzíky, krásne líšky, sysle, svište, diviaky, vysokú zver a dravce,“ dodávajú chalani pre časopis Krásy Slovenska.

Najlepším obdobím na absolvovanie trasy je leto a začiatok jesene (júl až september), keď sú dni pomerne dlhé a počasie stabilné. Zima je extrémne náročná kvôli snehu a chladu, a vyžaduje si špeciálne vybavenie a skúsenosti.

Prečo vyraziť na Cestu hrdinov SNP?

Je to výzva. A láska.
Kráčate po červenej značke a celé dni riešite najmä to, kde budete spať a čo budete jesť. Budete vnímať okolitú prírodu a svoje telo. Zredukujete myslenie na tieto veci, čo je oslobodzujúce a očistné.
Môžete ju prejsť celú, ale pokojne len časť, pár kilometrov, či desiatok kilometrov. A na ďalší rok si dáte o desiatky kilometrov viac. Ako sme na začiatku písali – Aj cesta môže byť cieľ.

Cestu hrdinov SNP určite odporúča prejsť aj Natália Švajčiak, ktorá ju prešla dvakrát a napísala o nej aj knihu Esenpéčka mojimi nohami. „Okrem zodpovedania si vnútorných otázok a testovania vlastnej odolnosti, sa na ceste dá zažiť mnoho veselých a bláznivých vecí. Spali ste už niekedy na fare, kde ste mali celý dvojposchodový dom len pre seba a v chladničke pár ‚chmeľových polievok‘?“ s úsmevom hovorí Natália.

Pozrite si videá Petra a Jána, ako putovali po Ceste hrdinov SNP na ich Youtube kanáli VON: