Krak des Chevaliers. Križiacky hrad nedobyli ani teroristi

Ak milujete históriu, hrady a jedinečné miesta, Krak des Chevaliers je skvelý tip. Patrí k najslávnejším a najzachovalejším križiackym hradom na svete a ak ho raz navštívite, dlho naň nezabudnete. Pôvodne moslimskú pevnosť prebudovali rytieri Maltézskeho rádu na výstavné sídlo svojej moci. Ide o pevnosť, ktorá nikdy nepadla silou zbraní, ale len prefíkanosťou alebo zradou. „Nezničili ho ani teroristi, armáda ho oslobodila dohodou a v tom je silná symbolika,“ povedal pre LepšíDeň.sk Sýrčan žijúci dlhé roky na Slovensku Jalal Suleiman.
Hrad v západnej Sýrii na vyvýšenine, ktorá sa stala strategickým bodom na ceste medzi Tripolisom a Homsom, je od roku 2006 zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Masívne hrady sa stali symbolom križiackych výprav do Svätej zeme. V bezpečí ich mohutných múrov sa dobyvatelia snažili kontrolovať územie. Rovnako to bolo v prípade Krak des Chevaliers.
Pôvodne miesto kontrolovala kurdská vojenská posádka slúžiaca záujmom emirátov prastarého mesta Aleppo. Aj preto sa pôvodne volal Kurdský hrad, no tento názov dlho nevydržal. V roku 1099 dorazili do oblasti križiaci a veľmi potrebovali zásoby. Ich zásobovacie jednotky však napadla posádka pevnosti. Francúzski rytieri sa však nemaznali a na hrad zaútočili. Neutrpeli však žiadne straty, pretože obrancovia hradu pred nimi utiekli a nechali sídlo opustené. Križiaci tak bez boja obsadili hrad, ktorý sa nachádzal na skutočne strategickom mieste. A navyše naokolo bolo dostatok úrodnej pôdy.

Hrad neskôr prevzali do správy johaniti (neskôr Maltézsky rád), ktorí ho prestavali na najväčšiu križiacku pevnosť v Svätej zemi. Spolu s Rádom templárov vytvorili vo Svätej zemi mocné duo, ktoré ovplyvňovalo politiku vo všetkých novo ustanovených kresťanských kráľovstvách.

Krak des Chevaliers kedysi

Hrad teda dostali do rúk johaniti v roku 1144 a nasledujúcich asi tridsať rokov ho neustále rekonštruovali, dostavovali a spevňovali. Vonkajším múrom pridali napríklad tri metre a pristavali sedem veží s priemerom až desať metrov. Vytvorili z neho najsilnejšiu kresťanskú pevnosť, ktorá sa stala správnym a vojenským centrom rádu. Johaniti ovládli rozsiahle územie v okolí Tripolisu, postavili/zabrali ďalšie pevnosti a tak zabránili moslimským snahám o opätovné dobytie územia.

Moslimovia sa snažili hrad dobyť (napríklad aj slávny Saladin), ale nepodarilo sa im to. Pravdou však je, že divoké boje a drancovanie naštrbilo ekonomickú silu johanitov. Ich moc postupne upadala a v roku 1271 (počas ôsmej križiackej výpravy) obliehal hrad egyptský sultán Bajbars. Tento skúsený bojovník sa rozhodol, že dlhých 36 dní bojov skráti prefíkaným trikom: poslal ochrancom hradu falošný list, v ktorom veľmajster rádu rytierom dovolil, aby sa vzdali. Muži naozaj zložili zbrane a hrad odovzdali nepriateľovi, ktorý ich zasa bezpečne nechal ísť. Sídlo sa tak stalo majetkom sultána.

“Snáď je to najzachovalejší a najúchvatnejšie hrad na svete.”
T. E. Lawrence.

Názov Krak des Chevaliers, ako ho poznáme dnes, vznikol až niekedy v 19.storočí. Od začiatku to bol krak, resp. crac – je to skomolenina prvotného názvu miesta, ktoré odkazovalo na Kurdov (Hisn al-Akrad). Niektorí tvrdia, že to pochádza zo slova karak, čiže pevnosť. Hrad pomenovali najskôr Crac de l´Ospital, čiže Nemocničný hrad. Následne ho premenovali na Rytiersky hrad/Pevnosť rytierov, Crac des Chevaliers.

Krak des Chevaliers dnes

V posledných rokoch bola v Sýrii občianska vojna, ktorá síce radikálne obmedzila možnosť dostať sa na Krak des Chevaliers, no hrad odolal. Bombardovali ho (nižšie video z roku 2013) a zmocnili sa ho rebeli zo sýrskej odnože al-Káidy.

„Áno, hrad bol uzavretý asi dva roky, zabarikádovali sa tam ozbrojené gangy,“ vysvetľuje Jalal Suleiman. Rodák zo sýrskeho Homsu vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu a už roky žije na Slovensku. „Dokonca asi pol roka teroristi totálne kontrolovali cestu z Homsu do údolie kresťanov.“
Hrad však neutrpel vážne škody, po dvoch rokoch bojov ozbrojencov vytlačila sýrska armáda. V roku 2015 oznámila vláda Bašára al-Asada, že začína so základnou rekonštrukciou tejto úžasnej pamiatky, aby ju mohli opäť sprístupniť turistom.

„Armáda ho oslobodila dohodou a v tom je tá silná symbolika. Ako viete nikdy tento hrad nepadol v boji, ale iba ľsťou alebo po dohode,“ dodáva Jalal. „Dnes je hrad a celá oblasť pod kontrolou sýrskej armády. Je opäť otvorený pre návštevníkov.“
Žiaľ, ako dodáva, to sa nedá povedať o iných miestach, takzvané mŕtve mestá v provincii Idlibu, ani o neveste púšte slávnej Palmýre. Tá stratila – a tým aj celý svet – mnohé významné artefakty. Do Palmýri sa ani dnes ešte nedá ísť…

Pozrite si aj ďalšie články o CESTOVANÍ

Mohutná Pevnosť rytierov

Po pevnosti sa môžete prechádzať a túlať aj hodiny, stále je čo objavovať. Srdcom hradu je prijímacia a ceremoniálna pevnosť, tzv. rytierska sála. Hneď vedľa je kaplnka – tú pôvodnú zničilo zemetrasenie. Jej novšia verzia sa po páde hradu zmenila na mešitu.
Na opačnej strane od rytierskej sály je otvorená cisterna. Voda bola v suchých oblastiach Sýrie nesmierne vzácna. Na hrade bolo niekoľko otvorených nádrží, do ktorých sa voda zhromažďovala zo studne situovanej kúsok od rytierskej sály.

Najlepšie chráneným miestom bola brána, hlavný vstup do hradu. Okrem padacieho mosta ju strážili dve najmohutnejšie veže.
Z vyvýšeniny a celého hradu je nádherný výhľad na okolitú krajinu. Krak des Chevaliers sa nachádza na 650 metrov vysokom vápencovom kopci. Práve vyťažený kameň dáva stavbe jej belostný nádych.

Prejdite si po prstenci hradieb, ktoré sú úžasné. Pôvodná jednoduchá pevnosť ich dostala po zemetrasení v roku 1202. Po takomto rozšírení pevnosti sa na nej mohli ubytovať až dve tisícky vojakov.
Základným prvkom Krak des Chevaliers (a vlastnej všetkých križiackych hradov) sú masívne okrúhle veže. Ich odolnosť voči kameňom z katapultov umocňovala šikmá stena, tzv. glacis.

Pre LepšíDeň.sk Milan Buno, Sýria, Krak des Chevaliers