Máte svoje sny, túžby a želania? Určite áno a asi chcete, aby sa splnili.
Na ceste za snom však musíte otvoriť svoj pohár.
Vysvetlíme.
Mnohí z nás sa nechajú spútať vekom, pohlavím, rasou alebo finančným pozadím. Nesmiete dopustiť, aby vás zväzovali činy rodičov alebo hranice v najbližšom okolí. Musíte otvoriť svoje očakávania a dúfať vo viac. Nenechajte sa odradiť od toho, čo chcete dosiahnuť…nech je okolie akokoľvek proti.
Blcha v pohári
Viete, čo sa stane s blchou zavretou v pohári?
Vyskočí len tak vysoko, aby si neudrela hlavu o veko pohára. Keď takáto blcha nakladie vajíčka a vyliahnu sa z nich malé blchy, tiež budú mať schopnosť skákať dvestonásobne vyššie, ako je ich výška. No keďže sú v prostredí, kde iné blchy skáču len tak vysoko, aby si neudreli hlavu, začnú toto správanie napodobňovať.
Nesmiete sa zaoberať alebo napodobňovať činy iných ľudí okolo vás. V živote dokážete liezť, lietať a skákať dvesto a viacnásobne vyššie, než je vaša výška. Ako často dovolíme cudzím dojmom ovplyvňovať náš smer, výšku či schopnosti? Veľmi často pre názory iných zabrzdíme svoj rast a obmedzíme vlastné skoky. Koľkokrát sme niečo vzdali, pretože sme sa obzreli doprava alebo doľava a začali konať podľa niekoho iného? Nechyťte sa do pasce porovnávania s ostatnými. Osloboďte sa od výhovoriek a hraníc.
Presne ako blchy, aj ľudia sa rodia so schopnosťou skákať vysoko. Ale skôr či neskôr dovolíme, aby naše okolie či finančné alebo spoločenské pozadie rodiny ovplyvnili výšku našich skokov. Stanú sa z nás blchy v pohári. Okolie nám zabráni dosiahnuť maximálny potenciál a my mu to dovolíme.
Niektorých z nás pohár zábran natoľko ovplyvní, že aj keď ho konečne otvoria, nevedia snívať vo veľkom. Nevedia si predstaviť, že si zaslúžia niečo viac, ako už majú. Viete čo?
Sme stvorení tak, aby sme žili mimo pohára. Na veku, pohlaví, rase a schopnostiach vôbec nezáleží. Nech už sa nachádzame kdekoľvek, naše skoky môžu byť také vysoké a silné, že veko prerazia.
Udupaný sen
„Pamätám sa, ako ma do pohára zavreli prvýkrát,“ spomína si svetoznámy motivátor a spisovateľ Steve Harvey, autor hitu Konaj úspešne, mysli úspešne. „Chodil som do šiestej triedy a učiteľka nás vyzvala, aby sme na papier napísali, čím chceme byť, keď vyrastieme. Všetci, vrátane mňa, začali písať. Presne som vedel, čím som chcel byť – chcel som byť v telke. Napísal som to na papier a odovzdal ho. Učiteľka nás začala vyvolávať a nahlas čítala, čo sme napísali. Nevedel som sa dočkať, kedy ma vyvolá.
Keď sa konečne dostala ku mne, vyvolala ma so slovami:
„Steve, zlatíčko, poď pred tabuľu.“
Cestou tam mi napadlo, že som asi napísal niečo dojímavé a chce, aby som sa o odpoveď podelil s celou triedou. Pochádzal som z chudobnej rodiny, nosil obnosené darované oblečenie a zajakával sa. Dostal som šancu ukázať im, čo sa v zlatíčku Stevovi ukrýva.
Postavil som sa pred triedu a ona sa ma opýtala: „Steve, zlatíčko, čo si napísal na papierik?“
Vypol som hruď a s hrdosťou zlatého olympionika vyhlásil: „Chcem byť v telke.“
Hneď ma zmiatla otázkou: „Prečo si to napísal?“
,Veď to ste chceli, nie?‘ pomyslel som si. Zdvorilo som však odpovedal: „Myslel som si, že to ste nám kázali. Napísal som teda, že chcem byť v telke.“
Zmätok sa zmenil na zdesenie, keď mi položila ďalšiu otázku: „Poznáš niekoho v telke?“
„Nie,“ odpovedal som slušne.
„Bol niekto z tvojej rodiny niekedy v telke?“
„Nie,“ zopakoval som.
Potom mi zasadila posledný úder slovami: „Steve, zlatíčko, nemôžeš byť v telke. Vezmi si ten papier domov, napíš niečo pravdepodobnejšie a zajtra mi ho prines.“
Hneval som sa. Vôbec som tomu nerozumel. Pýtala sa ma, čím chcem byť, nie čím boli rodičia alebo čo robili iní ľudia. Povedal som jej pravdu a ona môj sen pred celou triedou rozdrvila na prach. Ešte než som prišiel domov, zavolala rodičom, a len čo som vkráčal dnu, mama sa ma spýtala: „Čo ste dnes robili v škole?“
Všetko som jej povedal a ona dodala:
„Chlapče, prečo si nenapísal niečo, čo učiteľka chcela počuť?“
Stál som v kuchyni a nechápal, prečo sa mama hnevá.
Nenechajte sa odradiť
V šiestej triede som bol malá blcha, čo vie snívať a skákať dvestonásobne vyššie, než je jej výška. Do telky som sa chcel dostať kvôli Billovi Cosbymu. Keď začali vysielať seriál Ja, špión, vyprázdnili sa všetky ulice a ľudia bežali domov pred televízory. Keď som zbadal Billa Cosbyho, hneď som vedel, že nechcem byť elektrikár, doktor či právnik. Chcel som vtipkovať v telke ako on. Nič viac som nepotreboval.
Po príchode otca mu mama vysvetlila, čo sa stalo, a on sa ma zastal: „A kde je problém? Keď sa chce dostať do telky, tak nech to tam napíše!“
Mama mu oponovala: „Učiteľka chce niečo pravdepodobnejšie.“
Otec debatu uzavrel slovami: „Keď po tom chlapec túži, ona mu v tom nezabráni.“
Po tých slovách ma poslal do izby.
Keď za mnou konečne prišiel, prebrali sme učiteľkine dôvody. Povedal mi, aby som na čistý papier napísal slovo „policajt“ a odovzdal ho na druhý deň v škole.
A vzápätí mi zmenil život slovami: „Steve, ten pôvodný papier daj do vrchnej zásuvky. Každé ráno, skôr ako odídeš do školy, a každý večer, skôr ako si ľahneš spať, si ho prečítaj a nikdy neprestaň veriť, že jedného dňa budeš v telke.“
Keď si dnes zapnete telku v ktorýkoľvek deň v týždni, uvidíte v nej zlatíčko Steva. Nedovolil som žene zo šiestej triedy s obmedzenými predstavami ovplyvniť môj život. Priznávam, ublížila mi, ale naučil som sa udržať si svoj sen nažive.
Raz sa takto niekto pokúsil zavrieť môj sen do pohára, ale o niekoľko hodín môj otec veko navždy zahodil. Vtedy som nechápal, čo ocko vlastne spôsobil. Rodičia môžu mať na svoje deti prostredníctvom obmedzujúcich rozhodnutí ten najhorší vplyv. Pohár však musíte otvoriť, nech ho zavrel ktokoľvek a kedykoľvek.
Inšpirujte sa knihou Konaj úspešne, mysli úspešne od Steva Harveyho.