Niektoré slová sú dôležitejšie ako iné. No ktoré by to mali byť?

LinkedIn

Už na prvých stranách vás pohltí nezvyčajná atmosféra konca 19.storočia, kedy sa ocitáme u malej Esme, v Skriptóriu. Hoci to znie honosne, bola to len chatrč na dvore jedného domu v Oxforde. No žilo to tam slovami, ktoré dobrovoľníci posielali z celého sveta a pár ľudí ich tam triedilo a ukladalo. Tak sa rodil anglický jazyk a Oxfordský slovník.

Magické miesto, kde trávila Esme hodina a hodiny, pretože slová ju fascinovali. Občas nejaké slovo skĺzlo z triediaceho stola a ona ho chcela zachrániť. Aby sa nestratilo. Ale ako jej vravel otec, niektoré slová nedávajú zmysel, nepoužíva ich dosť ľudí a nie sú dostatočne dôležité. Preto ich jednoducho vyhodia…

„Ale ak ich nedáte do slovníka, môže sa na ne zabudnúť.“
Otec naklonil hlavu na bok a hľadel na mňa, akoby som povedala niečo dôležité. „Áno, môžu.“

 

Slovník stratených slov

Esme trávi detstvo v Skriptóriu, záhradnom domčeku v Oxforde, kde jej otec a tím zanietených lexikografov zbierajú slová pre prvý Oxfordský slovník anglického jazyka.

Počas dospievania si uvedomí, že niektoré slová a ich významy, hlavne tie týkajúce sa žien a skúseností obyčajných ľudí, sú podľa lexikografov menej dôležité ako iné, a preto ich do Oxfordského slovníka anglického jazyka nezaznamenajú. Esme sa tak dáva do vyhľadávania slov pre svoj vlastný slovník: Slovník stratených slov. Aby sa jej to podarilo, musí opustiť bezpečný svet univerzity a vydať sa za bežnými ľuďmi, ktorí jej chýbajúce slovíčka doplnia. Príbeh sa začína na konci viktoriánskej éry, pokračuje snahami hnutia sufražetiek o volebné právo žien až k prvej svetovej vojne.

Kľakla som si na zem, aby som zavrela kufor. Prstami som prešla po slovách – kostrbatých, neuhladených, ale trvalých. Slovník stratených slov.

Slovník stratených slov

 

Narodila sa do sveta slov

Slovník stratených slov je originálny príbeh, navyše skvele napísaný, citlivý a mierne provokatívny. Príbeh o dobrodružstve slov, ktoré nás vedia nielen opísať, reprodukovať naše emócie, postoje, ale niekedy nás doslova definujú. Príbeh o dôležitosti žien, ktoré boli neraz vytláčané na okraj spoločnosti, zaznávané a akoby sa zabúdalo na ich prínos v histórii.

Je to príbeh o magickej a úžasnej sile slov, vďaka ktorým môžu ženy zažiariť, pretože si to zaslúžia. Slová by totiž nemali byť iné pre mužom a iné pre ženy. Nemali by sa odlišovať…
To všetko na pozadí pútavých historických kulís s nádherne vykreslenými postavami, ktoré si vás získajú.

Niektoré slová sú dôležitejšie ako iné – to ma naučilo detstvo v Skriptóriu. Trvalo mi však dlho, kým som pochopila prečo.

 

Stratené a zabudnuté slová…

Je to jedinečný príbeh o dôležitosti slov a ich záchrane. Napríklad v roku 1901 sa zistilo, že v slovníku chýba slovo bondmaid. Otrokyňa, nevoľníčka, v tomto preklade bezprávna – to bolo prvé slovo, ktoré Esme videla „spadnúť“ z triediaceho stola, zdvihla ho a skryla. Inak by sa navždy stratilo…
Prvá verzia Oxfordského slovníka bola naozaj viac „mužskou“ záležitosťou, orientovaná na mužov a mierne zabúdajúca na ženy.

Pip Williamsová

Pip Williamsová

„Asi jednou z najdôležitejších postáv tohto príbehu je Edith Thompsonová. On a jej sestra boli veľmi zanietené a vážené dobrovoľníčky,“ vysvetľuje Pip Williamsová, autorka príbehu Slovník stratených slov. „Edith bola súčasťou slovníka od vydania prvého slova až po posledné. Zomrela v roku 1929, len rok po dokončení slovníka. Bližšie som ju spoznala vďaka materiálom, ktoré sa zachovali v archívoch Oxfordského slovníka anglického jazyka. Bol to neuveriteľný pocit – čítať si poznámku napísanú jej rukou a pripnutú na obťahu. Jej pôvodné listy doktorovi Murrayovi odhaľujú inteligenciu, zmysel pre humor aj iróniu. Keď chcela nejaké slovo lepšie vysvetliť, mala vo zvyku dokresliť k nemu obrázok.“

Edit, v príbehu teta Ditte, ako ju nazývala Esme. „Veľmi vzdelaná dáma a my máme šťastie, že práca na slovníku je jej hobby. Ešte neprešiel týždeň, aby nám Ditte neposlala list so slovom alebo kópiu do ďalšej časti.“

Skriptórium Slovník stratených slov

Zamestnanci Skriptória, Oxford. Vyfotené pre Periodical 10. júla 1915 (Zadný rad) Arthur Maling, Frederick Sweatman, F. A. Yockney (Predný rad) Elsie Murrayová, doktor James Murray, Rosfrith Murrayová. Fotografia použitá s dovolením vydavateľstva Oxford University Press/Motýľ.

Foto: LepšíDeň.sk, Motýľ, pipwilliams.com.au


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.