Niektorí psychológovia poukazujú na to, že sme duševní skupáni. Sme kognitívne leniví? Čo to znamená?
Často uprednostňujeme pohodlné zotrvávanie pri overených presvedčeniach pred zápasom s novými. Máme svoje názory, pohľad na svet, presvedčenie a nechceme sa toho všetkého vzdať. Aj keď sa okolitý svet mení, my zostávame „uväznení“ vo vlastnoručne vybudovaných väzeniach mysle. Krásnym príkladom je vzostup mobilov BlackBerry a ich následný pád do zabudnutia, pretože ich šéf neprehodnotil to, čo sa deje okolo a ako sa svet mení. A doplatil na to…
Ako BlackBerry zlyhal…
Meno Mike Lazaridis vám asi veľa nepovie a pritom výrazne ovplyvnil naše životy. V úplných začiatkoch si dal patentovať prístroj na čítanie čiarových kódov na filme. Ten bol pre Hollywood natoľko užitočný, že získal cenu Emmy a Oscara za vedecký a technický prínos.
No to ešte nebolo nič v porovnaní s ďalším veľkým vynálezom, ktorý spravil z jeho spoločnosti najrýchlejšie rastúcu spoločnosť na svete. Vyvinul mobilný telefón BlackBerry, ktorý zbožňovali mnohé slávne osobnosti a celebrity ako Bill Gates či Christina Aguilerová. „Doslova mi zmenil život,“ vyjadrila sa Oprah Winfreyová. „Nedokážem si bez neho predstaviť život.“ Po príchode do Bieleho domu odmietol prezident Obama odovzdať ten svoj tajným službám.
Mike Lazaridis si vysníval BlackBerry ako prístroj bezdrôtovej komunikácie na posielanie a prijímanie e-mailov. V lete roku 2009 tvoril takmer polovicu amerického trhu smartfónov. V roku 2014 klesol jeho podiel na trhu na necelé percento!
„Nechápem to!“
Často sa zvykne hovoriť, že BlackBerry sa nedokázal prispôsobiť. Ako spoluzakladateľ, prezident a člen predstavenstva bol Mike zodpovedný za všetky technické a produktové rozhodnutia týkajúce sa BlackBerry. A nedokázal prehodnotiť svoje myslenie.
„Mike Lazaridis uviazol v cykle prílišnej sebadôvery. Vidieť to napríklad na tom, ako uprednostňoval klávesnicu pred dotykovým displejom. Kázal o hodnote BlackBerry a neresť výrobkov Apple neváhal odsudzovať,“ vysvetľuje expert na organizačnú psychológiu, profesor Adam Grant, autor knihy Think Again, ktorá by v slovenčine mala vyjsť v júni (pracovný názov Sila pochybností alebo Ešte si to premysli).
Keď hodnota jeho akcií začala klesať, podľahol Mike potvrdzovaciemu skresleniu a skresleniu žiadostivosti a stal sa obeťou potvrdenia od svojich fanúšikov. „Je to kultový produkt,“ vyjadril sa o BlackBerry v roku 2011. „Využíva ho biznis, využívajú ho vodcovia, využívajú ho celebrity.“
V roku 2012 ovládol iPhone štvrtinu celosvetového trhu so smartfónmi, no Mike ešte stále vzdoroval myšlienke ťukať do skla. „Nechápem to,“ vyhlásil na stretnutí správnej rady a ukázal na telefón s dotykovou obrazovkou. „Klávesnica je jeden z dôvodov, prečo si ľudia kupujú BlackBerry.“
…ako Apple vzlietol
Presvedčenia nás môžu uväzniť vo vlastnoručne vybudovaných väzeniach – stalo sa to Mikovi Lazaridisovi s BlackBerry.
Schopnosť rýchlejšie prehodnotiť svoje znalosti a presvedčenia pomohli spoločnosti Apple pozviechať sa z hroziaceho bankrotu a stať sa najdrahšou firmou na svete.
Ako to bolo naozaj?
V roku 2004 primala skupinka technikov, dizajnérov a pracovníkov marketingu Steva Jobsa k tomu, aby svoj najúspešnejší výrobok, iPod, premenili na telefón.
„Prečo by sme to, doriti, robili?“ odvrkol Jobs. „Väčšiu kravinu som ešte nepočul.“ Členovia tímu si uvedomili, že mobily začínajú mať funkciu prehrávania hudby, Jobs si však robil starosti, že uškodia prekvitajúcemu obchodu s iPodmi.
Neznášal telekomunikačné spoločnosti. Keď mu pri telefonovaní vypadlo spojenie alebo zlyhal softvér, niekedy od zúrivosti rozmlátil telefón na márne kúsky. Zaprisahával sa, že telefóny nikdy nezačne vyrábať.
Niektorí z technikov spoločnosti Apple sa však už venovali prieskumu v tejto oblasti. Je predsa možné, tvrdili, vytvoriť smartfón, ktorý by všetci používali radi – a prinútiť telekomunikačné spoločnosti, aby hrali podľa pravidiel ich firmy.
Výsledok poznáme.
Telefón značky Apple predstavoval dramatický pokrok v prehodnocovaní nášho pohľadu na smartfón. Spätne si môžeme položiť otázku, či by sa BlackBerry a Apple dodnes mnohokrát donútili zmeniť víziu smartónov, keby bol Mike Lazaridis býval otvorenejší k prehodnocovaniu svojho vypiplaného výrobku.
Prečítajte si tiež
Robia nás smartfóny hlúpejšími?
Sila pochybností
Meníme šatník, keď odev vyjde z módy, a zrekonštruujeme kuchyňu, len čo nám pôvodné vybavenie nevyhovuje. Ak však ide o vedomosti a názory, nemienime riskovať. Hovoríme tomu vziať a ustrnúť. Uprednostňujeme pohodlie určitého presvedčenia pred nepohodlím pochybností.
Ak spochybňujeme sami seba, svet sa stáva menej predvídateľným. Vyžaduje to od nás priznať si, že fakty sa mohli zmeniť, a to, čo bolo kedysi správne, už nemusí byť pravda. Prehodnotenie niečoho, o čom sme hlboko presvedčení, môže ohroziť našu identitu a vzbudiť v nás pocit, že prichádzame o časť seba…
Foto: Wikimedia/Jeremy Stillings, Unsplash.com, Pexels.com
Mohlo by vás zaujímať:
Nesmrteľný diár. 5 dôvodov, prečo sa ho oplatí používať
Ako spoločenské hry rozvíjajú naše myslenie a posúvajú nás dopredu?
Menej aplikácií v mobile, menej rozptýlenia. Zbavte sa závislosti na apkách
Viber prichádza s novými funkciami. Kvízy, lepšia galéria aj poznámky
3 sabotéri, ktorí vám ničia život…ale môžu vám ho aj vylepšiť
Povedz mi, na čo myslíš a ja ti poviem, kto si. Fungujú self-help knihy?
