To, že máme lacnejšie potraviny, ešte nemusí znamenať, že to tak zostane. Európa zažíva jedno z najhorúcejších a najsuchších období posledných rokov a následky sa začínajú prejavovať v poľnohospodárstve, doprave aj energetike. Čo to urobí s cenami v obchodoch? Olivový olej, zemiaky či niektoré druhy ovocia môžu zdražieť pomerne skoro. Pri mäse a mliečnych výrobkoch sa účty môžu zvýšiť neskôr. A niektoré dôsledky sucha si možno ani nespojíte s počasím – napríklad vyššie náklady na dopravu alebo energie.
Sucho zdražie mnohé potraviny, pripravili sme prehľad, kde sa cena môže zvýšiť.
Naozaj sucho zdražie potraviny?
Je to trochu paradoxná situácia. Pozriete sa na cenovku v supermarkete a nič dramatické sa nedeje. Niektoré potraviny sú dokonca lacnejšie ako pred rokom. Znamená to teda, že sucho nemá na ceny vplyv? Nie. Len sa jeho účinok ešte nemusí naplno prejaviť.
A práve tu treba oddeliť dve veci: čo už dnes vidíme v dátach a čo je zatiaľ iba riziko. Lebo medzi suchom na poli a cenou výrobku v supermarkete existuje niekoľkomesačná cesta.
Podľa hlavného ekonóma Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Máxima Torera sa zmena cien poľnohospodárskych komodít do cien potravín typicky prenáša približne za tri až šesť mesiacov. FAO zároveň očakáva, že tlak na ceny potravín môže zosilnieť koncom roka 2026 a najmä v roku 2027.
Takže otázka dnes neznie iba „zdražujú potraviny?“, ale skôr: čo sa deje na poliach a čo z toho môže vyplynúť pre náš nákupný košík o niekoľko mesiacov?
Slovensko doslova ničí sucho
Najskôr sa pozrime domov. Situácia nie je iba problémom južnej Európy.
Slovenský hydrometeorologický ústav v závere júla upozorňoval na výrazné a dlhodobé pôdne sucho. Za posledné tri mesiace bola pôdna vlhkosť pod 50 percentami takmer na celom západnom Slovensku a na Východoslovenskej nížine. Poľnohospodári hlásili pri obilninách straty výnosov približne od 10 do 40 percent. Na plytších pôdach kukurica miestami nevytvára klasy, kŕmne seno je nízke a slabé, zemiaky majú slabý rast a ovocie predčasne dozrieva či opadáva.
Čo to znamená?
Ak farmár zozbiera menej pšenice, kukurice alebo zemiakov, problém sa nekončí na jeho poli. Menej úrody znamená menšiu ponuku suroviny. Ak je jej menej, môže zdražieť. A ak sa táto surovina používa ako krmivo, následky sa následne prenášajú aj do živočíšnej výroby.
Sucho teda môže zdražovať potraviny nie jedným, ale niekoľkými rôznymi kanálmi. A práve preto je zaujímavé pozrieť sa na jednotlivé potraviny.
1. Olivový olej: jeden z najjasnejších kandidátov na zdraženie
Ak by sme mali vybrať jednu potravinu, pri ktorej je riziko nového rastu cien najvýraznejšie, bol by to olivový olej. Európska únia je najväčším producentom, spotrebiteľom aj exportérom olivového oleja na svete a približne 68 percent svetovej produkcie pochádza z EÚ. Preto problémy v Španielsku, Taliansku, Grécku či Portugalsku dokážu ovplyvniť celý európsky trh.
Olivovníkom škodia extrémne horúčavy, dlhodobý nedostatok vody aj požiare. A práve stredomorské krajiny zažívajú v lete 2026 kombináciu všetkých týchto problémov.
Európska komisia preto vo svojom aktuálnom výhľade počíta s poklesom produkcie olivového oleja. Zároveň pravidelne sleduje jeho ceny, produkciu a zásoby, pretože tento trh patrí medzi citlivé poľnohospodárske komodity. To však neznamená, že zajtra musí olivový olej v slovenskom supermarkete zdražieť.
Prečo? Pretože obchodníci môžu mať nakúpené zásoby ešte za staršie ceny a kontrakty sa uzatvárajú vopred. Preto sa problém novej úrody prejavuje až s odstupom. Práve jeseň 2026 a ďalšie mesiace však môžu byť obdobím, keď sa situácia začne meniť.
Prečítajte si tiež
2. Zemiaky a vplyv sucha
Zemiaky patria medzi potraviny, ktoré si väčšina ľudí so suchom automaticky nespája. Na Slovensku však už vidíme konkrétny problém. SHMÚ uvádza, že zemiaky napriek lokálnym zrážkam rastú slabo. A teraz jednoduchá otázka:
Ak je úroda slabšia, odkiaľ sa vezme chýbajúce množstvo?
Časť môže nahradiť dovoz. Ten však znamená ďalšie náklady na dopravu. Ak sa navyše problém týka viacerých európskych producentov naraz, možnosti lacnejšieho nákupu zo zahraničia sa zmenšujú. Preto patria zemiaky medzi produkty, pri ktorých má zmysel sledovať najmä jesenné ceny.
3. Ovocie a zelenina
Pri čerstvých produktoch je mechanizmus ešte jednoduchší. Ak je málo vody, rastliny vytvárajú menšie plody, časť úrody môže opadávať a časť sa poškodí. Pestovateľ pritom stále platí za pôdu, pracovníkov, techniku, energiu a zavlažovanie. Na Slovensku SHMÚ už teraz hlási predčasné dozrievanie a opadávanie ovocia. Plody môžu byť zároveň menej šťavnaté a kvalitné.
V južnej Európe je situácia ešte vážnejšia. Horúčavy, sucho a požiare zasiahli oblasti pestovania ovocia, zeleniny, hrozna, citrusov, avokáda či mandlí. Tu preto môže platiť jednoduchá rovnica:
⇒ menej úrody + vyššie náklady na zavlažovanie + drahšia logistika = tlak na vyššiu cenu.
Nie všetko však musí zdražieť. Ak je úroda v inej krajine dobrá, dovoz môže cenu udržať. Preto treba rozlišovať medzi rizikom zdraženia a istým zdražením.
4. Kukurica a výrobky z nej
Kukurica je zaujímavá preto, že ju nekonzumujeme iba priamo. Je veľmi dôležitou súčasťou krmív pre hospodárske zvieratá.
A práve kukurica patrí medzi plodiny, pri ktorých Európska komisia v júlovom monitoringu výrazne zhoršila výhľad. JRC MARS znížil prognózu výnosu kukurice a slnečnice o približne 6 až 7 percent. Dôvodom boli extrémne horúčavy a nedostatok zrážok, ktoré znižovali pôdnu vlhkosť a zasiahli aj kvitnutie.
Na Slovensku je situácia viditeľná už priamo na poliach. SHMÚ hlási, že na plytších pôdach kukurica miestami nevytvára klasy. A teraz si položme otázku:
Čo sa stane, keď bude kukurice menej?
Môže zdražieť krmivo. A keď zdražie krmivo, rastú náklady farmárom. A keď rastú náklady farmárom, časť z nich sa časom môže dostať do cien mäsa, mlieka či vajec.
5. Mlieko, syry a maslo
Práve mliečne výrobky patria medzi kategórie, pri ktorých slovenskí poľnohospodári upozorňujú na konkrétne problémy. Sucho poškodzuje pasienky, lúky aj krmoviny. Menej sena a krmiva znamená, že farmári ho musia kupovať inde, prípadne dovážať. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora označila situáciu so suchom za kritickú už na jar a následne upozorňovala na vážne problémy poľnohospodárov.
Zaujímavé pritom je, že spotrebiteľ dnes ešte nemusí vidieť dramatický efekt. Naopak, slovenské ceny potravín v júni klesali. Podľa údajov citovaných STVR zlacneli oleje a tuky medziročne o viac ako 12 percent a lacnejšie boli aj mlieko, vajcia či mäso.
Takže:
Ako môže byť sucho problémom, keď mlieko alebo mäso práve zlacneli?
Pretože dnešná cenovka odráža aj staršie zásoby, existujúce zmluvy, aktuálnu ponuku a dopyt. Nie iba stav polí v júli 2026. Práve preto môže byť koniec roka 2026 a rok 2027 oveľa zaujímavejší ako dnešný stav.
6. Mäso a vajcia sucho nezdraží priamo…
Pri mäse treba byť opatrný. Nebolo by korektné napísať: „Sucho zdraží mäso.“
Mechanizmus je komplikovanejší.
Najprv môže zdražieť krmivo – kukurica, seno či ďalšie plodiny. Farmárovi sa tým zvýšia náklady na chov. Ak sú však súčasne ceny mäsa na trhu nízke alebo je mäsa dostatok, výrobca nemusí byť schopný zvýšené náklady okamžite preniesť na spotrebiteľa.
Pri mäse teda ide skôr o oneskorené riziko, najmä pre rok 2027.
7. Slnečnicový a repkový olej
Olivový olej nie je jediný olej, ktorý treba sledovať. Európska komisia v júlovom hodnotení výrazne zhoršila prognózu výnosov slnečnice – približne o 6 až 7 percent. To ešte automaticky neznamená, že slnečnicový olej v slovenských obchodoch zdražie o rovnaké percento. Cena oleja totiž závisí aj od svetovej produkcie, zásob, dopytu, cien energií, biopalív, kurzu meny a ďalších faktorov.
Je však dobré vedieť, že nižšia úroda olejnín vytvára tlak na cenu rastlinných olejov.
A spotrebiteľ to môže pocítiť nielen pri fľaši oleja, ale aj pri výrobkoch, v ktorých sa rastlinné oleje používajú.
8. Múka, chlieb, pečivo a cestoviny: áno, ale nie okamžite
Tu sa dostávame k otázke, ktorú si položí asi každý:
Keď je sucho a pšenice bude menej, zdražie chlieb?
Odpoveď znie: môže, ale nie automaticky a nie okamžite.
Európska komisia v júlovom monitoringu znížila výhľad výnosov zimných plodín o 1 až 4 percentá a uviedla, že celková produkcia obilnín má byť približne 1 percento pod päťročným priemerom. Zároveň však upozorňuje, že globálna a európska ponuka obilnín zostáva významným tlmiacim faktorom.
To je veľmi dôležité.
Slabšia úroda neznamená automaticky nedostatok.
Ak je obilnín na svetovom trhu dostatok, slovenské mlyny a potravinári môžu časť suroviny doviezť. Preto by bolo prehnané tvrdiť, že chlieb musí na jeseň výrazne zdražieť. Riziko však existuje, najmä ak sa k horšej úrode pridajú drahšie energie, hnojivá, doprava a ďalšie vstupy.
Prečítajte si tiež
Drahší život: Slovákov tlačia rastúce účty
aj drahšie služby. Jedlo, energie, zálohové platby…
9. Cukor a cukrovinky
Toto je zaujímavý prípad, pretože cukor nie je iba európskou témou.
FAO vo svojom júlovom vývoji uviedla, že svetový index cien cukru vzrástol o 5,6 percenta. Dôvodom boli okrem iného obavy z vplyvu pretrvávajúceho horúceho a suchého počasia na úrodu v Európskej únii a riziká spojené s fenoménom El Niño v Ázii.
To ešte neznamená, že cukor v slovenskom obchode zdražie o 5,6 percenta. Ale cukor je ďalšia komodita, pri ktorej sa vytvára cenový tlak. A ak by sa zvýšili náklady na cukor, môže sa to neskôr prejaviť v cenách cukroviniek, koláčov, džemov či nápojov.
10. Víno a hrozno
Víno môže byť jednou z prvých oblastí, kde bude klimatický tlak viditeľný. Horúčavy urýchľujú dozrievanie hrozna a v niektorých európskych vinohradníckych regiónoch sa zber začína nezvyčajne skoro. Zároveň môže byť úroda menšia a bobule obsahujú menej vody.
To však neznamená, že všetko víno zdražie. Cena vína závisí aj od zásob z predchádzajúcich rokov, od konkrétneho regiónu, kvality úrody a obchodnej stratégie producenta. Najväčšie riziko sa týka producentov z oblastí, ktoré sucho a horúčavy zasiahli najviac.
Sucho môže zdražiť aj veci, ktoré nevyrástli na poli
A tu sa dostávame k menej nápadnej časti príbehu. Predstavte si loď plnú obilia, chemikálií, paliva alebo iného tovaru. Ak je rieka príliš plytká, loď nemôže byť plne naložená.
Čo urobí dopravca?
Buď prevezie menej tovaru, alebo ho presunie na železnicu či kamión. A doprava sa predraží.
V Európe je v tomto smere mimoriadne dôležitá rieka Rýn. V auguste 2026 jeho hladina klesla na historicky nízke hodnoty a na niektorých miestach bola nákladná plavba výrazne obmedzená alebo zastavená. Následky už nie sú iba teoretické.
Nemecké priemyselné firmy hlásia rast nákladov na dopravu a problémy s dodávkami. Niektoré podniky musia presúvať náklad na železnicu a cestnú dopravu, ktorá je drahšia. Reuters upozornil aj na prípad, keď na nahradenie jednej nákladnej lode môže byť potrebných až približne 150 kamiónov. A teraz si položme ďalšiu otázku:
Čo všetko sa k nám dostáva po európskych riekach?
Obilie, chemikálie, palivá, priemyselné suroviny a množstvo ďalších komodít. Preto môže nízka hladina rieky zvýšiť náklady aj na tovary, ktoré so suchom na prvý pohľad vôbec nesúvisia.
A čo naša rieka Dunaj?
Pre Slovensko je pritom mimoriadne dôležité, že podobný problém sa netýka iba Rýna. Dunaj je významnou dopravnou tepnou pre strednú a juhovýchodnú Európu. Nízke hladiny komplikujú plavbu, znižujú nákladnú kapacitu lodí a môžu predražovať prepravu. Nie je však správne automaticky tvrdiť, že slovenské potraviny zdražejú preto, že Dunaj je nízky. Musí existovať konkrétny tovar, ktorý sa touto trasou prepravuje, a zvýšené logistické náklady sa musia preniesť ďalej. Je to teda reálne riziko, nie automatický výsledok.
Elektrina ako ďalší článok reťazca
Sucho môže zasiahnuť aj energetiku. Vodné elektrárne potrebujú dostatok vody. Pri nízkych prietokoch nemôžu vyrábať elektrinu v rovnakom rozsahu ako za normálnych podmienok. Nízka hladina riek zároveň komplikuje chladenie niektorých tepelných a jadrových elektrární. Reuters v lete 2026 upozornil, že európske horúčavy a nízke stavy riek už zasiahli výrobu elektriny a priemysel.
Pre spotrebiteľa je však dôležitá jedna poznámka:
Nie je možné povedať, že „sucho zdraží slovenskú elektrinu“.
Slovenský trh je prepojený s európskym a ceny elektriny ovplyvňujú desiatky faktorov – od plynu a uhlia cez jadrovú a vodnú výrobu až po cezhraničné toky a geopolitiku.
Sucho je iba jeden z nich.
Prečítajte si tiež
Ako ušetriť v novom roku?
Praktické tipy, ktoré ochránia rodinný rozpočet.
A čo voda?
Tu sa už dostávame priamo k službám. Dlhodobé sucho znamená väčší tlak na vodárenskú infraštruktúru, zavlažovanie, čerpanie vody a údržbu zelene.
Znamená to, že vodné a stočné na Slovensku automaticky zdražie?
Nie. Také tvrdenie by bolo v tejto chvíli príliš silné. Ceny vodného a stočného určujú aj regulačné a investičné náklady vodárenských spoločností a nie je možné ich pripísať jednoducho suchu. Oveľa reálnejšie je, že vyššie náklady na zavlažovanie a starostlivosť o zeleň pocítia pestovatelia, záhradnícke firmy, obce či firmy starajúce sa o verejnú zeleň. A tieto náklady sa následne môžu premietnuť do cien ich služieb.
Zdražie kvôli suchu aj reštaurácia?
Nepriamo áno. Reštaurácia nekupuje iba mäso. Platí aj za zeleninu, olej, múku, syry, víno, energie, dopravu a ďalšie vstupy. Ak niekoľko z nich naraz zdražie, podnik má iba niekoľko možností: znížiť maržu, zmeniť receptúru, zmenšiť porciu alebo zvýšiť cenu jedla.
Preto môže byť gastro sektor jedným z miest, kde sa kumulovaný vplyv sucha prejaví až s odstupom. Nie však preto, že by sucho priamo zdražovalo obed.
Krásny príklad: čokoláda
Pri čokoláde treba byť presný. Kakao pochádza najmä zo západnej Afriky, takže aktuálne európske sucho nie je priamou príčinou jej prípadného zdraženia. Je však dobrým príkladom toho, ako klimatické extrémy dokážu cez svetové komoditné trhy meniť cenu potraviny, ktorú si kupujeme tisíce kilometrov od miesta produkcie. Preto by sme nemali uvažovať iba:
„Je sucho na Slovensku?“
Ale:
„Je sucho, horúčava alebo iný extrémny jav v niektorej významnej produkčnej oblasti?“
Potravinový trh je globálny.
Najväčší problém môže prísť až v roku 2027
A toto je možno najdôležitejšia časť celého príbehu. Ak by poľnohospodári zozbierali slabšiu úrodu, okamžitý efekt na regáloch nemusí byť dramatický. Prečo? Pretože existujú:
- zásoby,
- dovoz,
- zmluvy uzatvorené vopred,
- alternatívni dodávatelia,
- globálne zásoby komodít.
Lenže ak sa problém opakuje, zásoby sa postupne znižujú. A ak sa k tomu pridajú ďalšie problémy ako drahé energie, hnojivá, doprava, geopolitické konflikty či nepriaznivé počasie v ďalších produkčných regiónoch, situácia môže byť podstatne vážnejšia.
Hlavný ekonóm FAO Máximo Torero preto v auguste upozornil, že tlak na ceny komodít sa môže výraznejšie prejaviť koncom roka 2026 a ešte viac v roku 2027. Podľa neho sa ceny komodít do konečných cien potravín typicky prenášajú v horizonte približne troch až šiestich mesiacov. To je podstatne dôležitejšie ako otázka, či dnes stojí liter oleja o 20 centov viac alebo menej.
Čo teda môže zdražieť?
Ak by sme dnešné poznatky preložili do praktického „semaforu“, vyzeralo by to približne takto:
🔴 Najväčší cenový tlak
⇒ Olivový olej – problémy v stredomorskej produkcii a riziko slabšej novej úrody.
⇒ Ovocie a zelenina – v postihnutých regiónoch už klesá kvalita a množstvo úrody.
⇒ Zemiaky – slovenskí pestovatelia hlásia slabý rast.
⇒ Krmivá a seno – na Slovensku je problém s produkciou krmovín.
🟠 Riziko zdraženia v ďalších mesiacoch
⇒ Mlieko, syry, maslo – cez vyššie náklady na krmivo.
⇒ Slnečnicový a repkový olej – cez slabšiu úrodu olejnín.
⇒ Mäso a vajcia – cez krmivá a prípadné znižovanie stavov zvierat.
⇒ Víno – v regiónoch zasiahnutých suchom a horúčavami.
⇒ Cukor a cukrovinky – vplyvom situácie na svetových trhoch a počasia.
🟡 Zatiaľ skôr sekundárne riziko
⇒ Chlieb, pečivo, múka a cestoviny – cez obilniny, energie a dopravu.
⇒ Reštauračné služby – cez vyššie ceny surovín a energií.
⇒ Doprava niektorých tovarov – cez obmedzenú riečnu dopravu.
⇒ Niektoré priemyselné výrobky – ak sa zvýšia logistické náklady na suroviny.
⇒ Záhradnícke a zavlažovacie služby – cez nedostatok vody a vyššie náklady na zavlažovanie.
⇒ Elektrina – iba nepriamo a v kombinácii s ďalšími faktormi.
Potraviny dnes zachraňujú ich zásoby a trh
To je možno najlepšie zhrnutie celej situácie.
Dnešná cenovka v supermarkete nie je fotografiou dnešného počasia.
Je výsledkom toho, čo sa dialo na poliach pred niekoľkými mesiacmi, aké sú zásoby, aké zmluvy uzavreli obchodníci, koľko stojí doprava, energia, hnojivá a čo sa deje na svetových trhoch. Preto môže spotrebiteľ ešte v auguste vidieť lacnejšie mäso, mlieko či olej, hoci poľnohospodár už počíta straty.
Európska komisia navyše vo svojom letnom výhľade stále hodnotí situáciu na agropotravinárskych trhoch ako relatívne robustnú. Očakáva napríklad rast produkcie olejnín, mlieka, bravčového a hydiny, hoci zároveň upozorňuje na riziká súvisiace s počasím a rastúcimi vstupnými nákladmi.
Zdroje a foto: Lepsiden.sk, SHMÚ,
Európska komisia/JRC MARS, FAO, Montáž AI, Reuters,
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Freepik.com
