Smrť je súčasťou nášho život, či si to chceme pripustiť alebo nie. Dlho sa jej vyhýbame, nechceme o nej hovoriť s deťmi, aby sme ich „uchránili“ a neskôr sa ju snažíme zľahčovať vetami typu „veď každý musí raz zomrieť“, či „iba dve veci musíme: zomrieť a platiť dane“.
Keď nás však zaskočí smrť niekoho z našich blízkych, či najbližších, nedokážeme zareagovať. Je to šok pre telo i dušu. Nevieme, čo robiť, ako ďalej fungovať. Sme stratení a myslíme si, že to už neprekonáme. Že už nikdy nebudeme šťastní…
Ako sa vyrovnať s odchodom blízkeho človeka? Čo treba urobiť, aby sme bolesť aspoň zmiernili a začali normálne žiť?
Toto je príbeh Rachel
Čakala na svoj let, keď odrazu pocítila prudkú bolesť, ktorá ju zrazila na kolená. Akoby jej niekto vrazil do brucha žeravý nôž. Zamdlela.
Od toho okamihu bolo všetko inak. Okamžite ju previezli do nemocnice, podstúpila vyšetrenia, ale lekári nechápali, čo sa s ňou deje. Dali jej morfium, no stále mala neskutočné bolesti.
Napokon musela ísť na operáciu. A po prebudení z narkózy sa Rachel dozvedela, že kým ju operovali, jej najlepšia priateľka Andrea zahynula.
„Celé tie hodiny, ktoré som trpela v mukách, Andrea zomierala. V momente, keď som sa zložila na letisku, do nej vrazil nákladiak. Bolesť podobná tomu, akoby ma niekto bodol žeravým nožom, bola i jej bolesť. Šírila sa z rovnakého miesta. Operovali jej brucho, aby zastavili vnútorné krvácanie. Andreino srdce prestalo biť dva razy. Pokúšali sa ju oživiť. Nebola to moja bolesť, ale naša… jej.”
Smútok v nej prebudil dávno pochovaných démonov i spomienky na traumatické detstvo. Jednu súkromnú tragédiu zanedlho vystriedali ďalšie a Rachel začínala strácať pevnú pôdu pod nohami. Uvedomila si, že ak sa svojmu trápeniu nepostaví čelom, bude ju to stáť všetko, čo dovtedy prácne budovala…
Ako sa vyrovnať s odchodom blízkeho?
Tou Rachel je známa jogínka Rachel Brathen, ktorú dnes celý svet pozná pod prezývkou Yoga Girl. A napísala úžasnú knihu Miluj a nechaj odísť, v ktorej rozpráva o tom, ako sa vyrovnať s odchodom nie jednej, ale hneď niekoľkých blízkych ľudí, bez ktorých si neviete predstaviť svoj život.
Už len pomyslenie na to, že stratíte blízku osobu, či už je to niektorý z rodičov, súrodenec, vaša životná láska, alebo nebodaj vaše dieťa – už to pomyslenie je bolestivé a zovrie vám srdce. Možno sa potichu v duchu pýtate, čo by ste bez nich robili? Veď to nejde! Sú vašou súčasťou, vo vašom srdci a bez nich by sa všetko zrútilo…
Rachel píše práve o tom, ako sa ona dokázala vyrovnať s odchodom blízkych ľudí. Boli to chvíle, ktoré by iných zložili na kolená. Jej kniha je však povzbudzujúca, plná nádeje a úprimnosti. Neváha sa zdôveriť, obnažiť svoju dušu a pútavo sa delí o svoje poznanie v súvislosti s láskou i lúčením. Prezrádza, ako môžete aj vy premeniť bolesť a smútok na zdroj životodarnej energie a na nový začiatok.
„Odpútať sa od niečoho znamená zabudnúť na bolesť, nie na lásku. Keď zomrie niekto, koho máme radi, je dosť blízko, aby nám dal znamenia, keď ich potrebujeme, ale zároveň dosť ďaleko, aby v našich srdciach mohla vyrásť nová láska. Tá totiž neumiera. Pretrváva v širokom prázdnom priestore, ktorý zostáva po smrti, a nikdy nepominie.”
V jednotlivých kapitolách knihy Miluj a nechaj odísť sa venuje tomu, ako treba počúvnuť svoje srdce, spracovať bôľ a uveriť, pretože mnohí to odmietame. Ukazuje ako spracovať svoje pocity, odpustiť a nájsť uvoľnenie. Ako začať znova dýchať a cítiť lásku. Nebáť sa, že opäť niekoho stratíte a že to už nezvládnete.
Ani Rachel nedokázala fungovať a smútok ju zložil. V jej mysli sa neustále ozývalo „stratila som najlepšiu priateľku. Život, ktorý som poznala, sa skončil“.
No dostala sa z toho.
„Láska a bolesť, ktoré prežívame, nás formujú a stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou našej osobnosti. Celé mesiace som sa sústreďovala na to, aby som nahradila trpkú spomienku radostnou, ale napokon som si uvedomila, že by to bola ďalšia strata. Bez ohľadu na to, ako veľmi smútok bolí… Zrazu som pochopila, že si môžem vybrať, ako s bolesťou naložím. Môžem ju precítiť. Nemusí ma pohltiť. Nemusím sa jej báť, unikať pred ňou ani sa ju pokúšať nahradiť…”
Foto: Instagram/Yoga Girl, vydavateľstvo Motýľ