Ako správne siať (sadiť) a ako urýchliť klíčenie?

Koncom zimy sa už záhradkári nevedia dočkať, kedy vybehnú do svojej záhradky. Už v januári a februári čistia, pripravujú priesady, chystajú si nástroje a nakupujú, čo bude treba. Keď sa dostatočne oteplí, vtedy sa to začne.
Ako správne siať do riadkov, hrobčekov, či do hniezda? Do akej hĺbky a v akej vzdialenosti? A poradíme, ako rýchlejšie naklíčiť semienka.

Ako správne siať

Pre rôzne druhy zeleniny je rôzny čas, kedy sa hodia sadiť. V prvé jarné dni môžete smelo sadiť reďkovku, hrach, petržlen a cibuľu. So stúpajúcou teplotou pridávate cviklu, kukuricu, fazuľu, tekvice…

Ak ten čas nadišiel, treba najskôr dobre pripraviť pôdu, prekypriť ju a vyčistiť od buriny, zvyškov rastlín a kamienkov, ktoré by mohli prekážať v tej počiatočnej fáze klíčenia.
Následne si vytýčte plochu s pomocou metra a špagátu, ktorým určíte šírku a dĺžia hriadok. Hriadky orientujte v smere juh – sever, aby ste mali čo najviac svetla.
Pomocou kolíčkov si vyznačíte výsadbové hriadky so správnou vzdialenosťou.

Správny spon a vzdialenosť

Tu robia chybu najmä začiatočníci, ktorým sa zdajú rastlinky maličké a sadia ich bližšie k sebe, lebo si ešte nevedia predstaviť, aké budú o dva-tri mesiace. A ako si budú odoberať živiny, svetlo, budú si prekážať.

Preto pri siatí dodržiavajte rozostupy medzi rastlinkami v riadku, aj vzdialenosť medzi riadkami. Často to máte napísané aj na obale daných semienok, alebo na internete nájdete rôzne pomôcky. Takýmto pestovateľským sponom doprajete rastlinám dostatočný priestor, aby dobre a zdravo rástli.

Ďalšou možnosťou je sejba naširoko, pri ktorom voľne rozhadzujete semienka na povrch pôdy (kôpor, reďkovka, šalát, špenát, bylinky ap.). Po vzídení rastlinky preberiete, vytrháte zahustené časti, aby vznikla vhodná vzdialenosť. Takáto sejba je vhodná na dôkladne očistenej pôde, pretože následné pretrhanie sa môže miešať s burinou a to je nesmierne prácne.

Do riadkov, hĺbka a šírka

Mnohí nevedia presne, do akej hĺbky semená siať. Ak to nemáte napísané na obale, vždy ich dajte do dvojnásobnej hĺbky, aká je ich veľkosť. Potom zľahka zahrniete zeminou a zavlažíte. Počas skorej jari viete po nasiatí využiť pôdnu vlahu po zime a tiež dobrú štruktúru samotnej pôdy. Takto jemne nahrnutú pôdu však pokojne utlačte doskou: postavíte na vysiaty riadok, trošku postúpate po ňom a pokračujete.

Siatie do riadkov využijete pri hlávkovom šaláte, mrkve, petržlene, cibuli, reďkovke, špenáte alebo hrachu. Urobíte si riadok, čiže vyhĺbite jemnú nie príliš hlbokú brázdu, do ktorej vysievate semienka. Môžete využiť aj výsevné pásiky, ktoré bývajú v rôznych formách: čisto jedna zelenina, alebo kombinované.
Vhodné je voľné semienka predtým zmiešať s pieskom a preosiatym výsevným substrátom

Po vzídení musíte semenáčiky jednotiť na odporúčanú vzdialenosť, robte to čo najskôr, kým sú ešte maličké.

Ak chcete urýchliť vonkajšie klíčenie, zakryte hriadky bielou netkanou textíliou. Zaťažíte ju kameňmi, aby ju vietor neodfúkol.

Hniezda a hrobčeky

Ďalšie dva obľúbené spôsoby siatia.
Pri sejbe do hniezd sa vysieva niekoľko semienok na jedno miesto v pravidelných vzdialenostiach. Vzídené rastliny sa kryjú vo dvoch na seba kolmých smeroch. Takto je ideálne siať tekvicu, uhorky, fazuľu kríčkovú, či neskoré hlúboviny.

Siatie do hrobčekov sa využíva pri pôde, ktorá nie je úplne ideálna na pestovanie. Môže byť ťažká, hutná, horšie v nej schádzajú semienka. Takto sadíme napríklad mrkvu a ďalšiu koreňovú zeleninu – spôsob hrobčekov predchádza neželanému vetveniu koreňov. Napríklad pri mrkve si pripravíte hrobček – akoby obrátenú rakvu – vo výške 25 cm a so šírkou 15 cm. Vzdialenosť hrobčekov od stredu po stred je asi 70 cm.

Do hrobčekov vysejete mrkvu, petržlen, paštrnák, čierny koreň ap. Hĺbka cca 1 až 2 cm, po vzídení sa povedzme mrkva jednotí na 7 cm medzi rastlinkami. Do znížených medziriadkov môžete pokojne vysadiť cibuľu, ktorá sa má rada s mrkvou a počas vegetácie zabezpečí ochranu pred škodcami.

Prečítajte si tiež
Práce v záhrade. Ročný kalendár pre záhradu a balkón.

Urýchlenie klíčenia

Už sme písali, ako sa dá urýchliť klíčenie priamo na riadkoch.
Môžete však na to myslieť už vopred a najčastejšie sa využíva obyčajné namáčanie. Napríklad semená hrachu vložíte do vody na niekoľko hodín, tým sa naruší obal semienka, v ktorom sú špeciálne látky spomaľujúce klíčenie. Tak sa následne urýchli samotné klíčenie v pôde.

Pri hrachu, fazuli, či šalátoch stačia 3 hodinky. 10 hodín máčajte semená tekvice, uhoriek, reďkovky a kukurice.
Minimálne jeden deň si vyžadujú semená rajčín, papriky a baklažánu. A najdlhšie, aspoň dva dni máčajte semená mrkvy, cibule, zeleru, či petržlenu s tým, že každý pol deň vymieňajte vodu.

Ďalší spôsob je nakličovanie, kedy ide o dlhšie máčanie, až kým sa neobjavia klíčky. Keď sú maličké, pevné, vtedy ich vysádzate do vlhkej pôdy. Veľmi opatrne, aby sa vám nepolámali.
Využite pri väčších semenách ako je fazuľa, uhorka, bôb, hrach, melón, tekvica, cuketa, či kukurica.

A napokon striedanie teplôt, pri ktorej semená najskôr vystavíme na pol dňa teplote 20 stupňov, potom pol dňa pri nule až 3 stupňoch. Takto opakujete cca 10 dní pred sejbou. Tak sa zabezpečí aj vyššia odolnosť teplomilných druhov rastlín.