„Počas viac ako 40-ročnej kariéry modelky som zápasila s hanbou. Zatiaľ čo žena, ktorá videla moju fotku na reklame, sa azda hanbila, že nevyzerá ako ja… ja som sa hanbila, pretože som nemala telo Elle Macphersonovej, prsia Cindy Crawfordovej a zuby Christie Brinkleyovej. Keď štandard, ktorého sa držíte, smeruje k fyzickej dokonalosti, nikto z nás s ním nedokáže súperiť,“ píše vo svojej knihe Bez filtra bývalá modelka Pavlína Pořízková.
Vraj len v tichosti závidela ostatným modelkám a rozhodla sa, že ona má bezpochyby iné, dôležitejšie vlastnosti. Vravela si, že je bystrejšia, vie hrať na klavíri či kresliť a je si istá, že prečítala oveľa viac kníh.
Vo svojej hlave ostatné ženy podkopávala, aby sa mohla cítiť, ak aj nie nadradene, tak aspoň rovnocenne. Otočila sa im chrbtom a zhanobila ich, pretože ona sama sa cítila zahanbená.
A žiaľ, podobne to dnes robia mnohé dievčatá a mladé ženy. Závidíme, nedoprajeme si, chceme byť iné, ako sme…
Pavlína Pořízková: “Mala som prachy a bola som krava!”
„Pre teba je teraz ľahké sťažovať sa na systém a na to, že už nie si „to“ dievča, no nemala si po celé desaťročia problém zarábať milióny dolárov, užívať si život s celebritou a vyvolávať v miliónoch dievčat pocity, že sú škaredé a že za nič nestoja. TERAZ si si uvedomila, aká krehká je mienka o sebe samej???“
Takýto komentár dostala na Instagrame bývalá topmodelka Pavlína Pořízková. Rôzne jeho obmeny počúvala, odkedy sa po prvý raz stala modelkou. Keď mala dvadsať, krátko po podpísaní zmluvy s Estée Lauder robila rozhovor s novinárkou, ktorá sa jej spýtala, aká zodpovednosť sa podľa nej spája s krásou…
Od modelky sa očakáva, že bude za každú cenu a v každej situácii krása, bezchybná, dokonalá. A že to všetko využije pre dobro tohto sveta. Pre iných, ktorým by mala pomáhať, dať zo svojich peňazí, bohatstva, slávy…
„Modelkou som sa stala v pätnástich a zarobila som nesmierne peniaze preto, lebo ma ľudia považovali za krásnu. Takisto som bola arogantná krava. Dajte tínedžerke kopu peňazí a žiadne pravidlá, nešetrite chválou na jej schopnosť vyzerať úžasne a napchať sa do vzorových kúskov oblečenia, a je pravdepodobné, že to, nad čím uvažuje väčšinu svojich dní, nebude práve vyššie dobro,“ popisuje začiatky vo svojej knihe Bez filtra, kde sa venuje rôznym témam, ako modeling, láska a manželstvo, úzkosť, smútok, peniaze a sláva. Úprimne, otvorene a naozaj bez filtra.
Misia: zostať krásnou!
Keď si kúpite umelecké dielo, chcete, aby zostalo rovnaké. Ak si kúpite van Goghove Slnečnice, uvádza príklad Pavlína, nechcete sa jedného rána zobudiť a zistiť, že sa zmenili na Tulipány. Keď je krása zachytená v umeleckom diele, usilujeme sa zachovať ju.
Múzeá, galérie a mecenáši umenia míňajú neuveriteľné sumy, aby zabezpečili dokonalé osvetlenie, teplotu a vlhkosť a aby tak ich kúsok zostal nedotknutý. Takže spočíva tá zodpovednosť spojená s krásou len v tom, že ju treba zachovať?
„Mojou úlohou ako modelky bolo, evidentne, nezmeniť sa, byť prototypom ideálnej ženy. Dokonalým plátnom. Vyrážky, krvou podliate oči, jazvy, priveľká váha či chĺpky na nesprávnych miestach – za to všetko som bola zodpovedná, aby som to nemala. Všetko to boli kazy, niečo, čo treba odstrániť. Rovnako ako vrásky a menej pružná, ovísajúca pokožka. Takže to vyzeralo, že som naozaj bola zodpovedná – rovnako ako išlo o zodpovednosť spojenú s krásou – len za to, aby som zostala krásna a aby som udržiavala štandardy krásy pre bežnú spoločnosť,“ píše Pavlína vo svojej knihe.
Vyber si – krásna alebo inteligentná
Niekde po ceste životom si vypočujeme, že nemôžeme byť krásne a inteligentné zároveň. Že ak chceme, aby našu inteligenciu brali vážne, musíme potláčať svoju krásu.
Tesne predtým, než sa Pavlína presťahovala do Paríža, sa považovala za škaredú a bystrú. Keď začala pracovať ako modelka, zrazu sa stala krásnou a hlúpou.
Raz zavolala svojmu otcovi, aby mu povedala, že zostáva v Paríži a bude sa naplno venovať modelingu, údajne povedal: „Aha, takže teraz z teba bude trúba.“
Keď prišla do Paríža, z univerzity jej prišiel zoznam literatúry a ona sa rozhodla, že všetky tie knihy, ktoré boli uvedené v osnovách k anglickej literatúre, prečíta. Nie preto, že by sa jej páčili alebo preto, že by si ich vybrala sama od seba. Ale preto, lebo sa chcela uistiť, že ľudia sa dozvedia o tom, že je inteligentná…
Krása ako dar
Byť obdarovaná krásou je privilégium. Je v tom nespochybniteľná sila. Vo všeobecnosti svet reaguje na krásu prívetivejšie – dvere sa otvárajú trochu rýchlejšie, trochu viac. Keď sa rozhodneme, že budeme pracovať na zachovaní alebo „vyrábaní“ krásy, čiže keď sa rozhodneme nosiť mejkap alebo moderné oblečenie či farbiť si vlasy, vyberáme si veci, ktoré nám niečo z toho privilégia sprístupnia.
No nie sme zodpovedné za to, aby sme boli nádherné. Je to dar, ktorý dávame samy sebe, odkedy ho naša spoločnosť oslavuje. „Dnes, keď som zrelá žena, by som nešla predávať krvavé diamanty alebo kožušiny. Obťažuje ma, keď sa mi ženy pokúšajú predať krém, ktorý im vraj pomohol uchovať detsky jemnú pleť, hoci je jasné, že s tým má niečo dočinenia talentovaný lekár,“ dodáva Pavlína Pořízková v knihe Bez filtra.
Na svojom instagramovom účte priam s úzkostlivou úprimnosťou hovorí o tom, čo používa a čo nie. Pretože chce využívať tú výsadu, že mám zodpovednosť. Bez obalu…a vlastne neraz aj BEZ FILTRA ukazuje, aká naozaj je, keď ráno vstane, keď je nenalíčená alebo keď má zlý deň.
Foto: LepšíDeň.sk, Motýľ (ďalšie životopisy), IG/pavlinaporizkov