Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu |Skutočný príbeh |LepšíDeň.sk

V posledných rokoch vychádza aj na Slovensku mnoho príbehov o holokauste.
O neuveriteľnej vôli a túžbe žiť.
O láske a priateľstve, ktoré dokázali existovať v strašných podmienkach koncentračných táborov.
O šikovnosti a vynaliezavosti ľudí, ktorých chceli zlomiť, no oni sa nedali…
Tento príbeh je podobný, ale aj iný. Podobný v tom, že ide o neskutočne silný príbeh, ktorý vám prenikne pod kožu a bude vás z neho mraziť.
Iný v tom, že len málo židov zažilo nacistické koncentračné tábory v celom rozsahu, ako tento otec a jeho syn. Od prvých masových zatýkaní koncom tridsiatych rokov cez obdobie konečného riešenia až po oslobodenie…
Je tu skutočný príbeh Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu.

Silný príbeh odvahy a prežitia

Viedeň 1939.
Rodina Kleinmannovcov žije jednoduchým, bežným životom. Gustav pracuje ako čalúnnik a Tini udržiava v poriadku skromnú domácnosť. Najväčšou radosťou manželov sú ich štyri deti: Fritz, Edith, Herta a Kurt.
No po pripojení Rakúska k Nemecku sa židovskej rodine Kleinmannovcov začne rúcať ich usporiadaný svet. Susedia sa k nim obracajú chrbtom, otec prichádza o zdroj obživy a ohrozené sú aj samotné životy členov rodiny.

Otec Gustav a syn Fritz prví doplatia na zmenenú situáciu, Nemci zatknú a pošlú v transporte do koncentračného tábora v Buchenwalde. Je to len začiatok nepredstaviteľného fyzického aj psychického utrpenia, neľudských podmienok, ťažkej práce v kameňolome, častých bitiek, mučenia, hladu a ponižovania. Počas nekonečných mesiacov, ktoré nasledujú, ich udržiava pri živote len jedna vec – otca a syna spája vzájomná láska.

Keď sa dozvedia, že Gustava majú preložiť do Osvienčimu, čo sa rovná takmer rozsudku smrti, Fritz čelí neľahkému rozhodnutiu – nechá otca odísť samého, alebo sa k nemu pridá?

„Dávame jeden druhému silu. Sme jedno, sme nerozlučiteľní.”

Skutočný a bolestivý príbeh

Otec a syn prešli peklom nacistov od začiatku do konca. Od života pod nemeckou okupáciou cez Buchenwald, Osvienčim, väzenskú vzburu až po pochody smrti a ešte ďalej po Mauthausen. Len máloktorí zažili toto všetko a vrátili sa živí domov.
Gustav a Fritz mali sčasti šťastie a určite im nechýbala odvaha. Prežili však predovšetkým vďaka vzájomnej láske a oddanosti. Toto puto prešlo obrovskou skúškou, keď Gustava transportovali do Osvienčimu, čo sa rovnalo takmer rozsudku smrti. Fritz sa zriekol vlastného bezpečia a rozhodol sa ísť s otcom.

Spisovateľ J. Dronfield vdýchol tomuto skutočnému príbehu život a vložil doň celé srdce. Ako rozprávač a zároveň historik nemusel nič meniť ani prikrášľovať. Základným kameňom tejto knihy je totiž denník Gustava Kleinmanna, ktorý si tajne písal v koncentračných táboroch od októbra 1939 do júla 1945, doplnený o spomienky a rozhovory s jeho synom a ďalšími členmi rodiny.

„Žiaden z týchto zdrojov sa nečíta ľahko – z emocionálneho ani literárneho hľadiska. Denník, písaný v extrémnych podmienkach, je útržkovitý, často sa v ňom vyskytujú nejasné narážky, ktorým bežný čitateľ nerozumie (dokonca aj historici zaoberajúci sa holokaustom sa budú musieť obrátiť na svoje zdroje informácií, aby vedeli vysvetliť niektoré úryvky). Gustavovým motívom na písanie nebola snaha zaznamenať udalosti, ale ostať pri zdravom rozume, jeho vyjadrovanie bolo vtedy preňho zrozumiteľné,” vysvetľuje Jeremy Dronfield.

„Túto zdrvujúcu knihu o holokauste by si mal prečítať každý. Úžasné rozprávanie o nezlomnom pute medzi synom a otcom. Skvelý, fundovane a jasnozrivo napísaný príbeh.”
Daily Mail

Je to zázrak prežitia

Tak ako všetky príbehy o holokauste, aj tento podrobne zobrazuje hrôzostrašnú realitu druhej svetovej vojny. Dronfield je majstrovský rozprávač, ktorý hovorí o všetkom priamo, nebojácne a bez sentimentality.
Opisuje život plný neuveriteľných hrôz, počnúc zradou „dobrých“ susedov, po ktorej nasledovalo systematické besnenie, vyvlastňovanie a transporty.
Sme svedkami strašných udalostí, ktoré prežila len hŕstka statočných, hoci ich šance boli nulové. Pomohli im občasné prejavy ľudskosti, hlboká vzájomná láska, neuveriteľná nezlomnosť a veľké šťastie. Zázrak prežitia v nich zanechal hlboké jazvy, ale aj neochvejnú chuť žiť.

Kniha Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je tak pripomienkou najlepšieho, ale aj najhoršieho, čoho je ľudstvo schopné… a zároveň oslavou sily rodinných pút a nezlomnosti ľudského ducha.
„Zážitky môjho otca a brata za šesť rokov z piatich rôznych koncentračných táborov sú živým svedectvom toho, čo sa dialo počas holokaustu. Ich túžba prežiť, puto medzi otcom a synom, ich odvaha a aj šťastie vyvolávajú údiv tých, čo žijú v tomto čase, vďaka nim dokázali prežiť všetko to utrpenie,” dodáva druhý syn a Fritzov brat Kurt.