Holubyho chata. Historické miesto na Veľkej Javorine

Má svoje čaro a píše svoj príbeh už takmer sto rokov. Holubyho chata sa týči na slovensko-českých hraniciach, na najvyššom bode Bielych Karpát – Veľkej Javorine. Na tom mieste sa vždy stretávali bratské národy Čechov a Slovákov. Spomínam si na turistické pochody z detstva, ktoré viedli z neďalekej dedinky Lubina hore na Javorinu, kde sme sa mohli osviežiť a pokochať úžasnými výhľadmi. Odtiaľ sme potom zišli cez Topoleckú do cieľa v Starej Turej. Chata však dlho chátrala, pustla, až kým ju nenašiel prisťahovalec z Bratislavy…

Miro Martinček robil dlhé roky v reklame, žil si v dvojizbovom byte a keď sa mu narodilo druhé dieťa, povedal si dosť. Práve vtedy sa dozvedel, že je na predaj „akási Holubyho chata“ pri obci Lubina. Netušil, kde to vlastne je, no šiel sa pozrieť a miesto – i chata – ho očarili natoľko, že bolo rozhodnuté. „Som rád, že sa mi darí chatu dávať pomaly dokopy. Že ju môžem prerábať v duchu, ako bývala kedysi,“ tvrdí chatár, ktorí ju vlastní už vyše desať rokov.

Holubyho chata

Holubyho chata má skvelú polohu a ľudia si vychutnávajú najmä okolitú prírodu, nádherné výhľady. „Chodí sem čoraz viac ľudí, ale stále je to v norme, takže to prírode neškodí,“ hovorí Miro Martinček.

Javorina bola odjakživa národnou horou, kde sa pod jej úpätím konali historické stretnutia národovcov. Po prvý raz sa tam Slováci zišli na podnet Samuela Jurkoviča v roku 1845, aby oslávili vydanie prvého čísla Slovenských národných novín. Tie redigoval Ľudovít Štúr. Na tajných schôdzkach rečnil Jozef Miloslav Hurban.
Maďarskí žandári sliedili vtedy po všetkých takýchto zhromaždeniach a výletoch, aby ich včas rozohnali…

Konali sa tam aj pravidelné tábory slovenského a moravského ľudu. Ľudia si zrazu vraveli, že by sa tam hodila nejaká nová útulňa… a tak bol v roku 1923 položený základný kameň. Holubyho chata začala dostávať svoje kontúry. Pomenovali ju z úcty k životu a dielu evanjelického farára a uznávaného botanika Jozefa Ľudovíta Holubyho. Detailne poznal rastlinstvo Podjavorinského kraja.

Znovuoživenie chaty

Chata mala pohnutú históriu. Len dva roky slúžila turistom, keď do tla vyhorela. Zostali iba kamenné múry a murovaný komín. O dva roky ju začali stavať opäť, rýchlo pritiahla turistov a na priľahlej lúke sa konali aj lyžiarske preteky.
Svoju významnú úlohu zohrala Holubyho chata počas Slovenského národného povstania, kedy ju občas využívali partizáni. A v septembri 1945 sa tam konal Národný zjazd československej vzájomnosti, na chatu prišli všetky vtedajšie politické osobnosti.

Chata neskôr prešla rôznymi rukami, no napokon schátrala. Už ju veľmi nevyhľadávali ani turisti… No Miro Martinček jej začal vracať nielen niekdajšiu podobu, ale aj vážnosť a historickú hodnotu.

Totálna zmena

Prvý rok bol nesmierne ťažký. Veď ani Miro nebol chatár… „Áno, bola to obrovská zmena. Zrazu som si nemohol ísť kúpiť rožky o desiatej večer, lebo nebolo kde. Najbližší otvorený obchod bol 50 kilometrov. Bol to úplne iný život. Vtedy som musel viac premýšľať, ako čo urobiť a totálne sa vám poprehadzujú priority. Zistíte, že nepotrebujete toľko ľudí okolo seba. Asi takýto život nie je pre každého, ale ja som sa tu našiel a som šťastný, že som tu.“

Chatu i okolie si zamiloval, a už by nemenil. Ak sa vyberiete na Javorinu, určite vstúpte aj do Holubyho chaty. Nielen ona, ale aj okolie má čo ponúknuť. Mira sa často pýtajú, čo sa dá na okolí pozrieť. On má však jasnú odpoveď: „Každý si nájde to svoje, či je to športovec, turista alebo mestský človek. To je čaro tohto miesta. Treba sa len obzerať, vnímať prírodu všetkými zmyslami. Dať ľudom do ruky návod na používanie prírody je síce lákavé a jednoduché, ale ja presadzujem inú cestu 🙂 “

Prečítajte si tiež
Minifarma so zvieratkami v Podjavorinskom kraji.

Kozy aj čerstvé koláče

Holubyho chata mala vždy nesmiernu hodnotu pre Slovákov i Čechov. Dnes tam chodí čoraz viac turistov, v zime sa tam skvele lyžuje. V dobrom počasí máte Považie a Podjavorinský kraj ako na dlani. Vidíte kopanice i neďaleké mestečko Stará Turá.
Môžete si vyraziť na hrady Tematín, Beckov alebo Čachtický hrad. Na českej strane zasa hrad Buchlov.
Množstvo tých turistov je z Čiech, ktorí to tam milujú. A treba povedať, že sú aj väčší turisti. Vyšliapu si kopec z ich strany, na chvíľu si oddýchnu v chate, dajú si niečo na jedenie, zapijú to a idú ďalej. Mnohí sa vracajú aj každý rok…

Miro Martinček rozhodne nezaháľa a v hlave má už plno nápadov. Na Holubyho chate chce chovať kozy a iné zvieratá na biomäso a syry. Tiež vypestovať zeleninku a hosťom ponúkať domáce, čerstvo upečené koláče, či domáce sirupy aj lekváre. V pláne sú aj sobotné trhy domácich výrobkov, keďže je tam veľa šikovných chalupárov.
„Ono stačí robiť veci tak, ako sa majú robiť,“ tvrdí chatár Miro. „Nechcieť mať stále viac a viac, ale koľko sa dopestuje a koľko nám príroda nadelí. A samozrejme, musíme jej niečo aj vrátiť, nedá sa stále len brať. Za ten čas, čo som na Holubyho chate sa mi podarilo ľudí presvedčiť, že čo si u mňa kúpia, je naozaj dobré a zdravé.“

Jedlo, posteľ a knižnica

Interiér Holubyho chaty na vás dýchne tou pravou vysokohorskou atmosférou. Celkovo sa tam dá ubytovať 31 ľudí, v každej izbe je umývadlo s teplou vodou, sprchy sú na prízemí, toalety na každom medziposchodí.
V reštaurácii máte na výber z rôznych jedál ako jelení guláš, Holubyho halušky, či domáce lievance s čučoriedkami.

V Holubyho chate nájdete dokonca aj unikátny knižný systém vyvinutý špeciálne na Holubyho chate. Je založený na princípe „koľko kníh si zoberieš, toľko pri najbližšej návšteve vrátiš“ 🙂
Ak vám nejaká knižka prirástla k srdcu, pokojne si ju môžete zobrať a pri najbližšej návšteve prinesiete ľubovoľnú inú.

Najviac ľudí tam však prichádza v letnej sezóne na turistických potulkách a predovšetkým v zime je tam skvelá lyžovačka.

Foto: Mako Hindy Photography, Holubyho chata