Možno ste vedeli, že mozog Alberta Einsteina skončil v súkromných rukách, hoci to tak nemalo byť a bolo to protizákonné. Slávne osobnosti, či už geniálni vedci, objavitelia, ale aj umelci, športovci…títo ľudia sú niekedy doslova sledovaní nielen „zaživa“, ale často aj po smrti.
Kde skončil Galileiho prst a srdce klavírneho virtuóza Frederica Chopina? Čo sa stalo s hlavou Mata Hari a penisom slávneho Napoleona? Nuž, telesné pozostatky slávnych končia niekedy na bizarných miestach…
Kam zmizli pozostatky slávnych?
Osudy niektorých historických osobností nekončia ich smrťou. Časti ich tiel boli často z rôznych dôvodov uchovávané, skúmané, alebo dokonca ukradnuté. Niekedy išlo o vedecký výskum, inokedy o zberateľskú kuriozitu.
Pozrime sa na niekoľko známych prípadov.
Mozog Alberta Einsteina
A začnime spomínaným Albertom Einsteinom, ktorý zomrel v apríli roku 1955. Jeho telo bolo spopolnené, ako si to geniálny fyzik želal, ale patológ Thomas Stoltz Harvey bez povolenia vybral jeho mozog na vedecký výskum. Bolo to prirodzene protizákonné, privlastnil si ho a veril, že sa jeho výskumom preslávi po celom svete.
Mozog rozrezal na 240 kúskov, ktoré uchovával v rôznych nádobách a posielal ďalším vedcom. Niektoré kúsky sa dostali aj do múzeí. Napriek rokom skúmania sa žiadne jednoznačné dôkazy o výnimočnej štruktúre mozgu, ktorá by vysvetľovala jeho genialitu, nenašli.
Harvey sa tak stal hlavne kriminálnikom, ktorý však nikdy nebol potrestaný za to, čo nedovolene urobil.
Prst Galilea Galileiho
Prst Galilea Galileiho
Slávny taliansky astronóm a fyzik Galileo Galilei zomrel v roku 1642. Keď bolo jeho telo v roku 1737 exhumované, obdivovatelia mu odobrali (rozumej odlomili) niekoľko častí tela – vrátane prsta, dvoch zubov a ďalšieho prsta.
Najznámejší z týchto artefaktov, prostredník, je dnes vystavený v Museo Galileo vo Florencii. Symbolizuje Galileovho ducha odporu proti dogmám – ako keby stále „ukazoval prst“ na cirkev, ktorá ho za jeho vedecké objavy odsúdila.
Vpravo na fotke prostredník Galileiho pravej ruky. V skle na mramorovom podstavci, 150 x 150 x 445 mm, okolo roku 1737 (Museo Galileo, Florencia, inventárne číslo 2432).
Srdce Frederica Chopina
Po smrti slávneho poľského skladateľa v roku 1849 bolo jeho telo pochované v Paríži, ale jeho srdce na jeho vlastnú žiadosť previezli do Varšavy. Respektíve, bola to jeho sestra, ktorá ho dala uložiť do piliera Chrámu Svätého kríža na Krakovskom predmestí, pod citátom z biblie (Matúš: „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ Mt 6,21).
Chopinovo srdce tu je uložené dodnes, ale v čase druhej svetovej vojny, kedy bol chrám zničený počas varšavského povstania, bolo uložené na bezpečnom mieste. Kostol stojí neďaleko miesta, kde žil Chopin naposledy pred odchodom z Poľska – Paláca Krasinských na Krakovskom predmestí.
Penis Napoleona Bonaparta
Po Napoleonovej smrti v roku 1821 vykonal britský lekár pitvu, počas ktorej údajne odrezal jeho penis. Neskôr sa tento bizarný artefakt dostal do rúk rôznych zberateľov a jeho úd tak precestoval asi oveľa viac ako samotný Napoleon 😊
V roku 1977 ho za 3000 dolárov kúpil americký urológ John K. Lattimer, ktorý ho vlastnil až do svojej smrti. Existuje však pochybnosť o jeho pravosti, pretože telo Napoleona bolo oficiálne pochované neporušené.
Mimochodom, Lattimer bol vášnivým zberateľom – vlastnil napríklad aj zakrvavený golier, ktorý mal Abraham Lincoln v noc svojej vraždy alebo poťah z limuzíny, v ktorej bol zavraždený prezident J.F. Kennedy.
Penis Napoleona Bonaparta.
Mozog Vladimira Lenina
Po smrti vodcu boľševickej revolúcie v roku 1924 bol jeho mozog odobratý na výskum v špeciálnom laboratóriu. Sovietski vedci ho rozrezali na tisíce častí v nádeji, že objavia biologické dôkazy jeho geniality. Výsledky výskumu boli však nepresvedčivé a mozog nakoniec skončil v archívoch.
A propos, mozog Vladimíra Iľjiča Lenina vážil menej ako bol normou určený priemer. Jeho hmotnosť bola iba 1340 gramov miesto požadovaných 1400 gramov. O mozog sa po vodcovej smrti starali vedci ako o „meradlo geniality“.
Leninovo telo je dodnes vystavené v mauzóleu na Červenom námestí v Moskve.
Hlava Mata Hari
Holandská tanečnica a údajná špiónka Mata Hari bola popravená v roku 1917. Ako nebezpečnú agentku ju zastrelili Francúzi. Jej hlava sa vynímala medzi exponátmi v Anatomickom múzeu v Paríži, ale pri kontrole sa zistilo, že zmizla – a dodnes sa nevie, kde je.
Kurátor múzea Roger Saban povedal: „Môžem s istotou povedať, že jej hlava tu jednoducho nie je a nikto nevie, kde by mohla byť.“
Objavila sa síce domnienka, že ju mohol odniesť niektorý z jej obdivovateľov, keď sa múzeum sťahovalo.
Hlava Olivera Cromwella
Hlava Olivera Cromwella.
Anglický vojenský vodca Oliver Cromwell zomrel v roku 1658, ale keď sa v roku 1660 monarchia obnovila, jeho telo bolo exhumovali a popravili posmrtne. Jeho hlavu jednoducho oddelili a vystavili na hrote v Londýne. V Anglicku sa vtedy na London Bridge tradične vystavovali hlavy zločincov, najmä tých, ktorí boli odsúdení za vlastizradu. Hlavy sa zvyčajne namáčali do dechtu, aby sa spomalil proces rozkladu.
Neskôr ju získali súkromní zberatelia. V 18. storočí sa tento artefakt stal historickou kuriozitou a vyhľadávanou pamiatkou. Až v roku 1960 bola hlava pochovaná v Sidney Sussex College v Cambridge, keďže vedci potvrdili jej pravosť.
Zuby Johna Dillingera
John Dillinger bol americký gangster z 30. rokov 20. storočia. Po jeho smrti v roku 1934 sa objavili zvesti, že s jeho telom sa manipulovalo a niekto mu odstránil zuby. Údajne na identifikáciu, no skôr ako suvenír.
Dillinger si počas Veľkej hospodárskej krízy v Amerike vyslúžil prezývku „verejný nepriateľ číslo 1“. Jeho meno plnilo noviny po celých Spojených štátoch. Uvádza sa, že v priebehu jedného roka v rokoch 1933 až 1934 Dillingerov gang vylúpil najmenej dvanásť rôznych bánk v niekoľkých štátoch.
Mozog Benito Mussoliniho
Diktátor Benito Mussolini bol známy ako Duce a stál pri zrode prvej fašistickej organizácie, ktorá viac než 20 rokov ovládala Taliansko. K moci ho vyniesla túžba mnohých Talianov po obnove stability a veľmocenskom postavení ich krajiny, ktoré vo svojom socialisticko-populistickom programe sľuboval.
Po Mussoliniho smrti v roku 1945 americkí vojaci údajne odobrali vzorky jeho mozgu na štúdium. Neskôr v 60. rokoch boli niektoré časti vrátené jeho rodine, ale presný rozsah manipulácie s jeho pozostatkami nie je známy.
Prečítajte si tiež
20 inšpiratívnych citátov slávnych.
Nuž, aj tieto príbehy ukazujú, že smrť nie vždy znamená koniec cesty. Telesné pozostatky slávnych ľudí často fascinujú fanúšikov, obdivovateľov, ale aj vedcov. Podrobujú ich rôznym vedeckým výskumom, ale neraz sa stanú cieľom bizarných zberateľských vášní. Niektoré z častí tiel sa dodnes uchovávajú v múzeách, iné sa stratili alebo sú obklopené legendami.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, wikimedia/Zde,
bizzarrobazar.com, wikimedia/Mista Mike B, YT/Zem TV
