Kelti z Bratislavy. Vyberte sa do čias Asterixa a Obelixa

Asterix a Obelix sú asi najpopulárnejší Kelti. Poznáme ich z rozprávky o bojoch Caesara proti Galom (Keltom) v dnešnom Francúzsku. Pred vyše 2000 rokmi však žili Kelti aj na území Bratislavy. Ak vás zaujíma, ako sa sem vlastne dostali a čo tu robili, odporúčame výstavu Kelti v Bratislave. Dozviete sa aj to, ako vyzeralo keltské mesto oppidum a čo nám zanechali z čias Asterixa a Obelixa 🙂

Výstava na Bratislavskom hrade potrvá až do októbra 2017.
Ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, keď na území Bratislavy žili Kelti. Ide vôbec o prvé etnikum u nás, ktorého meno poznáme.
Prví keltskí osadníci prišli na územie Slovenska okolo roku 400 pred n. l. Priniesli sem dovtedy neznáme vynálezy.
Svoju keramiku nevyrábali v rukách, ale na hrnčiarskom kruhu, priniesli nožnice či rotačný žarnov.
Poďte s nami a v spolupráci s časopisom Krásy Slovenska na malú návštevu tejto zaujímavej výstavy.

 

Carnuntum a Bratislava

Na území dnešného bratislavského Starého Mesta založili keltské mesto – oppidum, plochou rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto.
Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o jeho prosperite a bohatstve. Počas posledného archeologického výskumu pri obnove Bratislavského hradu, ktorá sa začala v roku 2008, našli archeológovia základy budov so známkami luxusu, aké sú známe z Rímskej ríše. Boli vybudované v období cisára Augusta (27 pred n. l. – 14 n. l.) rímskymi staviteľmi. Výskumy v posledných rokoch ponúkli nový pohľad na interpretáciu nielen dejín Bratislavy, ale aj širšieho priestoru v oblasti stredného Dunaja. Čoraz častejšie sa vo vedeckých kruhoch pripúšťa, že lokalita Carnuntum, po prvýkrát spomenutá v roku 6 n. l. v správe Velleia Patercula, označovala v tom čase Bratislavu.

Kelti z Bratislavy: Výrobky keltských hrnčiarov
Výrobky keltských hrnčiarov

Mince, remeslá aj obydlie

Na začiatku zaujímavej výstavy sa nachádza model georeliéfu Bratislavy s projekciou krajiny z keltských čias a súčasnosti. Poukazuje na fenomén geografickej polohy Bratislavy, ktorá predurčila, aby na tomto území vzniklo významnejšie osídlenie mestského charakteru.

Postupne sa dozviete o keltskom hrnčiarstve, kovolejárstve či mincovníctve; všetko remeslá, v ktorých Kelti vynikali.
Poklady keltských mincí svedčia o ich umeleckej úrovni. Na minciach sa po prvýkrát na našom území vyskytuje latinské písmo. Zo šestnástich rôznych nápisov je najčastejšie používaný BIATEC.

Okrem mincí dokazujú vyspelosť keltských remesiel aj nástroje používané na ich odlievanie. Reálie z keltského života dopĺňajú dve rekonštrukcie: zemnica, typický príbytok zahĺbený v zemi s drevenou konštrukciou, a tkáčsky stav a snovadlo z neskorej laténskej doby.

 

Antická stavba in situ

Výstava predstavuje osídlenie na hrade Devín a v centre Bratislavy. Záver výstavy je venovaný nálezom z priestoru Bratislavského hradu a obdobiu prelomu letopočtov, keď čoraz väčší vplyv v oblasti získavali Rimania.
Práve Dunaj sa stal hranicou medzi Rímskou ríšou z juhu a barbarským svetom obývaným Germánmi postupujúcimi zo severu. Kelti ustupovali pred nimi do hornatých oblastí severného a stredného Slovenska, kde sa stretávame s nálezmi z ich života.

Súčasťou výstavy je prezentácia nálezu antickej stavby z prvého storočia pred n. l. in situ, ktorú objavili v priestore pod nádvorím paláca Bratislavského hradu. Stavbu zdobí podlaha typu opus signinum. Ide o typ dlažby vytvorenej z hmoty s kúskami črepov tehiel či keramických nádob. Aby bola podlaha ozdobnejšia, vkladali do nej Rimania kamienky, ktoré vytvárali rôzne obrazce, v Bratislave sú to rozetky.

anticka stavba in situ
Prezentácia antickej stavby in situ.

Výstava Kelti z Bratislavy

Výstavu Kelti z Bratislavy si môžete pozrieť v suteréne paláca Bratislavského hradu až do 1. októbra 2017.
Bežné vstupné je 7€, pre seniorov, študentov a žiakov len 4 eurá. Rodinné vstupné (dospelý a dve deti) vás vyjde na 10 eur. Odporúčame však návštevu výstavy prvú nedeľu v mesiaci – vtedy je vstup na všetky výstavy a do múzeí zadarmo.
Otvorené je denne okrem pondelka od 10:: do 18:00, posledný vstup je o 17:00.
Výstava je vhodná aj pre deti, ktoré sa môžu zapojiť do riešenia interaktívnych úloh, takže nudiť sa nebudú.

text a foto: Juraj Kucharík
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – 94.ročník, číslo 3-4/2017.
Ak máte záujem odoberať časopis, kliknite si na PREDPLATNÉ.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: