V poslednom období sa o nej hovorí čoraz viac a v rôznych súvislostiach. Rafinéria Apollo. Napríklad v jednom z najúspešnejších slovenských seriálov Dunaj k vašim službám. Najnovšia 11.séria sa odohráva v roku 1944 a Dunaj teda ide do vojny. Diváci zažijú bombardovanie Bratislavy, respektíve rafinérie Apollo, pri ktorom zahynulo podľa odhadov 179 ľudí.
Nedávno zasa museli evakuovať časť bratislavského centra, tzv. Downtownu, kde sa našla vyše 200-kilová letecká bomba z 2.svetovej vojny, práve z bombardovania Apollky.
Kedysi prosperujúca priemyselná zóna rafinérie Apollo (Apollka) bola svedkom bombardovania, požiarov, sanácie znečistenej pôdy aj postupného príchodu moderných výškových budov. Aj keď veľká časť jej areálu dnes zmizla pod výstavbou “downtownu”, pozorný návštevník Bratislavy stále môže nájsť stopy minulosti. Budovy, múry aj podzemné obrysy. Pozrieme sa na to, čo z Apollky ešte stojí, čo sa zmenilo a čo by ste si pri prechádzke okolo Nív, Bottovej alebo Pallagovej ulice nemali nechať ujsť.
Nájdená bomba aj úspešný seriál
V seriáli Dunaj k vašim službám ide o naozaj dramatické chvíle. Zábery zachytávajú aj hlavné postavy príbehu, napríklad Dávida (Jakub Jablonský) a Lenu (Jana Kovalčiková). Tí sa v zhone dohovárajú a snažia sa utiecť do bezpečia. Zábery ukazujú aj ulice po bombardovaní Bratislavy. Sú tam plačúce zranené deti a ženy, tiež vojaci, ktorí im pomáhajú.
Aj spomínaný nález bomby pritiahol pozornosť na bombardovanie Apollky. Nevybuchnutú muníciu našli pri výkopových prácach v blízkosti križovatky ulíc Landererova – Čulenova. Práve tam sa počas 2. svetovej vojny nachádzala rafinéria, ktorá sa stala terčom náletov spojeneckých bombardérov. Zachovalo sa len minimum objektov – napríklad bývalá zámočnícka dielňa, v ktorej neskôr vzniklo Design Factory. A v susedstve tohto objektu, v rámci príprav Rezidencie na Bottovej a centrály spoločnosti ZSE, objavili nevybuchnutú muníciu. Tú sa podarilo bez problémov zneškodniť.
Apollka je stále silný symbol historických míľnikov, aj kontinuity ako takej. Hoci veľká časť jej štruktúry zmizla, nie je úplne stratená. Zostali ešte „svedkovia“, ktorých možno nájsť, ak sa pozriete okolo seba, ak nevnímate len “mrakodrapy”, ale aj detaily medzi nimi.
História rafinéria Apollo
Rafinéria minerálnych olejov Apollo vznikla v roku 1895 v Bratislave (vtedy Prešporku), ako jedna z významných priemyselných investícií v Rakúsko-Uhorsku. V pôvodnom areáli stálo približne 50 budov, rafinéria zamestnávala stovky pracovníkov (350-500) a spracovávala rôzne ropné produkty – benzín, petrolej, vazelínu, asfalt, sviečky, parafín, dokonca aj umelý ľad.
Počas druhej svetovej vojny sa Apollka stala strategickým cieľom: 16. júna 1944 ju začali bombardovať americké bombardéry, pričom zničili približne 80 % zariadení a zahynulo veľa zamestnancov a civilistov.
Po vojne bola časť areálu asanovaná, výroba sa obnovila do určitej miery, no Apollka už nikdy nefungovala v takej veľkosti ako pred náletmi. V roku 1963 bola ukončená činnosť výroby v pôvodnom areáli a premiestnila sa do nového sídla, ktoré dnes poznáme ako Slovnaft vo Vlčom hrdle.
Apollka dnes: čo zostalo medzi mrakodrapmi?
Ak sa dnes prechádzate po oblasti Nív, Bottovej, Chalupkovej či širšie pri zóne nových developerských projektov, s trochou pozornosti môžete identifikovať viaceré stopy bývalej rafinérie.
Napríklad budova Design Factory (Bottova ulica). Táto budova bola kedysi súčasťou administratívno-spoločenského zázemia Apolla. Slúžila na kultúrne a spoločenské podujatia pre zamestnancov.
Jurkovičova tepláreň. To je ďalšia významná stavba, ktorá sa spája s priemyselnou zónou Apolla. Tehlová architektúra tejto budovy kontrastuje so sklom a betónom nových mrakodrapov. Fasáda obsahuje tehly podľa originálnych rozmerov pôvodnej tehly používané v štruktúre Apolla, vrátane tmavších tehál, ktoré pripomínajú pôvodný materiál.
Spoločenská budova. Podľa sprievodu “Industrial Walk” a informácií Slovnaft, existuje spoločenská budova, ktorá ako jediná prežila celá, s menšími úpravami, a dodnes slúži svojmu účelu – spoločenským či kultúrnym podujatiam. V tej budove sa nachádza aj mramorová pamätná tabuľa s menami obetí bombardovania Apolla v júni 1944.
Pre developerov to predstavuje značnú výzvu – pôda musí byť sanovaná, vybudované sú sanitačné vrtne, stanice na zber ropných látok, rozvody na čistenie podzemnej vody.
Výstavba Downtownu
Výstavbou nových budov sa dnes často “prekrývajú” časti bývalého priemyselného pôdorysu – napríklad potrubné mosty, cesty, nárožia budov, ktoré kedysi smerovali k skladom, zásobníkom a výrobe. Tieto stopy sú dnes najčastejšie skryté pod zemou alebo integrované do nových stavieb.
Aj keď niektoré objekty prežili, veľká časť Apolla bola zničená alebo odstránená. Po nálete v roku 1944 zostalo z fungujúceho priemyselného komplexu len torzo. Výroba sa zmenšovala, objekty chátrali alebo boli zbúrané.
Zväčša zmizli skladové haly, zásobníky, staré potrubia, veľké výrobné linky. Veľké priemyselné stopy sú buď zvalené, prerobené, alebo úplne nahradené novou infraštruktúrou.
Ak chcete Apollku “vidieť”, odporúčame prechádzku začať na Bottovej ulici pri budove Design Factory. Tu si všimnite fasádu, architektúru, prípadné tabuľky. Odtiaľ sa vydajte smerom k Jurkovičovej teplárni – je to zaujímavý kontrast starého a nového.
Hľadajte miesta, kde developer kopal základy – ak máte možnosť, pozrite sa, či je tam zelená plocha alebo stavba odkrytá. Niekedy tam môže byť cítiť silnejší zápach “starej ropy”, alebo uvidíte zvyšky potrubia, betónových základov, múrov…
Mimochodom, ak sa dívate z výšky (napr. z niektorého mrakodrapu alebo vyššej budovy), tak pôdorys a ulice môžu naznačiť, kde stáli pôvodné objekty, rozvody, zásobníky a iné.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, bkis.sk
TV Markíza, Slovensko v obrazoch
