Krutosť a brutalita vojny z pohľadu ukrajinských žien. Moje ženy

Toto sú príbehy o strate, bolesti, samote, obetavosti, pomste, láske, nádeji a najmä o živote. Hrdinkami sú obyčajné Ukrajinky, v ktorých čitateľky a čitatelia môžu spoznať samých seba, svoje príbuzné, susedky či kolegyne. Nemajú mená, sú to bežné ženy. Ich príbehy nemajú tváre, a predsa sú veľmi osobné, pretože tieto bezmenné ženy hovoria príbehy všetkých Ukrajiniek zasiahnutých vojnou.
Moje ženy.

„Na tomto projekte som začala pracovať na základe vlastnej skúsenosti ako matka desaťročného syna a manželka vojaka Ukrajinských ozbrojených síl, ako obyvateľka Charkiva, ktorá po vypuknutí veľkej vojny odmietla opustiť svoj domov a odsťahovať sa do bezpečia v cudzine. Príbehy v zbierke Moje ženy však neopisujú iba moje osobné skúsenosti, ale aj skúsenosti mojich príbuzných, známych či žien, ktoré som nepoznala, no počula som o nich,“ hovorí autorka Julija Iľucha.

Moje ženy

Moje ženy je zbierka próz o osudoch Ukrajiniek po 24. februári 2022. Obsahuje štyridsať osobných príbehov žien, ktorým vojna zmenila život. Texty nemajú názvy a každý z nich sa začína slovami „žena, ktorá…“.
Cieľom projektu je priblížiť vojnu na Ukrajine očami žien.
Príbehy žien v tejto knihe – utečeniek, vojačiek, matiek, manželiek vojakov, starých mám či žien zažívajúcich okupáciu – sú umeleckou interpretáciou skutočných udalostí, ktoré sa v Ukrajine odohrávajú každý deň.

Táto kniha je určená nielen pre ukrajinské, ale aj pre zahraničné publikum. „Chcem čitateľom sprostredkovať informácie o vojne na Ukrajine nielen ako suché čísla a fakty v správach, ale aj cez optiku ženských životov zničených bojom a priblížiť tak vojnu v Ukrajine, aby sa tento abstraktný a vzdialený pojem zmenil na veľmi konkrétny a blízky,“ dodáva autorka.

V knihe sa okrem iného dočítate aj o týchto ženách…

žena,
ktorú raz vzdušný poplach zastihol v kúpeľni, sa najväčšmi bála zomrieť práve tak – bez nohavičiek, nahá, s mokrými vlasmi a neoholenými nohami.
žena,
ktorá v jedno sivé februárové ráno s ospalým synom, mačkou a dvoma kusmi spodnej bielizne v ruksaku opustila svoj dom, každý deň namiesto raňajok, obeda aj večere zožierala samu seba.
žena,
ktorá ráno vybehla z domu do supermarketu po mlieko, sa už nemala kam vrátiť.
žena,
ktorá pochovala syna na záhrade, mu vyrobila kríž z dvoch borovicových latiek prepletených drôtom. Dosky kúpil syn. chystal sa na jar opraviť dom, ale začala sa vojna a jar už svojím príchodom nezastihla všetkých.
žena,
ktorá ukrývala ranených vojakov, zamierala od strachu zakaždým, keď jej niekto zabúchal na bránu.

Nikto nevedel, čo bude ďalej…

Moje ženy sú naliehavým volaním Ukrajiniek poznačených nespočetnými krutosťami vojny. V krátkych prózach so silným emocionálnym nábojom sa odrážajú zničujúce skúsenosti tých, ktoré boli umlčané, prišli o milovaných členov rodiny, tých, ktoré vytrvalo bojujú, no aj tých, ktoré vojna zlomila.

Začiatkom marca dvetisícdvadsaťdva som nemohla spať. V noci som ležala na rozkladacom gauči u rodičov na dedine neďaleko Charkiva a sledovala správy. Bol so mnou môj deväťročný syn a dve zachránené mačky, manžel zostal v Charkive a prakticky okamžite sa pridal k dobrovoľníkom.
Okná na rodičovskom dome sme pozakrývali kusmi čiernej látky, ktorú si zaobstarala stará mama na vlastný pohreb. Stará mama zomrela rok pred veľkou vojnou a teraz jej látka chránila nás. Výbuchy od Charkiva doliehali vo dne v noci a nočná obloha nad mestom karmínovo žiarila. Nikto nevedel, čo bude ďalej.

Julija Iľucha

Je poetka, prozaička, žurnalistka a komentátorka z Charkivskej oblasti na Ukrajine. Píše pre dospelých aj pre deti. Za svoju prácu dostala niekoľko literárnych cien, jej diela vyšli napríklad v anglickom, nemeckom, talianskom, vo švédskom či v poľskom jazyku.

Od roku 2014 sa dobrovoľnícky zapája do vojny na Ukrajine. Pomohla pripraviť a doručiť vyše päťsto taktických pohotovostných lekárničiek vojakom na frontovej línii. Okrem iného je kurátorkou sociopoetického multimediálneho projektu The Mark of Home, ktorý sa zameriava na rehabilitáciu ukrajinských vojakov prostredníctvom kreativity.

Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Motýľ