Informácie nás bombardujú z každej strany a prakticky po celý deň. Z televízie a klasických médií, smršť článkov, upozornení, newslettrov, príspevkov a správ na sociálnych sieťach, kde každý bojuje o svoju chvíľočku na výslní.
Časy sa zmenili a zmenil sa aj spôsob šírenia informácií. Napriek tomu píšeme rovnakým spôsobom a chrlíme tisíce slov.
Musíme sa naučiť vyjadrovať stručne a jasne, aby sme dostali svoje posolstvo tam, kde chceme. Aby nás počúvali a počuli. Aby sme boli efektívni.
Traja novinári a zakladatelia spoločnosti Axios jedného dňa zistili, že ich starostlivo vypracované články vlastne nikto nečíta. Vynašli priekopnícky štýl Stručne a jasne, ktorý je úderný a vecný. Na jeho základe prišla kniha s množstvom tipov a trikov.
Ako sa vyjadrovať stručne a jasne
Nasledujúce triky neplatia za každých okolností, ale pomôžu vám zorientovať sa v potrebných zmenách. Tak sa inšpirujte a vyskúšajte ich – vybrali sme pre vás niekoľko zaujímavých bodov.
1. Mocná „návnada“
V príspevku, nadpise alebo predmete e-mailu potrebujete najviac šesť silných slov, ktorými odpútate pozornosť od iných lákadiel ako sú sociálne médiá ap.
2. Jedna silná prvá veta, čiže „perex“
Vaša úvodná veta by mala byť najzapamätateľnejšia. Povedzte mi niečo, čo neviem alebo by som chcel, či mal vedieť. Túto vetu napíšte čo najvecnejšie, najkratšie a najpresnejšie.
3. Kontext, čiže „Prečo je to dôležité“
Všetci sa pretvarujeme. „Mike a ja sme sa to naučili pri rozhovoroch s generálnymi riaditeľmi spoločností z rebríčka Fortune 500. Každý z nás vie veľa o čomsi malom. Hanbíme sa alebo sa bojíme spýtať, ale takmer vždy potrebujeme vysvetliť, prečo sú váš nový fakt, nápad alebo myšlienka dôležité,“ tvrdí jeden z autorov knihy Stručne a jasne.
Preto je nevyhnutné predložiť čitateľovi odpoveď na jeho (nevyslovenú) otázku: Prečo by to malo byť pre mňa dôležité?
4. Najdôležitejšie body
Spíšte si najdôležitejšie body, ktoré musia zaznieť. Napíšte ich v poradí od najdôležitejšieho. Ten sa s najväčšou pravdepodobnosťou uchytí.
Ak je to možné, zoškrtajte zoznam dôležitých bodov na jednu-dve položky.
Ak nie, napíšte ich ako odrážky, nie ako mraky textu.
5. Škrtať, škrtať a škrtať
Ďalší dôležitý návyk, ktorý sa musia naučiť všetci spisovatelia a niekedy vyškrtajú aj 30% knihy. Je to nevyhnutné, hoci to bolí.
Ktoré slová, vety alebo odseky môžete pred odoslaním vyhodiť? Každé ušetrené slovo alebo veta napokon šetrí čas niekomu inému.
Škrtajte príslovky, slabé slová, nadbytočné slová. Je to priame, stručné, jasné?
6. Píšte ako človek, píšte pre ľudí
Píšte jednoducho, jasne, priamo a uchopte text ako konverzáciu. Autentickosť a možnosť stotožniť sa s textom sú základom. Ľudia sú vďaka tomu ochotnejší vypočuť vás a zapamätať si vaše slová.
7. Kratšie je vždy lepšie
Jednoduchým pravidlom je, že jednoslabičné slovo je silnejšie ako dvojslabičné, to je zasa silnejšie ako trojslabičné. V predmetoch správ používame krátke slová.
Prečítajte si tiež
7 tipov, ako dosiahnuť, aby vás šéf naozaj počúval.
8. Používajte SILNÉ slová
Silné slovo je živé, presné a – toto je pointa – hmatateľné. Predstavuje niečo skutočné. Slabé slovo je abstraktné – nemôžete ho vidieť, dotknúť sa ho, ochutnať ho, vyfotografovať si ho (ako „proces“ alebo „humanitné vedy“).
Silné slová sú akékoľvek krátke podstatné mená ako loď, dom, oheň, voda, ryba. Akékoľvek krátke slovesá ako frflať, uťať, dráždiť, skaziť, vyhrať.
9. Vyhnite sa hmlistým slovám
„Zrejme“, „azda“, „hádam“: tie zvyčajne nehovoria nič o tom, čo sa deje.
„Stať sa môže prakticky hocičo.“ Táto veta nijako neinformuje, nepresvedčí, nepoteší – a práve to je dôvod, prečo by sme mali písať.
10. Vynechajte SLABÉ slová
Dobré pravidlo je, že ak by ste také slovo nepoužili v bare alebo na kúpalisku, tak sa ho zbavte. Tieto krívajúce a chvastavé slová majú mnoho podôb.
Napríklad:
Nepoužite hrmotný, ale hlasný. Nie komplikovaná situácia, ale problém. Nie esenciálny, ale radšej podstatný.
Nepoužívajte aj „žurnalistovčinu“, ako to nazvali páni v knihe Stručne a jasne. Je to jazyk, ktorý sa kedysi využíval v novinárčine, akademických kruhoch a vo výskumných prácach. Dnes už také slová vymreli, napríklad:
Diškurz (debata), deficiencia (nedostatok), opravdivo (skutočne), raison d’être (dôvod vzniku/bytia), alebo všadeprítomný (bežný).
Zdroj a foto: Tatran, Freepik.com
