Poznáte Vtáky v tŕní? Toto sa vám bude páčiť!

No dobre – kto by nepoznal nádherný seriál Vtáky v tŕní, ktorý nakrútili na motívy bestselleru Colleen McCulloughovej? Páter Ralph de Bricassart, mladučká Meggie, bohatá vdova Mary Clearová…spomínate si?

Autorka žiaľ zomrela začiatkom tohto roka, no teraz vychádza v slovenčine úplne posledný jej román s názvom Štyri sestry. Opäť nezabudnuteľný príbeh, ktorý je poctourodine, ženám a  rodnej krajine autorky.

„Presne také dobré, ako jej nádherná romantická klasika Vtáky v tŕní,“ napísali v Marie Claire.

Rodinná sága Štyri sestry sa odohráva v Austrálii v 20. rokoch minulého storočia.
Zachytáva osudy dvoch párov dvojčiat. Edda a Grace, Tufts a Kitty – to sú štyri sestry, dcéry reverenda Latimera z mestečka Corunda. Všetky štyri sú krásne, bystré a ambiciózne, musia však čeliť predsudkom, čo vládnu vo vtedajšej spoločnosti.

Ich život sa od základov zmení, keď sa v miestnej nemocnici zamestnajú ako ošetrovateľky a zapoja sa do programu pre diplomované zdravotné sestry. A hoci prežívajú turbulentné časy, ako aj osobné vzostupy a pády, ich sesterské puto zostáva stále rovnako silné.

„Úžasné…a strhujúce.“
Manly Daily (Sydney)

Podľa médií si čitatelia historických rodinných drám prídu na svoje a budú nadšení. „Vezmite si túto knihu na pláž, do lietadla, na gauč – Štyri sestry budú pre vás tým najlepším spoločníkom,“ napísal Library Journal v recenzii.

 Colleen McCulloughová si zarábala ako učiteľka, knihovníčka a novinárka. Rozhodla sa študovať medicínu, ale počas prvého ročníka začala trpieť alergiou na chirurgické mydlo a musela sa vzdať sna, že sa stane chirurgom. Preto prešla na neurológiu a pracovala v Royal North Shore Hospital v Sydney.
McCulloughová napísala celkovo 25 románov a už prvý z nich s názvom Tim (1974) sa dočkal u čitateľov veľkého úspechu. Podľa knihy vznikol aj film, v ktorom mierne retardovaného mladíka zahral Mel Gibson.
„Bola veľmi inteligentná a úprimná,“ spomína na ňu Shona Martynová z vydavateľstva Harper Collins. „Vždy sme sa tešili na každý jej nový rukopis…dodávala nám ich v škatuli z tvrdého papiera, ktorá bola vyrobená na mieru a podpísaná jej menom.“

Začítajte sa do jej posledného románu Colleen McCulloughovej Štyri sestry:

Edda a Grace, Tufts a Kitty. Dva páry dvojčiat, dcéry reverenda Thomasa Latimera, pastora anglikánskej cirkvi vo farnosti svätého Marka v meste Corunda v Novom Južnom Walese.

Sedeli pri vyhasnutom kozube na štyroch čalúnených stoličkách bez operadla. V salóne bolo množstvo trkotajúcich žien, ktoré pozvala pastorova manželka Maude, aby spoločne oslávili nadchádzajúcu veľkú udalosť. Dievčatá o pár dní opustia faru a vo všeobecnej nemocnici Corunda Base nastúpia na štúdium ošetrovateľstva.

Už iba necelý týždeň, už iba zopár dní, v duchu si opakovala Edda. Zo všetkého toho rozruchu a pozornosti sa cítila trápne. Očami blúdila po miestnosti, aby sa vyhla pohľadu na macochu, ktorá mala ako zvyčajne hlavné slovo. Prečo musí toľko tárať?

Edda sedela v rade ako posledná a v drevenej dlážke pri jej stoličke bola diera. Keď kútikom oka zbadala v diere pohyb, v prvom momente stuhla, no vzápätí v duchu zaplesala. Veľký potkan! To bude zábava! Na mamin večierok vtrhne potkan! No poď, ešte kúsoček, pomyslela si škodoradostne a netrpezlivo čakala, kým sa vynorí hlava. Potom hlasno zalapá po dychu a z celej sily zvrieskne: „Potkan!“

Lenže keď sa hlava konečne objavila, Edda zmeravela od ľaku. Namiesto potkana sa z diery vynoril lesklý čierny klin s obrovským vibrujúcim jazykom, po ktorom nasledovalo lesklé telo, hrubé ako ženská ruka, zvrchu čierne a zospodu červené. Bol to dvojmetrový čierny had s červeným bruchom, smrteľne jedovatý. Ako sa sem len dostal?

Had sa pomaly plazil von z diery. Chvost mal ešte vnútri a Edda si uvedomila, že keď sa chvost uvoľní, had ním švihne nepredvídateľným smerom. To by bola katastrofa! Musí rýchlo niečo urobiť. Tufts, Grace a Kitty, ktoré sedeli vedľa nej, si očividne nič nevšimli.

Nohy stoličky, na ktorej sedela, sa dolu zužovali do hrotu. Edda sa zhlboka nadýchla, vstala a prednú nohu stoličky namierila rovno na hadovu hlavu. Potom si prudko sadla a pevne sa chytila okraja stoličky, pripravená na divokú jazdu.

Hrot nohy sa zaboril hadovi do lebky priamo medzi oči a dvojmetrové telo sa zdvihlo do výšky. Niekto prenikavo zvrieskol a kým Edda Latimerová bojovala, aby sa aj so stoličkou udržala na hadej hlave, ozývali sa ďalšie výkriky. Had sa metal a zvíjal, obtáčal sa jej okolo nôh a zúrivo ju švihal chvostom. Všetko sa dialo prirýchlo a chaoticky – Edda mala pocit, akoby sa ocitla v mláťačke.

Ženy v panike jačali a pobehovali, vydesene na Eddu vyvaľovali oči, neschopné pomôcť jej.

Jediná, ktorá nestratila duchaprítomnosť, bola Kitty. Jedným skokom sa ocitla na druhej strane kozuba, schmatla sekerku na štiepanie triesok a pomedzi dva údery chvostom odsekla zvíjajúcemu sa hadovi hlavu.

„Už môžeš vstať, Eds,“ povedala Kitty sestre a pustila sekerku na zem. „Taká obluda! Budeš samá modrina.“

„Čo ste rozum potratili?“ zavzlykala Grace vydesene.

„Načisto ste sa zbláznili!“ skríkla Tufts na Eddu a Kitty.

Reverend Thomas Latimer, biely ako stena, mal plné ruky práce so svojou druhou manželkou, ktorá bola na pokraji nervového zrútenia, a tak sa svojim úžasne odvážnym dcéram nemohol venovať.

Krik pomaly ustával a niektoré trúfalejšie ženy sa zhŕkli okolo hada, aby sa na vlastné oči presvedčili, či je tá obrovská potvora skutočne mŕtva, zatiaľ čo Enid Treadbyová a Henrietta Burdumová pomáhali pastorovi chlácholiť Maude. Okrem oslávenkýň si už nikto ani len nespomenul na pôvodný účel tohto pokazeného večierka. Zaujímala ich jediná vec. Tá čudáčka Edda Latimerová zneškodnila smrteľne jedovatého obrovského hada a ženy sa už nevedeli dočkať, kým o tom povedia všetkým v Corunde. Postupne všetky odchádzali domov, aby sa mohli venovať svojej obľúbenej činnosti – klebeteniu a ohováraniu.

Dievčatá pristúpili k opustenému servírovaciemu vozíku, naliali si čaj do porcelánových šálok a pustili sa do obložených chlebíčkov.

„Bláznivé ženské,“ povedala Tufts a zamávala čajníkom v ruke. „Vyvádzali, akoby sa šiel zrútiť svet! Hoci musím uznať, že aj mňa si vydesila, Edda. Čo by si urobila, keby to s tou nohou nevyšlo?“

„Požiadala by som ťa o radu.“

„Haha! A načo, prosím ťa? Veď Kitty, naša druhá hrdinka, mala všetko pod kontrolou.“ Tufts sa poobzerala okolo seba. „Neverím, všetky odchádzajú. Len jedzte, dievčatá, jedla je tu ako pre regiment.“

„Mama sa z toho bude spamätávať najmenej týždeň,“ vyhlásila Grace pobavene a naliala si ďalšiu šálku čaju. „Aspoň ľahšie prekoná hrôzu z toho, že príde o štyri neplatené pomocnice v domácnosti.“

„Pch!“ fľochla Kitty. „Omyl, Grace. Ani smrť toho najobrovskejšieho a najjedovatejšieho hada na svete nedokáže zahnať matkine obavy z toho, že príde o lacnú pracovnú silu.“

„A čo je ešte horšie,“ pokračovala Tufts, „hneď ako sa mama trochu pozviecha, začne Eddu poučovať, ako treba hada zabiť taktne a diskrétne. Ty si spôsobila rozruch, Edda.“

„No a čo,“ vyhlásila Edda spokojne a natrela si hrubú vrstvu jahodového džemu na čajový koláč. „Keby som nespôsobila rozruch, neušli by sa nám čajové koláče. Všetky by ich pojedli mamine priateľky.“

Rozosmiala sa. „Už budúci pondelok, dievčatá! Už budúci pondelok začíname žiť svoj vlastný život, bez mamy. Konečne!“ Pozrela sa na Tufts a Kitty. „Dúfam, že ste sa neurazili. Veď viete, ako to myslím.“

„Áno, vieme,“ zahundrala Kitty.

 

 

Maude Latimerová nebola vedome zlou matkou. Dokonca si o sebe myslela, že je svätica nielen medzi matkami, ale aj medzi macochami. Hoci Grace a Edda neboli jej, mali rovnakého otca ako jej vlastné dcéry Tufts a Kitty a každého, kto sa aspoň trochu zaujímal o život na fare, neúnavne presviedčala, že medzi nimi nerobí nijaké rozdiely. Veď ako by mohli byť také úžasné stvorenia na ťarchu niekomu, kto si tak veľmi užíva úlohu matky? A možno by sa jej predstavy o sebe stali realitou, nebyť zásahu osudu. Všetky štyri dievčatá boli veľmi pekné, no Kitty, mladšia z Maudiných dvojčiat, bola obdarená krásou, ktorou svoje sestry zatieňovala, tak ako žiara slnka zatieňuje svit mesiaca.

Od prvého dňa, ako Kitty prišla na tento svet, Maude neustále ospevovala jej dokonalosť. Hoci všetci považovali Kitty za mimoriadne krásne dieťa, Maude im išla poriadne na nervy a mnohí jej správanie odsudzovali. Kdekoľvek sa objavila, držala Kitty pevne za ruku a ostatné tri dievčatá kráčali krok za nimi. Celá Corunda sa zhodla v názore, že tým medzi sestrami vytvára nezmieriteľné nepriateľstvo. Ako musia Edda, Grace a Tufts sestru nenávidieť! A všetci boli presvedčení, že z Kitty vyrastie rozmaznané a neznesiteľne namyslené stvorenie.

To sa však nestalo a nikto nechápal, ako je to možné. Nikto okrem pastora, ktorý to považoval za nezvratný dôkaz Božej lásky. Samozrejme, Maude s manželovým názorom nesúhlasila – bola presvedčená, že je to výlučne jej zásluha.

Dievčatá nemali Maude rady, skôr ju ľutovali. Jediné, čo ich s ňou spájalo, bolo rodinné puto, bez ohľadu na pokrvné príbuzenstvo. A dôvodom neochvejného spojenectva dievčat proti Maude nebolo to, že tri z nich sa ocitli na okraji jej záujmu. Práve naopak, bola to opičia láska, ktorou Maude zahŕňala Kitty.

Kitty nebola rozmaznaná a namyslená, ako všetci očakávali, ale plachá a utiahnutá. Edda a Grace boli o dvadsať mesiacov staršie a začali si to všímať skôr ako Tufts. Neskôr si všetky tri uvedomili, aký zhubný vplyv má matka na Kitty. Už si ani nepamätali, kedy uzavreli spojenectvo, aby Kitty pred Maude chránili, ale ako plynul čas, ich spojenectvo bolo čoraz pevnejšie.

Na čele odporu stála dominantná Edda, a to odo dňa, keď ako dvanásťročná prekvapila desaťročnú Kitty, ktorá sa práve chystala zohaviť si tvár strúhadlom na syr. Strúhadlo jej vzala a utekala za otcom, najmilším a najláskavejším človekom na svete. Otec sa k problému postavil jediným spôsobom, ktorý poznal. Vysvetlil Kitty, že jej pokus o zohavenie sa je urážkou Boha, pretože Boh ju stvoril krásnou z nejakého tajomného dôvodu, ktorý pozná iba On a keď na to príde čas, Boh jej ho určite vyjaví.

Kríza bola zažehnaná, ale iba dovtedy, kým dievčatá nenastúpili do posledného ročníka na Corundskej dievčenskej strednej škole, ktorá patrila pod anglikánsku cirkev. Keďže staršie dvojičky nastúpili do školy o rok neskôr a mladšie o rok skôr, na základnú a strednú školu chodili všetky štyri spolu. Jedenásť dievčat, ktoré zostali v poslednom, maturitnom ročníku privítala riaditeľka školy, večne zachmúrená Škótka, príhovorom, ktorého účelom bolo skôr zbaviť dievčatá ilúzií do budúcnosti ako ich povzbudiť.

„Máte veľké šťastie, že môžete študovať o štyri roky dlhšie než väčšina dievčat, a to iba vďaka svojim rodičom,“ povedala s prízvukom absolventky Oxfordskej univerzity. „Keď na konci roku tisíc deväťstodvadsaťštyri zmaturujete, vaše vzdelanie bude v porovnaní s inými ženami vynikajúce. Získate dostatočné vedomosti z angličtiny, matematiky, dejín staroveku a novoveku, z geografie, prírodných vied, latinčiny a gréčtiny, aby ste mohli ísť študovať na univerzitu.“ Významne sa odmlčala a potom dodala: „Napriek tomu je najvhodnejšou kariérou pre vás dobre sa vydať. Ak sa však rozhodnete zostať slobodné a zarábať si na živobytie, máte na výber z dvoch možností: môžete sa stať učiteľkami na základnej škole alebo sekretárkami.“

Počas nedeľňajšieho obeda Maude Latimerová prejav riaditeľky okomentovala a doplnila ho o vlastný názor.

„Hlúposti,“ zafučala. „Vraj, môžete sa stať sa učiteľkami alebo sekretárkami! Ani jedna z dcér pastora z farnosti Svätého Marka si nepotrebuje špiniť ruky a zarábať si na živobytie. Každá z vás si nájde bohatého ženícha. A kým sa tak stane, zostanete doma a budete mi pomáhať s domácnosťou.“

V septembri 1925, keď mala Kitty osemnásť rokov, v stajni na fare našla dlhý povraz. Na jednom konci urobila slučku a druhý koniec prehodila cez trám. Potom si hlavu strčila do slučky a vyliezla na prázdny sud od benzínu. Edda ju našla práve vo chvíli, keď odkopla prázdny sud a odovzdane zostala visieť s lanom okolo krku, rozhodnutá umrieť. Edda nikdy nedokázala pochopiť, odkiaľ na to Kitty vzala odvahu. Našťastie sa jej podarilo vyslobodiť sestru zo škrtiaceho lana, skôr ako si stihla ublížiť.

Tentoraz však neutekala hneď za otcom. „Och, drahá sestrička, čo ti to prišlo na um,“ s plačom jej dohovárala a tvár si zaborila do sestriných hodvábnych vlasov. „Nič na svete nie je také zlé, aby si kvôli chcela umrieť!“

Lenže keď sa Kitty konečne zmohla na odpoveď, Edda pochopila, že je to ešte horšie.

„Nechcem byť krásna, Edda, to radšej umriem! Nech mi už mama dá konečne pokoj…! Nič iné si neželám! Lenže to ona neurobí, nikdy! Neustále omieľa, že som krásna ako Trójska Helena! Ona… nedovolí mi, aby som si obliekla jednoduchšie šaty alebo vyšla na ulicu s neupravenou tvárou… Edda, stavím sa, že ak by mohla, vydala by ma za princa z Walesu!“

„Ale, prosím ťa! Aj mama predsa musí vedieť, že nie si jeho typ, Kits. Jemu sa páčia vydaté a oveľa staršie,“ povedala Edda, aby ju rozveselila.

Kitty sa cez slzy zachichotala, no ešte dlho trvalo, kým sa nakoniec dala presvedčiť, aby sa so svojimi problémami zverila otcovi.

„Kitty, nie si v tom sama,“ argumentovala Edda. „Pozri sa na mňa. Upísala by som dušu diablovi – a myslím to smrteľne vážne – za možnosť stať sa lekárkou. Odjakživa túžim získať titul doktorky medicíny. Ale nie je to možné. Po prvé, preto, lebo nemáme dosť peňazí a nikdy ani mať nebudeme. A po druhé, preto, lebo ocko si to v hĺbke duše nepraje. Niežeby mal niečo proti ženám v takýchto profesiách, ale je presvedčený, že ženy to majú oveľa ťažšie ako muži. Myslí si, že by som nebola šťastná. Viem, že sa mýli, ale nechce sa dať presvedčiť o opaku.“

Chytila Kitty za ruku a štíhlymi prstami ju pevne stisla. „Prečo si myslíš, že si jediná na svete, kto je nešťastný? Myslíš si, že ja som sa nechcela obesiť? Chcela, a nie raz.“

Keď Edda šetrne oznámila Thomasovi Latimerovi, že Kitty sa chcela obesiť, Kitty už bola krotká ako baránok.

„Och nie, dieťa moje!“ zašepkal a po oválnej tvári mu stekali slzy. „Samovražda je smrteľný hriech, ktorý Boh trestá pekelným ohňom. A nielen to. Samovrahovia zostanú vo večnosti navždy osamotení. Nikdy neuvidia inú tvár, nezačujú iný hlas, nezažijú agóniu ani extázu. Musíš mi prisahať, Katherine, že to už nikdy neurobíš!“

Kitty prisahala a svoju prísahu aj dodržala, no všetky tri sestry na ňu bedlivo dohliadali.

Ako sa čoskoro ukázalo, Kittin pokus o samovraždu bol veľmi dobre načasovaný. Týždeň po tejto udalosti sa na zasadnutí správnej rady nemocnice Corunda Base, ktorej bol pastor členom, hovorilo o tom, že v roku 1926 má ministerstvo zdravotníctva Nového Južného Walesu v úmysle zaviesť nový typ zdravotných sestier, ktoré budú riadne vyškolené a po skončení štúdia získajú diplom. Pastor ihneď pochopil, že toto je kariéra ako stvorená pre dievčatá, ktoré boli vychované ako dámy. No najväčšmi zo všetkého ho nadchla skutočnosť, že nové diplomované zdravotné sestry budú musieť bývať v nemocnici, aby boli vždy poruke. Plat po odpočítaní nákladov na stravu, ubytovanie, uniformy a knihy bol mizerný, ale keďže každej zo svojich dcér mohol dať iba skromné veno päťsto libier, aj tá almužna znamenala, že sa vena nebudú musieť dotknúť. Navyše, Maude už začínala frflať, že živiť štyri hladné krky je pre ich domácnosť neúnosné. Na ceste domov sa rozhodol, že sa o tom zmieni pred dievčatami. Veď povolanie zdravotnej sestry je vhodné pre vzdelané dámy a poskytuje možnosť ubytovania v nemocnici, čím by sa mohli konečne oslobodiť od Maude, ktorá im, hoci nevedomky, ničila život.

Prvú oslovil Eddu, ktorá bola, samozrejme, nadšená. Nakoniec sa mu podarilo presvedčiť aj Grace, ktorá bola spočiatku zdržanlivá. A u Kitty jednoznačne zavážila vidina oslobodenia sa od Maude.

Ale pastora čakal ešte oveľa ťažší boj v správnej rade nemocnice, aby presvedčil jej ostatných dvanástich členov, že Corunda Base by mala byť medzi prvými nemocnicami, ktoré zavedú nový systém. Niekde hlboko v miernej gazelej povahe Thomasa Latimera sa zrazu prebudil dávno zabudnutý lev. A prvý raz v histórii Corundy ten lev zareval, vyceril zuby a vystrčil pazúry. To bolo niečo, čo ľudí ako Franka Campbella, riaditeľa nemocnice Corunda Base, šokovalo natoľko, že reverend Latimer, užasnutý nad tým, čo všetko sa dá dosiahnuť levou agresiou, nakoniec ten boj vyhral.

 

Keď sa sestry Latimerové dosýta najedli a napili, víťazoslávne na seba pozreli. Každá z nich mala srdce naplnené radosťou.

„Od budúceho pondelka nám už Maude nebude viac rozkazovať,“ ozvala sa Kitty.

„Kitty! Nesmieš tak hovoriť. Veď je to tvoja vlastná matka,“ zvolala pohoršená Grace.

„A prečo by som nemohla?“

„Prestaň, Grace, Kitty iba oslavuje svoju nezávislosť,“ povedala Edda s úškrnom.

Praktická Tufts pozrela na mŕtveho hada. „Koniec zábavy, dievčatá, treba to tu upratať.“

Grace sa pri pohľade na hada v kaluži krvi zachvela. „Ja odnesiem riad, ale tamtoho sa ani nedotknem!“ vyhlásila rozhodne.

„To teda nie, sestrička. Čo si urobila, keď sa zjavil ten had? Iba si jačala a fňukala. Takže teraz to pekne upraceš,“ prikázala Edda.

Tufts sa zachichotala. „Máš hrôzu z krvi, Grace? Len počkaj, keď budeme v nemocnici.“

Grace sa zachmúrila, zložila si ruky a odhodlane pozrela na sestry. „Začnem až vtedy, keď budem musieť, ani o minútu skôr.“ oznámila. „Nech uprace ten, kto to všetko spôsobil.“ Zrazu sa jej tvár rozjasnila a zasmiala sa. „Len si predstavte, dievčatá! Časy, keď sme tu dreli ako neplatené pomocnice v domácnosti, sa nenávratne končia! Naša budúcnosť je Corunda Base.“

„Krv a pot,“ sucho konštatovala Edda.