Asi ste už videli video alebo fotky z jadrového výbuchu, pri ktorom sa vytvoril hríbovitý oblak? Prečo práve hríb a nie guľa, ihlan, či iný tvar? A čo musíte urobiť, keď dôjde niekde ďaleko k takémuto výbuchu? Ako to prebieha a ako sa chrániť?
Všetky epizódy nájdete v rubrike A toto ste vedeli? alebo vo zvukovej podobe v Podcaste.
Vypočujte si túto epizódu na Spotify:
Ako sa zrodila atómová bomba?
Asi viete, že prvá atómová zbraň na svete vznikla v projekte Manhattan, vyrobili ju Spojené štáty a vyskúšali 16. júla 1945 v americkom štáte Nové Mexiko. O niekoľko týždňov neskôr, 6. augusta 1945, zhodili Američania atómovú bombu Little Boy na Hirošimu a o tri dni neskôr dopadla bomba Fat Man na Nagasaki. Zahynulo 200.000 ľudí a 15. augusta 1945 Japonsko kapitulovalo.
Hríbovitý tvar pri jadrovom výbuchu je výsledkom veľmi špecifických faktorov. Keď dôjde k jadrovému výbuchu, vytvorí sa bublina horúceho vzduchu s teplotou niekoľko miliónov stupňov, ktorá je okamžite vymrštená k nebu. Keďže horúci vzduch má menšiu hustotu ako studený, spočiatku má podobu oslepujúcej ohnivej gule. Tá začne rýchlo stúpať nahor, čo je podobné, ako sa horúci vzduch chová v balóne.
Ako ohnivá guľa stúpa nahor, okolitý chladnejší vzduch prúdi smerom dovnútra, aby nahradil vytesnený vzduch. Tento pohyb vytvára vírivé prúdy, ktoré „ťahajú“ prach, dym a trosky zo zeme smerom nahor. No a to prúdenie vzduchu a nasávanie trosiek spôsobia, že sa pod ohnivou guľou vytvorí charakteristický stĺp, ktorý spája zem s vrchnou časťou oblaku.
Prečo vzniká pri jadrovom výbuchu hríb
A dostávame sa k tomu hríbovitému tvaru.
Žeravá guľa vzduchu sa pri kontakte s atmosférou ochladí. Keď sa dostane do troposféry – to je výška od 8 do 18 kilometrov v závislosti od miesta na Zemi – tak už sa nepohybuje smerom nahor, ale horizontálne. Vtedy nadobúda tvar oblaku alebo hríbovej čiapky.
V závislosti od atmosférických podmienok a sily výbuchu potom trvá viac alebo menej času, kým sa rozptýli. Verme, že to nebudeme musieť zažiť na vlastnej koži, hoci aktuálna situácia kvôli eskalácii napätia medzi Ruskom a Ukrajinou nepoľavuje, skôr naopak.
Čo robiť pri jadrovom výbuchu?
Čo by sa dialo, keby v našom blízkom okolí vybuchla atómová bomba?
Ako prvé by ste si všimli obrovskú záplavu svetla, pamätníci vravia, že akoby vybuchlo samotné Slnko. Vtedy môžete čiastočne oslepnúť, čo sťažuje následné kroky k záchrane.
Ak vás to svetlo neoslepilo, uvideli by ste v smere od výbuchu stúpajúci ohnivý oranžový jadrový hríb, za ktorým bude stúpať čierny dym. Potom príde ohlušujúca rana a tlaková vlna, ktorá vás bez problémov zrazí na zem, ničí domy, prevracia autá, láme stromy. Samozrejme, v závislosti od toho, ako ďaleko dôjde k výbuchu. Väčšinou takéto niečo nezažijete, lebo to neprežijete. Ak predsa len, pretože ste dostatočne ďaleko od epicentra jadrového výbuchu, stále nie je dôvod na oslavu.
Bomba nasaje množstvo prachu, ktorý spolu s dymom stúpa do výšky, táto zmes sa stane vysoko rádioaktívnou a následne začne padať na zem. Môže to trvať cca 15 minút a dovtedy by ste sa mali ukryť do bezpečia. Priamy kontakt s rádioaktívnym materiálom totiž spôsobuje závažné zdravotné problémy až smrť, choroba z ožiarenia nie je nič príjemné – ak ste videli seriál Černobyl, viete, o čom hovorím.
Takže musíte sa čo najskôr ukryť, napríklad do nezničených a stále pomerne stabilných budov, ideálne so železobetónovou konštrukciou, prípadne murovanou. Hľadajte protiatómové a protiletecké bunkre, kryty, pivnice najlepšie bez okien a čím hlbšie, tým lepšie. Ak ste v budove, nájdite jej pomyslený stred, najďalej od okien a dverí. Ideálne miestnosť bez okien a ak tam okná sú, utesnite ich povedzme hrubou lepiacou páskou a dajte pred ne skriňu, nejakú prekážku.
Radiácia z jadrového spádu ma krátky polčas rozpadu, hoci závisí od typu jadrovej zbrane. Už niekoľko hodín, až dní po výbuchu je to vonku bezpečné, radiácia klesá a armádne zložky by mali začať s evakuáciou. Vždy sa však riaďte ich pokynmi.
Vypočujte si epizódu na Apple podcasty:
Foto: Freepik.com, wikimedia