Ten, kto intenzívnejšie vníma, môže zažiť viac radosti, šťastia a vnútorného bohatstva. Zvýšená citlivosť sa môže pozitívne prejaviť aj vo forme vonkajšieho úspechu. V rôznych oblastiach života môže byť výhodou, či už pre citlivého človeka, alebo pre jeho okolie.
No precitlivenosť, hypersenzitivita, nám vie spôsobiť aj množstvo problémov a nepohody.
Pritom až 20% ľudí sa vyznačuje hypersenzitivitou.
Čo s tým? Ako to využiť vo svoj prospech, ak ste precitlivení?

Možno si myslíte, že ľuďom s hrošou kožou sa žije ľahšie a že nepripúšťať si všetko k telu je lepšie.
Áno, môže to tak byť a ak patríte medzi hypersenzitívnych, dobre viete, aké je to, keď sa vás všetko dotýka a nedokážete ovládať svoje emócie.

„Hoci sa hypersenzitívni ľudia často trápia – sú zraniteľní, náchylní na stres a pochybujú o sebe – táto vlastnosť sa dá využiť v ich prospech,“ tvrdí Rolf Sellin v knihe Hypersenzitívni ľudia medzi nami. On sám je hypersenzitívny a dobre vie, že vďaka tomu sa dajú veci prežívať oveľa intenzívnejšie. Toto nadanie silnejšie vnímať svet je častokrát výhodou.

Precitlivení dokážu zmeniť svet

Väčšina hypersenzitívnych ľudí si veľmi želá, aby bol svet ľudskejší, a je preto ochotná niečo spraviť. A presne v tom je ich prínos pre spoločnosť. Práve oni sú tí, ktorí ako prví spozorujú, keď sa deje niečo nespravodlivé, keď niečo nie je v súlade s kostolným poriadkom. Ako prví spoznajú, čo nám chýba. Často sú prví, ktorí pocítia následky toho, keď ľudskosť pokrivkáva.

Prijímať viac podnetov ako iní − a to intenzívnejšie.
Toto „heslo“ hypersenzitívnych ľudí sa týka aj tienistých stránok života. Veľmi ľahko ich zaplaví všetko súženie sveta, núdza a nespravodlivosť, bolesti a utrpenie. Svojím súcitom takéto trápenie ešte viac množia, oslabujú samých seba a nakoniec aj tak nijako zasiahnuť nemôžu. A to ich zabolí ešte raz.

Priateľstvo s hypersenzitívnym človekom má veľa plusov.

Typické priateľstvá: Málo, ale intenzívne!

Väčšina hypersenzitívnych osôb má pomerne málo priateľov, no putá medzi nimi sú zväčša intenzívnejšie. Často nám stačí sústrediť sa na jedného či dvoch priateľov. Začína sa to už v detstve. Hypersenzitívne deti tým obmedzujú množstvo vzruchov. Okrem toho v týchto priateľstvách nachádzajú primeranú intenzitu.

Pokiaľ ide o priateľstvá, hádžeme na misky váh mnoho: Kto uzavrie priateľstvo s hypersenzitívnym človekom, získa dôverníka, ktorý dokáže vynikajúco načúvať, excelentne sa vciťovať, priateľa, ktorý má takt a porozumenie a rád nezištne pomôže.

Napriek tomu žije mnoho hypersenzitívnych ľudí osamote. Nemienia oživovať staré skúsenosti, keď na kontakt s inými nemali šťastie. Väčšina z nich nevie, že prispieva k tomu, že sú ich priateľstvá komplikované alebo sa končia sklamaním. Väčšina z nás totiž pozná len dve formy priateľstva: všetko alebo nič. Kompletne sa odovzdáme, vnoríme sa do priateľstva úplne alebo z neho rázne vycúvame. Priveľké nároky na nás, na druhých a vzťahy ako také stoja vyrovnaným priateľstvám v ceste.

Ak máte často problémy s priateľstvami, bude vám nasledujúca situácia pravdepodobne nápadne známa. Želaný stupeň intenzity a hĺbky stretnutia je často pre ostatných neprípustný. Pre druhého je kontakt s nami často veľmi namáhavý. Ľudia ho vyhľadávajú len vtedy, ak potrebujú niekoho, kto ich pochopí, povzbudí, alebo keď potrebujú pomoc. Vtedy sme vo svojom živle. Radi si potvrdzujeme svoje kvality. Zbožňujeme intenzitu takýchto rozhovorov. Núkame ich samozrejme a ešte samozrejmejšie opäť raz zabúdame na svoje vlastné potreby.

Hypersenzitívni ľudia by mali aj pri stretnutí s ostatnými myslieť na seba a stáť si za svojím. Namiesto toho, aby sme sa priateľstvom dali pohltiť, mali by sme sa pokúsiť udržať ho v citlivej rovnováhe. Nepomôžeme tým len sebe, urobíte tak aj niečo v prospech nášho priateľa. Len stabilné priateľstvo môže byť vyrovnané priateľstvo. Aj to patrí k starostlivosti o vzťahy.