Neuveriteľne silný príbeh, ktorý vám vlezie pod kožu a miestami zabolí pri pomyslení, čo všetko si musia niektorí ľudia vytrpieť. Občianska vojna v Sýrii už trvá takmer desať rokov, vyžiadala si státisíce obetí a priniesla mnoho bolesti i trápenia.
Novinka Včelár z Aleppa je jedným z takých príbehov. Jeho ľudskosť vás na jednej strane dojme…a jeho neľudskosť na strane druhej zasa šokuje a zarmúti. Láska obyčajného človeka k včelám na pozadí bezútešnej situácie, kedy musíte zanechať všetko milé a ujsť… Presvedčivý príbeh o strachu i nádeji, ktorý vám predvedie nezlomnú vôľu prežiť.
Včelár z Aleppa
Miliónové sýrske Aleppo je prežiarené slnkom a vôňou olív a pistácií. Radosť zo života a rodinnej spolupatričnosti prežíva aj včelár Nuri. Ale odrazu sa čosi zmení a prichádza nevídaná hrôza. Tí predvídaví to podvedome vytušili a včas odišli. Nuri sa však nevie vzdať rodného mesta, medonosných včiel a istoty. Za svoju nerozhodnosť zaplatí vysokú daň. Príde o syna a jeho manželka o zrak.
Posolstvo Včelára z Aleppa je predovšetkým v nádeji, že sa manželom na úteku podarí prekonať bezbrehý smútok a vyrovnať s duševnou záťažou. Utekajú, aby si zachránili holý život, hoci nič zlé neurobili. Vytrhli im korene a vyhnali ich, aby bezradní, zúfalí a zúbožení skončili v chladnom Anglicku.
Otrasné pomery v gréckych táboroch, ziskuchtiví priekupníci a neustále ponižovanie vedú k tomu, že manželia sa navzájom odcudzia a Nuriho začnú prenasledovať nočné mory.
Kde sú včely, tam sú kvety.
Kde sú kvety, tam je aj nový život a nádej.
Všetci sme predsa ľudia
Včelár z Aleppa je príbeh migrantov, akých neraz vnímame len cez televízne obrazovky a krátke odkazy v novinách. Možno sa na chvíľu pristavíme, poľutujeme, zosmutnieme…ale potom ideme ďalej.
Tento príbeh vás dokáže zaviesť hlbšie, aby ste precítili ich neistotu, každodenný boj o život. Ich bolesť, trápenie a nevyslovenú otázku: prečo? čo sme urobili, že musíme takto trpieť?
Veď všetci sme ľudia. Rovnakí, podobní… všetci máme právo na hodnotný život.
Práve to vie autorka Christy Lefteri skvele vystihnúť: sugestívne, citlivo, bez zbytočného sentimentu a preháňania. Nie je to len príbeh o utečeneckej kríze, ktorú vnímame z diaľky.
Je to predovšetkým človečenský príbeh o našej podstate; o láske, nádeji, o odvahe a ľudskosti, ktorú by sme mali mať každý vo svojom vnútri. Ako napísala Heather Morrisová, autorka bestselleru Tetovač z Auschwitzu: „Je to odvážny, provokatívny a nástojčivý príbeh.“
Uprostred katastrofy našli lásku.
Uprostred temnoty našli odvahu.
Uprostred vojny našli nádej.
Pozrite si ďalšie KNIŽNÉ TIPY.
Otvorme oči a vnímajme…
„Ako vnímajú ľudské bytosti hrôzy okolo seba, nezmyselné násilie a stratu toho, čo im je najdrahšie?“ pýta sa periodikum The Aspen Times. „Zažijú ešte niekedy pocit bezpečia, budú schopní milovať a preciťovať krásu? Christy Lefteri kladie túto otázku svojim postavám a cez ne aj nám. Na obrazovkách sledujeme vojny v rôznych častiach sveta, stretávame sa s preživšími, ktorí začínajú nový život v našom susedstve, ale v skutočnosti ich nevidíme. Lefteri nás vedie bližšie k nim, aby sme ich videli správne, bez strachu a bez obáv.“
A to je jeden z hlavných odkazov tohto dojímavého príbehu. Komukoľvek sa môže stať, že ho zrazu vyženú z jeho domova; z miesta, kde vyrastal, spoznával život a zamiloval si ľudí.
Aj vám sa môže stať, že jedného dňa budete musieť utekať, hoci ste nikomu neublížili. A zrazu sa ocitnete v bezútešnej situácii, z ktorej nevidno východisko…
Príbeh Včelár z Aleppa má schopnosť otvoriť nám oči, aby sme videli. A vnímali utrpenie druhých…
Christy Lefteri o zrode knihy
„V lete roku 2016 a potom znova v roku 2017 som sa ocitla v Aténach, kde som pracovala ako dobrovoľníčka v utečeneckom centre,” spomína si Christy Lefteri. „Do Grécka sa dennodenne valili noví ľudia, rodiny, stratené a vystrašené, hlavne zo Sýrie a Afganistanu. skúsenosť s týmito ľuďmi v najstrašnejšej životnej núdzi mi otvorila oči.”
Začala si uvedomovať, že ľudia chcú svoje príbehy vyrozprávať, hoci im v tom bránia jazykové bariéry, chcú, aby ľudia počuli a videli, čím si prešli. Deti kreslili obrázky. Kreslili balóny a stromy a pod nimi stany a mŕtvoly. „Tie obrázky a príbehy ma vždy rozhodili. Ale taká bola ich realita, presne to títo ľudia zažívali,“ dodáva autorka.
Vrátila sa do Londýna v nádeji, že spomienky na hrôzy, ktoré videla a počula, vyblednú, no nestalo sa tak. Na nič z toho nezabudla. A preto sa rozhodla, že napíše román a vyrozpráva v ňom príbehy týchto detí, týchto rodín. Po celý čas si kládla otázku, čo vlastne znamená vidieť. A tak sa zrodila Afra, žena, čo videla umierať svojho synčeka. Zahynul pri výbuchu a ona pritom oslepla.
„Potom som stretla muža, ktorý bol v Aleppe včelárom. Našiel si cestu do Veľkej Británie, kde staval úle a učil utečencov, ako chovať včely. Včely sú symbolom zraniteľnosti a života a nádeje. Môj protagonista Nuri bol kedysi hrdým otcom a včelárom. Teraz sa snaží opäť si nájsť cestu k svojej utrápenej žene Afre, hľadá ju v temných tuneloch jej žiaľu, lenže ona odmieta opustiť Aleppo, pretože ten žiaľ ju paralyzuje. Nuri však vie, že ak chcú prežiť, musia ujsť. Až keď sami sebe dovolia uvidieť, pocítiť prítomnosť a lásku toho druhého, môžu sa vybrať na cestu k záchrane a obnove….”
A tak sa zrodil jedinečný príbeh Včelár z Aleppa.
Foto: vydavateľstvo Tatran, Instagram/Lefteri
beekeeperofaleppo.com