Ak máte radi príbehy, ktoré v sebe spájajú históriu a súčasnosť, so štipkou tajomna, a to celé okorenené láskou a romantikou – odporúčame novinku Zimný palác. Jej autorkou je Michaela Ella Hajduková a inšpirovala sa skutočnými udalosťami.
Je to príbeh o troch Tatianách v troch rôznych obdobiach.
Veľkokňažná Tatiana Romanovová, ktorá naozaj existovala. Disidentka Tatiana Garinová a maliarka Tatiana Benická, ktoré si autorka vymyslela.
Tri ženy. Tri silné osudy. Tri príbehy…alebo iba jeden spoločný príbeh?
O čom je Zimný palác?
Píše sa rok 1914, Sankt-Peterburg. Taťjana Romanovová ako milosrdná sestra Červeného kríža znovu stretáva v nemocnici Dmitrija Jakovleviča Malamu a jej srdce horí láskou. Krehký vznikajúci vzťah podporujú i jej rodičia. Nad celou rodinou sa však sťahujú revolučné mračná a ukrytá správa vo fľaši od smotany spustí udalosti, ktoré sa skončia krvavými jatkami, zakrývaním stôp a pátraním, ktoré potrvá desaťročia. Taťjanin denník sa ukrýva v toku času, až kým ho nenájde iná Tatiana, ktorej sa zápisky veľkokňažnej môžu stať osudnými.
Presunieme sa do roku 1977 v Leningrade. Taťjanu Garinovú vypočúva KGB. Mladučká študentka práva s dobrým kádrovým profilom i triednym pôvodom síce číta zakázané knihy, ale to zďaleka nie je dôvod, pre ktorý si pohnevala súdruhov. Čoho všetkého bude Dmitrij Tarasov schopný, aby jeho láska neskončila za mrežami?
A napokon súčasnosť v Petrohrade. Uprostred zasneženého námestia pred Zimným palácom sa cez noc objaví rakva so skleneným vekom. Mladá žena vnútri má biele šaty a trblietavú tradičnú čelenku. Vyšetrovanie ukáže, že nie je mŕtva, ale podchladená a pod vplyvom narkotík. A že sa volá Tatiana. Kto ju obliekol do šiat cárovej dcéry a chcel, aby zamrzla?
„Boli sme neskúsení. Obidvaja. Prvá láska, prvé milovanie. I to ma oberalo o ďalšie myšlienky a nedovolilo mi normálne dýchať. Všetko sme spoznávali spolu, ochutnávali sme ovocie dospelosti, kým sa kolesá osudu okolo nás točili a nezadržateľne blížili k tomu, čo malo prísť, bez ohľadu na to, že sme mali s budúcnosťou celkom iné plány…“
Fascinujúci Romanovovci
„Téma Romanovovcov ma zaujíma celé roky, možno aj preto som musela menej študovať,“ približuje základ svojej novej knihy Michaela Ella Hajduková. „Viac menej som si iba overovala niektoré informácie, ktoré som mala a hľadala aj celkom nové. Možno aj preto som knihu napísala asi za pol roka, obyčajne mi to trvá dlhšie.“
V knihe Zimný palác využila veľa skutočných historických faktov o charaktere Tatiany, o jej povahe, o jej záľubách, čítala zverejnené stránky z jej denníkov… A nielen u nej, ale u celej rodiny. Cár písal krásne zamilované listy cárovnej, malý Aľjoša si takisto viedol denník, aj ostatné Tatianine sestry. „Pobavilo ma, že Táňa rada robila sestrám účesy a žehlila,“ usmieva sa Michaela.
Pred rokmi Michaela sama navštívila Petrohrad a ani vo sne jej nenapadlo, keď sa prechádzala po Ermitáži, že raz napíše knihu, ktorej dej sa bude točiť okolo rodiny posledného cára a odohrávať sa bude i v Petrohrade.
„Nakoľko som sa narodila v roku 1984 a z minulého režimu si pamätám akurát cvičky a baliaci papier z tuzexu na časť okolo roku 1977 som mala tri betareaderky a som im neskutočne vďačná za ich pomoc,“ dodáva autorka.
Pozrite si booktrailer:
Hudba na pozadí príbehu
Michaeline knihy sú známe tým, že s nimi rada prepája hudbu. Ako priznala, pri každej knihe počúva hudbu, ktorá ju dokáže preniesť sa preč; ktorá ju „vezme“ do danej doby a krajiny.
„Tentoraz som počúvala Scorpions, ale aj ruskú Arkonu, či Tatu. Atmosféricky som nasávala dobu a slová, ale nerozumela som ani ťuk, keďže ruštinu som sa neučila. V každom prípade ma hudba vzala ďaleko za hranice priestoru a času a o to mi vždy ide, aj keď nerozumiem slovám. S tým súvisí aj začiatok knihy, ktorý som vymyslela. Rakva na zasneženom námestí mi napadla, keď som videla klip od ruskej skupiny Omnimar. Hudba je moja najväčšia inšpirácia,“ vysvetľuje Michaela na margo novinky Zimný palác.
A ešte jedna perlička.
Michaela Ella Hajduková si pri pomenovávaní postáv pomáhala googlom. Nakoľko Rusi museli mať dve mená, bola to fuška. Lustrovala hercov, herečky, baletky, politikov, hokejistov… a spájala a kombinovala ich mená. Jednu z postáv na umeleckej škole v Paríži pomenovala po dcére jej kolegyne z práce. Takisto je to umelkyňa, tak sa jej tam hodila 🙂
Foto: Vydavateľstvo Motýľ, LepšíDeň.sk
Mohlo by vás zaujímať:
Aprílové knižné novinky. Slávne mená, napätie i vzrušenie | 8 tipov
Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu | Skutočný príbeh
Čítanie kníh a zdravie. 10 pozitívnych vplyvov čítania na náš život
Chceli zomrieť za vodcu. Naočkovali ich však nesprávnymi ideálmi! Príbeh Germánka
Všetkým silným a milujúcim ženám… 29.február od Andrey Rimovej
Čítanie predlžuje život. A robí ho lepším!
