Kremeľ hrozí jadrovými zbraňami. Ruské útoky sú len začiatok.
Takéto a mnoho podobných titulkov už vídame v našich médiách takmer denne a akoby sme si na ne zvykli. No vieme, ako sa pripraviť na vojnu, ak by napokon predsa len prišla?
Voda, potraviny, lieky, rádio, hotovosť, evakuačný batoh či rodinný plán…
To nie sú rady zo survivalistických fór.
Poľsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko a Fínsko dnes systematicky pripravujú svojich obyvateľov na situácie, keď prestanú fungovať bežné služby…a to vrátane vojnového konfliktu. Ako by mohla vyzerať príručka prežitia?
Pozreli sme sa, čo konkrétne odporúčajú spomínané krajiny a čo z toho môže mať doma pripravené aj bežná slovenská rodina.
Nejde samozrejme o strašenie, poplašnú správu, len praktický manuál a inšpiráciu na zamyslenie. Predstava „prípravy na vojnu“ môže ešte stále pre väčšinu znieť prehnane. Vlády viacerých najmä severských krajín však v posledných rokoch postupne vytvárajú veľmi konkrétny systém civilnej pripravenosti. Ľuďom nevysvetľujú, ako sa stať vojakmi. Učia ich niečo oveľa praktickejšie: ako sa postarať o seba a svojich blízkych v čase, keď bežné služby nemusia fungovať.
A spoločným menovateľom je jednoduché číslo: 72 hodín.
POĽSKO: príručku už dostali domácnosti
Poľsko v roku 2025 pripravilo rozsiahlu vládnu Bezpečnostnú príručku, na ktorej spolupracovali ministerstvá obrany a vnútra a vládne centrum krízového riadenia. Jej záber je široký – od požiarov a povodní cez výpadky energií až po vojenské ohrozenie, evakuáciu, prvú pomoc a dezinformácie. Príručka sa neobmedzuje na internet. Poľská vláda uvádza, že tlačenú verziu dostali domácnosti v priebehu decembra 2025 a januára 2026. Materiál je zároveň dostupný elektronicky.
Poľské odporúčania počítajú s domácimi zásobami najmenej na tri dni. Medzi základ patrí voda, trvanlivé potraviny, lieky, lekárnička, hygienické potreby, baterky, rádio, powerbanky, batérie a hotovosť. Oficiálne odporúčanie hovorí o minimálne troch litroch vody na osobu a deň.
Poľsko ide ešte ďalej a pripravuje aj evakuačný batoh. Má v ňom byť voda alebo prostriedky na jej úpravu, lieky, doklady a ich kópie, hotovosť, baterka, rádio, nabitý telefón, powerbanka, káble, základné náradie, jedlo, oblečenie a vybavenie na prenocovanie.
Dôležitý je aj rodinný plán. Poľská príručka odporúča vopred si dohodnúť kontakty a miesta, kde sa rodina stretne, ak sa jej členovia počas krízy rozdelia a nebude fungovať komunikácia.
ESTÓNSKO: pripravte sa na týždeň
Estónsko je v civilnej pripravenosti ešte dôslednejšie. Oficiálny portál Olevalmis.ee odporúča domácnostiam pripraviť sa na situáciu, keď môžu byť najmenej jeden týždeň bez elektriny, vody alebo vykurovania. Aj tu však platí, že nejde o špeciálny bunker plný survivalistického vybavenia. Estónske úrady odporúčajú predovšetkým zásoby, ktoré človek normálne používa a postupne ich dopĺňa. Potraviny majú byť ľahko pripraviteľné a také, ktoré nepotrebujú chladničku alebo mrazničku.
Estónsko uvádza aj konkrétne množstvo pitnej vody: tri litre na osobu a deň. Odporúča mať doma dostatok jedla, liekov, svetla, batérií a alternatívneho zdroja informácií. Ak je to možné, odporúča tiež udržiavať v aute aspoň pol nádrže paliva. Zaujímavé je, že estónsky systém pracuje aj so vzdelávaním. Obyvatelia sa môžu učiť, ako reagovať pri rôznych krízových situáciách, ako sa ukryť, evakuovať a pomáhať nielen sebe, ale aj ostatným.
LOTYŠSKO: prvé tri dni
Lotyšsko používa veľmi zrozumiteľný koncept 72 Hours. Štátna príručka vysvetľuje, čo má človek robiť počas prvých troch dní krízy, ako prijímať varovné informácie, čo mať pripravené doma a čo by mal obsahovať núdzový alebo evakuačný batoh. Samostatná časť sa venuje aj správaniu obyvateľov v prípade vojny vrátane evakuácie a ďalších opatrení civilnej ochrany.
Základná myšlienka je pritom veľmi praktická: ak sa niečo stane, nemusí byť možné okamžite zabezpečiť pomoc každému. Domácnosť by preto mala byť určitý čas schopná fungovať sama.
LITVA: 72 hodín a občianska pripravenosť
Litva má vlastný systém LT72, teda civilnú pripravenosť založenú na myšlienke, že každý obyvateľ má byť schopný minimálne 72 hodín postarať sa o seba a svojich blízkych. Oficiálny portál poskytuje odporúčania pre rôzne mimoriadne situácie vrátane leteckého nebezpečenstva, upozornení, evakuácie a ďalších krízových scenárov. Súčasťou systému sú aj informácie o príprave na vojnové a mimoriadne situácie.
Litovský prístup je zaujímavý ešte v jednom smere. Civilná pripravenosť nie je iba otázkou zásob doma. Súčasťou je aj schopnosť spoločnosti spolupracovať, reagovať na krízu a zachovať základné fungovanie štátu.
FÍNSKO: pokoj, informácie a tri dni zásob
Fínsko má dlhú tradíciu civilnej pripravenosti. Aktuálne odporúčania hovoria, aby domácnosť mala základné zásoby najmenej na tri dni. Fínske úrady medzi ne zaraďujú vodu, potraviny, lieky, rádio fungujúce bez elektrickej siete, baterku, nabitú powerbanku, hygienické potreby a menšiu hotovosť. Myslí sa aj na domácich miláčikov. Veľmi dôležitý je však aj spôsob uvažovania. Fínske odporúčania zdôrazňujú pokoj, sledovanie oficiálnych informácií, schopnosť vyhodnotiť situáciu a pomoc ostatným.
Pri nebezpečenstve zvonku sa obyvateľom odporúča vedieť, kde sa môžu ukryť, a poznať postup pri tzv. ukrytí v budove. V prípade výzvy úradov môže byť potrebné zatvoriť okná a dvere a vypnúť ventiláciu.
Nie je to iba východná Európa
Dôležité je, že nejde o izolovanú iniciatívu niekoľkých štátov susediacich s Ruskom. V marci 2025 Európska komisia predstavila Preparedness Union Strategy, stratégiu pripravenosti EÚ na rôzne druhy kríz. Medzi jej opatreniami je aj odporúčanie, aby obyvatelia mali základné zásoby najmenej na 72 hodín.
EÚ pritom pod pripravenosťou nerozumie iba vojnu. Hovorí o prírodných katastrofách, geopolitických konfliktoch, hybridných hrozbách, kybernetických útokoch, klimatických udalostiach či narušení kritickej infraštruktúry.
Čo z toho vyplýva pre bežnú domácnosť?
Nemusíte si doma vytvárať bunker. Nemusíte nakupovať stovky konzerv ani vybavovať byt vojenskou technikou. Oveľa užitočnejšie je položiť si niekoľko jednoduchých otázok:
⇒ Čo by sme robili, keby 72 hodín nešla elektrina?
⇒ Čo ak nepotečie voda?
⇒ Ako by sme získali informácie, keby nefungoval internet?
⇒ Máme doma lieky, ktoré potrebujeme každý deň?
⇒ Dokázali by sme do niekoľkých minút opustiť byt alebo dom?
⇒ Vedia všetci členovia rodiny, kde sa stretneme, ak nebudú fungovať telefóny?
Práve tieto otázky sú základom civilnej pripravenosti.
Domácnosť pripravená na 72 hodín
1. Voda je úplný základ
Poľsko a Estónsko pracujú s hranicou približne 3 litre pitnej vody na osobu a deň. Pri štvorčlennej domácnosti je to 12 litrov denne. Na tri dni teda potrebujete približne 36 litrov pitnej vody. Na týždeň už ide o približne 84 litrov.
Nemusíte všetko kupovať naraz. Praktickejšie je vytvoriť si zásobu postupne a pravidelne ju obmieňať. Myslite aj na nádoby, do ktorých môžete v prípade potreby uskladniť vodu.
2. Jedlo, ktoré nepotrebuje elektrinu
Ideálne sú potraviny, ktoré bežne jete a ktoré majú dlhú trvanlivosť:
- konzervy,
- strukoviny,
- ryža a cestoviny,
- trvanlivé pečivo a sucháre,
- ovsené vločky,
- orechy a sušené ovocie,
- energetické alebo cereálne tyčinky,
- trvanlivé mlieko,
- hotové jedlá, ktoré možno konzumovať alebo pripraviť bez elektriny.
Nezabudnite na otvárač na konzervy.
Estónske odporúčania výslovne upozorňujú, že núdzové zásoby nemusia byť oddelené od bežných potravín. Dôležité je mať rezervu a pravidelne ju obmieňať.
3. Lieky a lekárnička
Skontrolujte predovšetkým lieky, ktoré niekto z domácnosti užíva pravidelne. K tomu patrí základná lekárnička: obväzy, náplasti, dezinfekcia, rukavice, teplomer a ďalšie vybavenie podľa potrieb domácnosti. A jedna z najcennejších vecí nie je v skrinke: vedieť poskytnúť prvú pomoc. Práve preto ju Poľsko zaradilo medzi základné oblasti prípravy domácnosti.
4. Baterka nestačí
Majte tiež:
- baterku,
- náhradné batérie,
- prípadne čelovku,
- nabitú powerbanku,
- káble k telefónom,
- rádio na batérie alebo s ručným dynamom.
Rádio môže byť dôležité v situácii, keď internet alebo mobilné dáta nefungujú. Oficiálne odporúčania Estónska, Fínska aj Poľska s rádiom počítajú.
5. Hotovosť
Ak nefunguje elektrina alebo banková infraštruktúra, nemusí fungovať ani platba kartou. Preto má zmysel mať doma určitú rezervu hotovosti, ideálne aj v menších bankovkách. Nemusí ísť o veľkú sumu. Pointou je mať alternatívu.
6. Doklady
Pripravte si dôležité doklady tak, aby boli v prípade evakuácie rýchlo dostupné. Praktické je mať aj digitálne kópie dokumentov uložené na bezpečnom mieste, napríklad na zašifrovanom USB zariadení. Poľské oficiálne odporúčania zaraďujú doklady a ich kópie medzi základnú výbavu evakuačného batoha.
7. Evakuačný batoh
Nie kufor, ani veľkú cestovnú tašku. Batoh, ktorý dokážete zdvihnúť a odniesť. Každý člen domácnosti by mal mať svoj vlastný základný balíček prispôsobený veku a schopnostiam. Do batoha sa oplatí dať:
- vodu,
- malé zásoby jedla,
- lieky a lekárničku,
- hygienické potreby,
- doklady a ich kópie,
- hotovosť,
- baterku,
- rádio,
- powerbanku,
- káble,
- náhradné batérie,
- pláštenku,
- teplú vrstvu oblečenia,
- termofóliu,
- základné náradie,
- zápalky alebo zapaľovač,
- papierovú mapu,
- poznámkový blok a pero.
Takýto zoznam vychádza priamo z odporúčaní poľských orgánov civilnej ochrany.
8. Rodinný plán môže byť dôležitejší ako zásoby
Predstavte si situáciu: Jeden člen rodiny je v práci, druhý doma a deti v škole. Telefóny nefungujú.
Kde sa stretnete?
Je dobré mať dohodnuté aspoň dve miesta stretnutia – jedno blízko domu a druhé mimo bezprostredného okolia. Dohodnite si aj človeka mimo vášho mesta, ktorému môže rodina volať alebo posielať správy. Poľská príručka odporúča práve takýto rodinný plán a jeho pravidelné precvičenie.
9. Vedieť, kam sa ukryť
Každý by mal vedieť, kde sa môže v prípade bezprostredného nebezpečenstva ukryť. Nemusí ísť vždy o oficiálny kryt. Pri niektorých situáciách môže byť dôležité dostať sa do vhodnej vnútornej časti budovy, mimo okien, a riadiť sa pokynmi úradov. Poľské odporúčania pri leteckom ohrození hovoria napríklad o priestore bez okien, s pevnými stenami a stropom, pričom treba používať schody a nie výťah.
Pri chemickom alebo inom nebezpečenstve môže byť správnym postupom naopak zostať vo vnútri a podľa pokynov úradov uzavrieť okná, dvere a ventiláciu. Fínske úrady tento postup podrobne opisujú. Preto neexistuje jeden univerzálny postup. Najdôležitejšie je počúvať konkrétne pokyny úradov pre danú situáciu.
10. Auto a palivo
Ak máte automobil, zamyslite sa nad tým, čo by sa stalo, keby čerpacie stanice alebo platobné terminály dočasne nefungovali. Estónsko odporúča, ak je to možné, udržiavať nádrž približne aspoň do polovice.
Pri evakuácii však platí ešte jedna zásada: nevyrazte autom bezhlavo. Ak úrady nariadia evakuáciu, treba sledovať určené trasy a pokyny. Poľská príručka výslovne upozorňuje, aby vozidlá neblokovali evakuačné komunikácie.
11. Nezabudnite na zvieratá
Pes, mačka či iné domáce zviera nemôžu zostať bokom. Majte pre ne zásobu vody a krmiva, prepravku alebo vhodný spôsob prepravy, lieky, prípadne veterinárne dokumenty. Poľské odporúčania venujú evakuácii zvierat samostatnú pozornosť.
12. Myslite na susedov
Civilná pripravenosť nie je iba individuálna disciplína. Čo ak býva vedľa vás starší človek, ktorý žije sám? Čo ak má sused problém s pohybom? Čo ak rodina na poschodí nevie, čo sa deje? Poľské aj fínske odporúčania zdôrazňujú pomoc ľuďom, ktorí môžu potrebovať osobitnú podporu. Práve v kríze sa ukazuje, že odolná domácnosť nie je iba tá, ktorá má najviac zásob. Je to aj tá, ktorá vie spolupracovať s ostatnými.
A čo by ste mali urobiť dnes?
Nemusíte začať veľkým nákupom. Skúste si večer doma urobiť jednoduchý test:
Vypnite na chvíľu Wi-Fi.
Potom si položte otázku: Keby teraz naozaj prestala fungovať elektrina, voda, internet a mobilná sieť, čo by nám chýbalo ako prvé?
⇒ Možno zistíte, že máte dosť jedla, ale iba dva litre vody.
⇒ Možno máte powerbanku, ale neviete, kde je.
⇒ Možno máte lekárničku, ale nie lieky, ktoré niekto z rodiny pravidelne užíva.
⇒ Možno máte všetko potrebné, ale nikto z rodiny nevie, kde by ste sa stretli.
A práve o tom je civilná pripravenosť.
Zdroje a foto: Lepsiden.sk, AI vizuál, Freepik.com
Poľská vládna Bezpečnostná príručka
Estónsky portál Olevalmis
Lotyšská príručka 72 Hours
Litovský portál LT72
Fínske oficiálne odporúčania
Stratégia pripravenosti Európskej únie
