Ste na dovolenke, prídete k bazénu o deviatej ráno a všetky ležadlá sú obsadené. Teda aspoň podľa uterákov. Ľudia nikde. Niektorí ešte spia, iní raňajkujú a ďalší sa možno práve vybrali na výlet. Ich miesto však stráži osamelý uterák.
Poznáte tento dovolenkový rituál?
A ruku na srdce – urobili ste to už aj vy? Vstali ste vy alebo niekto z rodiny skoro ráno a išli ste si obsadiť „najlepšie ležadlo“ pri bazéne alebo na pláži? Táto éra „uterákových rezervácií“ sa končí. Hotely a letoviská to začínajú čoraz častejšie obmedzovať a majú na to rôzne finty. Prečítajte si, čo vás môže čakať na dovolenke.
Uterák na ležadle… a dovolenka sa môže začať
Je ráno. More je ešte pokojné, pri bazéne je príjemný tieň a väčšina dovolenkárov si stále užíva raňajky. Vy však už kráčate k ležadlám s uterákmi pod pazuchou. Jeden pre seba, druhý pre manželku a ďalšie pre deti 😊 Položíte ich na strategické miesto – ideálne čo najbližšie k vode, pod slnečník a, ak sa podarí, nie príliš ďaleko od baru. Potom sa spokojne vrátite na raňajky.
Ležadlá sú „obsadené“.
Lenže kto ich obsadil?
Nikto.
A presne v tom je celý problém.
Tento dovolenkový rituál je taký rozšírený, že vznikol aj stereotyp o národnosti, ktorá vraj vstáva za úsvitu, aby si zabrala najlepšie miesta pri bazéne. A sú to Nemci. Lenže aktuálny prieskum YouGov, o ktorom informoval britský The Guardian, tento obraz trochu prevrátil naruby. K rezervovaniu ležadiel uterákom sa priznalo 45 percent opýtaných Francúzov a Talianov, 38 percent Nemcov a 33 percent Britov.
Takže nie, nie je to „nemecký šport“. Je to skôr európsky dovolenkový šport.
A pokojne si môžeme priznať, že tento obrázok poznáme aj zo slovenských dovoleniek. Nemáme k dispozícii dôveryhodné reprezentatívne číslo, ktoré by ukázalo, koľko Slovákov uterákovú rezerváciu využíva. A možno je to aj dobre. Niektoré dovolenkové priznania by sa aj tak robili nerady.
Prečo to vlastne robíme?
Teraz si skúste predstaviť inú situáciu. Ste na dovolenke s deťmi. V hoteli je 300 hostí, ale ležadiel pri bazéne je podstatne menej. Včera ste prišli o desiatej a nenašli ste ani jedno. Dnes si poviete: tentoraz budem múdrejší. Vstanete o siedmej…
Je to naozaj také neslušné? Práve tu začína zaujímavá časť celého problému. Pretože človek, ktorý ráno položí uterák na ležadlo, to často nevníma ako krádež priestoru. Vníma to ako poistku.
„Veď som tu bol prvý.“
„Všetci to robia.“
„Keby som to neurobil ja, urobí to niekto iný.“
A možno najobľúbenejšia veta: „Veď sa o chvíľu vrátim.“
Lenže „o chvíľu“ môže znamenať dve hodiny pri raňajkách, hodinu pri káve a potom ešte rýchlu sprchu na izbe. Uterák pritom sedí na ležadle statočne ďalej.
Uterákový ošiaľ
Najväčší problém nevzniká pri jednom uteráku. Vzniká vtedy, keď sa z jednotlivcov stane davový systém. Jeden človek si položí uterák, druhý ho uvidí. Povie si, že ak si miesto nezoberie teraz, nezostane mu nič. Tak položí svoj a o chvíľu pribudnú ďalšie.
A zrazu sa pri bazéne pozeráte na desiatky ležadiel, na ktorých ležia uteráky, knihy, šľapky či slnečné okuliare. Ľudí však nikde.
Podobnú skúsenosť mal aj autor tohto článku pri nedávnej dovolenke, ktorú organizovala cestovná kancelária. Tá na úvodnom stretnutí s dovolenkármi okrem iného radila, aby neobsadzovali ležadlá uterákmi, lebo ich hotelový personál odstráni. Keď sme potom vyšli k bazénu, všetky ležadlá boli obsadené uterákmi a minimum ľudí. Žiadne voľné…
Podľa spomínaného prieskumu YouGov 60 až 82 percent respondentov v jednotlivých krajinách považuje takéto správanie za neprijateľné. Zároveň však 51 až 63 percent ľudí uviedlo, že už zažili situáciu, keď nemali kde ležať práve preto, že ležadlá boli obsadené.
A tu už začína byť z dovolenkovej maličkosti celkom slušný konflikt.
Pretože čo urobíte, keď vidíte tri voľné lehátka s uterákmi, ale ich majitelia sú preč?
Počkáte?
Odložíte uterák?
Zavoláte personál?
Alebo sa tvárite, že ste si nič nevšimli a hľadáte miesto o päťdesiat metrov ďalej?
Uteráková vojna už má aj svoje pravidlá
Hotely a letoviská pochopili, že spoliehať sa iba na slušnosť hostí nestačí a začínajú konať. Niektoré zavádzajú pravidlo, že ležadlo nesmie zostať bez dozoru dlhšie než určitý čas. Inde personál pravidelne kontroluje, či je miesto skutočne využívané. A pribúdajú aj technologické riešenia – od rezervačných aplikácií až po označovanie ležadiel.
Nie je to iba snaha o poriadok. Pre hotely je to aj spôsob, ako predísť konfliktom medzi hosťami. Pretože priznajme si: nič nepokazí dovolenkovú atmosféru rýchlejšie ako hádka o plastové ležadlo.
Na lodi P&O Cruises zaviedli systém s názvom „lonely lounger“. Ak personál zistí, že ležadlo vyzerá opustené, môže cez jeho operadlo umiestniť špeciálny návlek s upozornením. Ak sa človek do 30 minút nevráti, jeho veci môžu byť premiestnené na určené miesto.
Americká Carnival Cruise Line ide podobnou cestou. Jej takzvaný ChairShare Team sleduje využívanie ležadiel. Ak na nich zostane uterák alebo osobné veci, ale človek nikde, personál umiestni na ležadlo časovú nálepku. Ak zostane neobsadené 40 minút, veci môžu byť odložené do úschovy. Je to trochu komické. Predstavte si, že sa vrátite z raňajok a namiesto svojho uteráka nájdete na ležadle upozornenie, že váš čas vypršal.
Dovolenka má zrazu vlastný parkovací systém 😊
Prečítajte si tiež
Last minute dovolenka už nie je to, čo bývala.
Kedy sa ešte oplatí a 8 rád, ako nenaletieť.
Niektoré hotely rozdávajú konkrétne miesta
Ešte ďalej idú niektoré rezorty. V hoteli Iberostar Selection Sábila na Tenerife si hostia rezervujú konkrétne ležadlo cez aplikáciu. Rezerváciu môžu urobiť vopred, ale ak si miesto neobsadia do stanoveného času, sprístupní sa ďalším hosťom.
V hoteli St George Beach Hotel & Spa Resort na Cypre zase hosť dostane pridelené konkrétne ležadlo na celý pobyt. Ak chce miesto zmeniť, musí sa obrátiť na personál. Je to možno menej spontánne, ale funguje to. A hlavne nikto nemusí vstávať o 6.15, potichu sa zakrádať k bazénu a ukladať uterák na ležadlo ako vlajku na dobyté územie.
Kde sa teda končí rezervácia a začína neslušnosť?
A toto je možno najzaujímavejšia otázka celého uterákového sporu. Je rozdiel, keď si položíte uterák, ľahnete si a na desať minút odídete po vodu? Určite.
Je rozdiel, keď si ráno o siedmej obsadíte štyri ležadlá a vrátite sa o jedenástej? Tiež.
Problémom teda možno nie je samotná rezervácia. Problémom je čas a rozsah.
Ak si človek na chvíľu odskočí, väčšina ľudí to pochopí. Ak však jeden pár drží tri hodiny štyri ležadlá len preto, aby mal istotu, že ich bude mať po raňajkách, zatiaľ čo iné rodiny s deťmi sedia na zemi, už sa ťažko dá hovoriť o obyčajnej dovolenkovej pohodlnosti. A možno práve tu by mohla fungovať jednoduchá zásada:
Ak na ležadle leží uterák dlhšie ako vy, ale človek tam nie je, je naozaj ešte obsadené?
Ak ste boli niekedy v lete pri hotelovom bazéne v Grécku, Turecku, Bulharsku, Španielsku či na Cypre, ten obraz poznáte. A pravdepodobne ste už niekedy stáli pred otázkou, či je normálne, že je o ôsmej ráno obsadených 80 percent ležadiel, hoci pri bazéne je možno desať ľudí. Možno ste dokonca sami položili uterák. A ak áno, žiadny dovolenkový súd vás odsudzovať nebude. Len sa pri najbližšej dovolenke skúste zamyslieť nad jednou vecou: chcete si skutočne rezervovať miesto, alebo si len chcete zabezpečiť pocit, že oň neprídete?
Pretože práve o ten pocit ide.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, Montáž AI,
Freepik.com, The Guardian, Seznam.cz
