Mnohí zamestnanci si myslia, že počas dovolenky dostanú jednoducho rovnakú výplatu, akoby chodili do práce. V skutočnosti to tak nemusí byť. Výška náhrady mzdy za dovolenku závisí od zákonom stanoveného priemerného zárobku, ktorý sa prepočítava každé tri mesiace. Ak v správnom období dostanete odmeny, príplatky alebo pracujete viac nadčasov, môžete za dni dovolenky dostať dokonca viac peňazí, než keby ste v tom čase sedeli v kancelárii alebo stáli pri výrobnej linke. Ako to funguje podľa slovenského Zákonníka práce?
Každý zamestnanec má počas čerpania dovolenky nárok na náhradu mzdy, nie na klasickú mzdu za odpracovaný čas. Túto náhradu upravuje slovenský Zákonník práce a jej cieľom je zabezpečiť, aby zamestnanec nebol finančne znevýhodnený len preto, že si čerpá zákonný odpočinok. Výška náhrady sa však neurčuje podľa mzdy za posledný mesiac ani podľa výšky poslednej výplatnej pásky. Rozhodujúci je priemerný hodinový zárobok, ktorý zamestnávateľ vypočíta podľa pravidiel uvedených v § 134 Zákonníka práce.
Práve preto sa môže stať, že dvaja zamestnanci s rovnakou mesačnou mzdou dostanú za týždeň dovolenky odlišnú sumu. Alebo že ten istý človek dostane za dovolenku v júli viac ako za dovolenku v novembri.
Rozhodujúci je predchádzajúci kalendárny štvrťrok
Priemerný zárobok sa na Slovensku zisťuje vždy zo mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. Zamestnávateľ ho následne používa počas celého nasledujúceho štvrťroka.
V praxi to znamená:
- dovolenka od januára do marca sa počíta z priemeru za október až december,
- dovolenka od apríla do júna z priemeru za január až marec,
- dovolenka od júla do septembra z priemeru za apríl až jún,
- dovolenka od októbra do decembra z priemeru za júl až september.
To je veľmi dôležité. Ak ste napríklad v druhom štvrťroku dostali mimoriadnu odmenu alebo ste mali veľa nadčasov, vyšší priemerný zárobok sa prejaví pri dovolenkách čerpaných počas tretieho štvrťroka.
Čo všetko môže zvýšiť náhradu mzdy za dovolenku
Mnohí zamestnanci sa sústreďujú iba na svoju základnú mzdu. Tá však nie je jedinou zložkou, ktorá ovplyvňuje priemerný zárobok. Vyššiu náhradu za dovolenku môžu priniesť napríklad:
- mimoriadne alebo pravidelné odmeny,
- výkonnostné bonusy,
- osobné ohodnotenie,
- príplatky za nadčasy,
- príplatky za prácu v noci,
- príplatky za prácu počas víkendov,
- príplatky za prácu vo sviatok,
- ďalšie zložky mzdy, ktoré sa podľa zákona započítavajú do priemerného zárobku.
Ak teda v jednom štvrťroku pracujete intenzívnejšie a získate viac príplatkov, môže sa to pozitívne prejaviť na náhrade mzdy za dovolenku v nasledujúcich troch mesiacoch.
Prečítajte si tiež
Dovolenka v práci: koľko dní máte nárok,
kedy vám ju môžu skrátiť a koľko si môžete preniesť?
Kedy môže byť náhrada nižšia
Rovnako existujú situácie, keď bude priemerný zárobok nižší. Môže sa to stať napríklad vtedy, ak:
- ste prišli o pravidelné bonusy,
- zamestnávateľ znížil osobné ohodnotenie,
- ste nepracovali nadčasy, ktoré ste predtým pravidelne vykonávali,
- prestali ste pracovať v nočných alebo víkendových zmenách,
- mali ste menej platených zmien, a tým aj nižší zárobok.
Samotná dovolenka teda nie je príčinou nižšej výplaty. Rozhodujúce je, z akého priemerného zárobku sa náhrada vypočítava.
Môžete dostať za dovolenku viac ako za prácu?
Áno. Znie to paradoxne, ale slovenská legislatíva to nevylučuje.
Predstavte si zamestnanca s pevnou mesačnou mzdou 2 000 eur. V druhom štvrťroku dostal jednorazovú odmenu 600 eur a niekoľko príplatkov za nadčasy. Jeho priemerný hodinový zárobok sa zvýši.
Ak si dovolenku vezme počas tretieho štvrťroka, náhrada mzdy bude vypočítaná z tohto vyššieho priemeru. V niektorých prípadoch tak za deň dovolenky dostane viac, než by predstavovala hodnota jedného pracovného dňa vypočítaná z mesačnej mzdy.
Nejde pritom o žiadnu medzeru v zákone ani o špekulovanie. Ide o prirodzený dôsledok spôsobu výpočtu priemerného zárobku.
Oplatí sa plánovať dovolenku podľa odmien?
Do istej miery áno. Ak viete, že ste práve dostali výraznú výkonnostnú odmenu, úspešne ste ukončili projekt alebo ste mali niekoľko mesiacov množstvo nadčasov, môže byť výhodnejšie čerpať dovolenku v nasledujúcom štvrťroku.
Naopak, ak ste mali obdobie s nižšími príjmami alebo ste prišli o bonusy, vyššiu náhradu mzdy očakávať nemožno.
To však neznamená, že by ste mali plánovať dovolenku výlučne podľa výplatnej pásky. Rozdiely bývajú často v desiatkach alebo nižších stovkách eur a dôležitejší je samotný oddych.
Čo ak ste boli na PN?
Okolo práceneschopnosti koluje množstvo mýtov. Samotná PN automaticky neznamená, že za dovolenku dostanete menej. Do priemerného zárobku sa totiž nezapočítava nemocenské ani náhrada príjmu počas prvých dní PN. Pri výpočte sa vychádza zo mzdy za skutočne odpracovaný čas.
PN však môže ovplyvniť výsledok nepriamo. Ak ste počas choroby neodpracovali plánované nadčasy alebo ste prišli o výkonnostné odmeny, váš priemerný zárobok môže byť nižší.
A čo nový zamestnanec?
Ak zamestnanec nastúpi do práce počas štvrťroka a ešte neodpracoval dostatočný počet hodín na výpočet priemerného zárobku, zamestnávateľ použije tzv. pravdepodobný zárobok. Ide o odhad mzdy, ktorú by zamestnanec pravdepodobne dosiahol, keby pracoval celé rozhodujúce obdobie. Zohľadňuje sa pritom pracovná zmluva, tarifná mzda alebo odmeňovanie porovnateľných zamestnancov.
Modelový príklad č. 1 – bez odmien
Peter zarába mesačne 1 800 eur v hrubom. V predchádzajúcom štvrťroku nemal žiadne bonusy ani nadčasy. Jeho priemerný hodinový zárobok vychádza prakticky iba zo základnej mzdy. Ak si vezme týždeň dovolenky, náhrada mzdy bude veľmi podobná tomu, čo by zarobil počas bežného pracovného týždňa.
Modelový príklad č. 2 – po mimoriadnej odmene
Jana dostala v júni mimoriadnu odmenu 800 eur za úspešné dokončenie projektu. Ak si dovolenku vyčerpá v auguste, táto odmena zvýši jej priemerný hodinový zárobok. Výsledkom môže byť citeľne vyššia náhrada mzdy za dni dovolenky.
Modelový príklad č. 3 – veľa nadčasov
Martin pracuje vo výrobe. Na jar absolvoval viacero sobotných zmien a množstvo nadčasov. Počas leta si vezme dva týždne dovolenky. Keďže príplatky za nadčasy zvýšili jeho priemerný zárobok v predchádzajúcom štvrťroku, dovolenková náhrada bude vyššia, než keby si voľno zobral po období bez nadčasov.
Modelový príklad č. 4 – po chorobe
Lucia bola počas jedného mesiaca práceneschopná.
Po návrate do práce už nedostala výkonnostný bonus, ktorý býva naviazaný na odpracované zmeny. Samotná PN síce priemerný zárobok automaticky neznižuje, ale strata bonusu áno. Náhrada mzdy za dovolenku tak môže byť nižšia než v predchádzajúcom štvrťroku.
Prečítajte si tiež
Príplatky za víkend a nočné príplatky sa zvýšia.
O koľko a odkedy?
Najčastejšie mýty
⇒ Mýtus: Za dovolenku dostanem menej. Nie vždy. V mnohých prípadoch dostanete prakticky rovnakú sumu ako pri práci. Ak ste v predchádzajúcom štvrťroku získali vyššie odmeny alebo príplatky, môžete dostať dokonca viac.
⇒ Mýtus: Rozhoduje posledná výplatná páska. Nie. Rozhodujúci je priemerný hodinový zárobok vypočítaný za celý predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
⇒ Mýtus: PN automaticky zníži náhradu za dovolenku. Nie. Rozhodujúci je priemerný zárobok. Choroba môže ovplyvniť výsledok iba nepriamo, napríklad stratou bonusov alebo príplatkov.
⇒ Mýtus: Stačí si vybrať mesiac s najmenším počtom pracovných dní. Samotný počet pracovných dní v mesiaci nie je spoľahlivou stratégiou. Oveľa väčší vplyv má to, aký priemerný zárobok ste dosiahli v predchádzajúcom štvrťroku.
Praktické rady na záver
Ak chcete zo zákonného systému vyťažiť maximum, nemusíte hľadať žiadne medzery v legislatíve. Stačí poznať pravidlá.
Ak očakávate mimoriadnu odmenu, ukončenie veľkého projektu alebo obdobie s vyššími príplatkami, môže byť rozumné naplánovať si dovolenku na nasledujúci štvrťrok. Práve vtedy sa totiž vyšší priemerný zárobok premietne do náhrady mzdy.
Naopak, ak ste mali slabšie obdobie bez bonusov alebo príplatkov, netreba očakávať, že samotná dovolenka výplatu zvýši.
Najdôležitejšie však zostáva to, na čo bola dovolenka vytvorená – aby si zamestnanec oddýchol, načerpal nové sily a vrátil sa do práce oddýchnutý. Ak sa pritom vďaka správnemu načasovaniu prejaví vo výplate aj príjemné finančné plus, je to len príjemný bonus navyše.
Zdroje a foto: Lepsiden.sk, Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (§ 116 a § 134),
Slov-Lex, Národný inšpektorát práce, Platy.sk, Freepik.com
