Každý zamestnanec sa na ňu teší – dovolenka. No málokto má úplne jasno v tom, koľko dní mu reálne patrí, kedy si ju musí vybrať, ako sa počíta pri kratšom úväzku alebo čo robiť, keď ju nestihne vyčerpať do konca roka. Prinášame vám prehľad všetkého, čo by ste o dovolenke mali vedieť – prakticky, zrozumiteľne a s príkladmi.
Dozviete sa aj to, na aký typ dovolenky máte nárok, aká je základná výmera a kedy sa kráti dovolenka?
Hneď na úvod si povedzme, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa je najmenej päť týždňov. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na osem týždňov. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva.
Zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených Zákonníkom práce nárok na:
- dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
- dovolenku za odpracované dni,
- dodatkovú dovolenku.
Všetko si to postupne rozoberieme aj s príkladmi.
1. Dovolenka za kalendárny rok
Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok.
Prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Príklady :
- Zamestnanec má 28 rokov, u zamestnávateľa je od roku 2024, v roku 2025 má nárok na dovolenku 20 dní.
- Zamestnanec bude mať 33 rokov dňa 05.11.2025, u zamestnávateľa je od roku 2024, v roku 2025 má nárok na dovolenku 25 dní.
- Zamestnanec má 28 rokov, nastúpil k zamestnávateľovi dňa 1.4.2025, v roku 2025 má nárok na dovolenku: 20 / 12 x 9 = 15 dní.
2. Ako je to s dovolenkou za odpracované dni?
Tento prípad nastáva práve vtedy, keď pracovný pomer u zamestnávateľa netrvá dlhšie ako 60 dní. Nárok na dovolenku za odpracované dni sa počíta ako 1/12 ročnej výmery za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Príklad :
Zamestnanec má 28 rokov, u zamestnávateľa odpracoval počas roka 2025 48 dní, zamestnanec má nárok za odpracovaných 42 – 59 dní na 2/12 z ročného nároku, 20 / 12 x 2 = zaokrúhlene 3,5 dňa dovolenky.
Prečítajte si tiež
Ako našetriť 1000 eur naozaj rýchlo?
3 spôsoby, ktoré zvládne každý.
3. Kedy máte nárok na dodatkovú dovolenku?
Dodatková dovolenka je v dĺžke 1 týždňa a máte na ňu nárok vtedy, ak pracujete pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávate zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ide o práce na pracoviskách s infekčnými materiálmi, pri žiareniach, pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.
Ako je to pri práci na kratší pracovný úväzok a nerovnomernom rozvrhnutým pracovným časom?
Aj pri práci na kratší pracovný čas ostáva základná výmera dovolenky v týždňoch zachovaná. Zamestnanec nie je na dovolenke ukrátený. Rozdiel oproti ostatným zamestnancom spočíva len v tom, že ak zamestnanec s kratším pracovným časom pracuje denne, ale menej hodín, jeden deň jeho riadnej dovolenky bude predstavovať menší počet hodín, za ktoré mu zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku.
Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka, patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.
Príklad :
Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a počas jedného týždňa odpracuje v priemere 3,5 hodiny. V prípade 5 týždňov dovolenky pre mal nárok na 17,5 dňa dovolenky: 25 / 5 x 3,5 = 17,5.
Kedy vám môže zamestnávateľ krátiť dovolenku?
Zamestnancovi, ktorý má nárok na dovolenku na celý rok (odpracoval aspoň 60 dní v danom kalendárnom roku), môže, ale nemusí zamestnávateľ krátiť dovolenku. A to nasledovným postupom:
- za prvých 100 neodpracovaných pracovných dní sa kráti o jednu dvanástinu
- za každých ďalších 21 neodpracovaných pracovných dní sa kráti rovnako o jednu dvanástinu,
v prípade ak v danom kalendárnom roku nepracoval z dôvodu :
- výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie,
- alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
- čerpania rodičovskej dovolenky
- dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie,
- dôležitých osobných prekážok v práci, ako napr. PN, OČR.
Za každú neodpracovanú a neospravedlnenú zmenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
Kedy sa dovolenka nekráti:
- za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá
- za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky.
Príklad :
Zamestnankyňa (30 rokov) v každom roku mala inú situáciu, v jednom roku bola na PN, v druhom na materskej a rodičovskej dovolenke, v treťom iba na rodičovskej dovolenke. Pracovný pomer stále trvá. Prehľad podľa rokov:
⇒ Prvý rok – na PN bola 103 pracovných dní, celoročný nárok môže byť krátený iba o 1/12, nárok bude 11/12 z celoročnej dovolenky.
⇒ Druhý rok – na materskej 78 pracovných dní, na rodičovskej dovolenke 173 pracovných dní. Za 163 – 183 dní neodpracovaných dní počas rodičovskej dovolenky krátenie o 4/12. Má nárok na 8/12 z ročného nároku. Dovolenka sa zamestnankyni môže ešte prepočítavať podľa dátumu trvalej starostlivosti o dieťa, ak by túto skutočnosť písomne oznámila svojmu zamestnávateľovi.
⇒ Tretí rok – bola iba na rodičovskej dovolenke, nemá nárok na dovolenku.
Príklad prepočtu:
V prípade nároku na 20 dní dovolenky:
20 / 12 × 11 = cca 18,5 dňa = nárok na 11/12 z celoročného nároku.
Prečítajte si tiež
Prečo ochoriete na dovolenke?
Volá sa to „choroba z voľna“ a môžete tomu zabrániť.
Ako čerpať dovolenku?
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Plán dovoleniek by mal byť určený tak, aby zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Vždy je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť viac ako dva týždne.
Koľko dní si môžem preniesť do ďalšieho roka?
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že by zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Z toho vyplýva, že zostatok nevyčerpanej dovolenky z roku 2025 sa prenesie do roku 2026.
Ak zamestnankyňa resp. zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku:
- kvôli čerpaniu materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpaná dovolenka sa poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
- kvôli uznaniu za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, a to ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpaná dovolenka sa poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,
- kvôli dlhodobému uvoľneniu na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, nevyčerpaná dovolenka sa poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.
Aká je náhrada mzdy za dovolenku?
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa určuje ako priemerný hodinový zárobok, ktorý býva zobrazený na výplatnej páske.
Ak by zamestnankyňa v rozhodujúcom období neodpracovala aspoň 21 dní alebo 168 hodín, namiesto priemerného zárobku sa použije pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa vypočíta zo mzdy, ktorú by dosiahla od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahla. Pravdepodobný zárobok určuje zamestnávateľ.
Ak zamestnankyňa čerpala dovolenku v júli 2025, pre výpočet priemerného zárobku sa zohľadnil 2. štvrťrok 2025 (apríl – jún). Ak by počas tohto obdobia čerpala rodičovskú dovolenku, použil by sa pravdepodobný zárobok.
Za časť dovolenky, ktorá by presiahla štyri týždne základnej výmery dovolenky, a zamestnankyňa si ju nemohla vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnankyni náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Zostatok nevyčerpanej dovolenky sa prepláca len pri skončení pracovného pomeru.
Bc. Lenka Halásová
Foto: Freepik.com
