Konečne to prišlo – tešili ste sa na dovolenku, zaslúžený oddych po mesiacoch práce….no namiesto pláže ležíte v posteli s horúčkou? Aj vám sa takmer každoročne opakuje, že na dovolenke „niečo chytíte“? Či už bolesti hrdla, žalúdočné ťažkosti, vyskočí vám horúčka alebo sa vám vyhodí nepríjemný herpes na pere?
Nie ste v tom sami. Fenomén nazývaný „choroba z voľna“ trápi čoraz viac ľudí. Znie to ako paradox, ale práve chvíle, keď sa chceme uvoľniť a načerpať nové sily, nás niekedy zradia. Prečo sa to deje a ako sa tomu vyhnúť? Prečo ochoriete práve na dovolenke? A dá sa tomu predísť?
Keď telo spomalí, imunitný systém zlyhá
Dovolenka má byť časom pokoja, zábavy a relaxu. Namiesto toho vás však zaskočí kašeľ, horúčka, tráviace ťažkosti alebo dokonca úzkosti. Tento jav, známy aj ako leisure sickness (doslova „choroba z voľna“), popísali už v 90. rokoch a odvtedy je predmetom výskumov.
Ako funguje?
Po dlhšom období stresu a intenzívnej práce, keď máte plno povinností, naháňate dedlajny, do toho nejaké problémy v rodine… telo vtedy beží na adrenalíne a kortizole. Aj preto toľko toho stíhate. Imunita je síce prebudená, ale zároveň vyčerpaná.
Keď stres náhle opadne – napríklad v prvý deň dovolenky – telo sa doslova „zrúti“. Tým sa takpovediac otvárajú dvere pre vírusy, baktérie aj psychosomatické prejavy.
Pozor na stres pred odchodom
Týždne pred dovolenkou sú pre mnohých náročnejšie než bežné dni. Treba totiž uzavrieť projekty, odovzdať úlohy, naplánovať všetko doma aj v práci, aby to šľapalo aj bez vás. K tomu balenie, plánovanie, cestovné poistenie, výmena peňazí… nezabudli sme ešte na niečo? Máme všetko na dovolenku?
Výsledkom je nahromadený stres, ktorý vyčerpá organizmus ešte pred samotným oddychom.
Mnohí priznávajú, že prvé dva dni dovolenky prespia alebo ich preležia s bolesťou hlavy, únavou či teplotou. To nie je len únava, ale podľa odborníkov je to varovný signál, že vaše telo potrebuje viac než len fyzický odpočinok. Potrebuje regeneráciu bez tlaku.
Prečítajte si tiež
Dovolenka bez následkov.
Prečo a kedy si dať vyšetriť znamienka.
Pripravte sa na cestu lietadlom
Letenky sú kúpené, kufor je zbalený a pas máte v ruke. Vyrážate…a po pristátí sa dostaví bolesť v krku či nádcha? Horšie to majú tí, ktorí cestujú lietadlom, pretože v poslednom období je tam oveľa silnejšia klimatizácia a chlad. Niekedy na vás dokonca priamo fúka studený vzduch a predstavte si, že takto na vás fúka hoci len hodinku.
Plus kontakt s množstvom ľudí na malom uzavretom priestore, kde sa lepšie šíria vírusy. A ešte aj striedanie teplôt medzi terminálmi, letiskovým autobusom a palubou lietadla (pri vzlete a samotnom lete).
K tomu sa pridáva aj znížená pohyblivosť počas dlhých letov. Trombóza nie je len hypotetická hrozba. Najmä u ľudí s predispozíciami, poruchami krvnej zrážanlivosti či vyšším vekom. Preto lekári odporúčajú:
- piť dostatok vody počas letu
- nosiť voľné oblečenie a vyhýbať sa sťahujúcim legínam či ponožkám
- meniť polohu a prejsť sa po kabíne
- zvážiť kompresné pančuchy
- pri riziku trombózy konzultovať užívanie preventívnych liekov.
Aj keď je vonku 30 stupňov a vraciate sa z horúcej destinácie, určite si dajte do lietadla dlhé nohavice, košeľu alebo tenký svetrík, pribaľte do príručnej batožiny malú deku alebo mikinu s kapucňou.
Prípadne požiadajte letušku, aby stlmila klímu nad vaším radom. Často sa dá uzavrieť prívod vzduchu nad konkrétnym radom, keď jej poviete číslo a ak je to technicky možné. Niekde sa dá stlmiť klíma len pre zóny ako predná, stredná, iná časť lietadla.
Väčšina vzduchu v kabíne je recirkulovaná cez filtre HEPA, ktoré odstraňujú väčšinu baktérií a vírusov. Chladnejší vzduch navyše obmedzuje šírenie choroboplodných zárodkov.
Iné prostredie, iné baktérie
Keď už prídete na dovolenku, prežili ste cestu lietadlom, ubytovali ste sa a na druhý deň sa cítite unavene, bolí vás žalúdok a pociťujete ťažobu. Iná klíma, miestna voda, iné jedlo, ale aj prepnutie do iného životného rytmu a spánku – to všetko je pre telo obrovská zmena. Najviac na ňu reaguje tráviaci systém. Niekoho prekvapí zápcha, iného hnačka. Často za to môžu lokálne mikroorganizmy, na ktoré telo nie je zvyknuté.
Riešením je pozvoľné ochutnávanie miestnych špecialít, dodržiavanie hygieny (najdôležitejšie je umývať si ruky tak často ako treba) a podpora črevnej mikroflóry. Napríklad cez vlákninu, probiotiká ap. Nezabúdajte ani na kvalitný spánok a dostatok tekutín.
Prečítajte si tiež
Aj vy ste po dovolenke unavení
a potrebovali by ste ďalšie voľno? Tu je 7 tipov
Priveľa pokoja škodí rovnako ako priveľa stresu
Čo je to za titulok, poviete si?!
Ale nie je to hlúposť, tvrdia odborníci. Niektorí ľudia si počas dovolenky naplánujú každú minútu – výlety, pamiatky, aktivity. Iní sa naopak úplne vypnú a celé dni trávia ležaním. Ani jeden extrém nie je ideálny. Telo potrebuje vyvážený režim, ktorý mu umožní uvoľniť sa, ale aj sa prirodzene hýbať a prijímať podnety.
Zároveň sa môžu objaviť aj psychické prejavy ako pocity viny, že „nič nerobím“, alebo naopak, úzkosť z toho, že sa vrátim do práce a bohvie, čo všetko ma tam bude čakať. Takáto dovolenková úzkosť nie je zriedkavá, ale je prejavom dlhodobého vyčerpania a zanedbávania duševného zdravia.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Freepik.com, Vecteezy.com
