Vedeli ste, že v hĺbke 90 metrov je tlak viac ako deväťnásobne väčší než na hladine a jeho sila by ľahko rozdrvila plechovku od kokakoly?
Už v hĺbke deväť metrov sa pľúca zmrštia na polovicu bežnej veľkosti, v deväťdesiatich metroch sa scvrknú na dve bejzbalové loptičky. A predsa sa freediveri vynárajú bez ujmy na zdraví. Ich ponory nepôsobia silene, ale prirodzene, akoby tam dole vlastne patrili.
Akoby sme tam patrili my všetci.
Ako je to možné?
Toto je Hĺbka
V knihe Hĺbka, ktorú James Nestor napísal reportážnym štýlom, sledujeme cestu z hladiny oceánu do jeho najtemnejších priekop – najzáhadnejších miest na Zemi. Žijú tu veľryby, ktoré komunikujú s inými veľrybami vzdialenými stovky kilometrov, žraloky, ktoré sa neomylne orientujú v čiernych vodách, a nachádzajú sa tu aj iné zvláštne tvory a javy.
Keď ho v roku 2011 vyslali z redakcie časopisu Outlet do Kalamaty v Grécku, aby napísal článok o medzinárodnej súťaži v pomerne novom extrémnom športe – freedivingu –, netušil, ako mu to zmení život.
Stal sa totiž svedkom čohosi neuveriteľného – potápania bez prístrojov do hĺbky takmer sto metrov, ktoré freediver zvládol vo väčšej či menšej pohode. Stretol sa tu aj s novátorskými vedcami, ktorí využívali freediving na bezprostredný výskum živočíchov žijúcich vo veľkých hĺbkach, a tí ho pozvali na ostrov Réunion, aby sa zúčastnil na výskume komunikácie veľrýb a správania žralokov.
Tak vznikla kniha, ktorú The Wall Street Journal označil za „fascinujúcu, poučnú, vzrušujúcu.“
Viete, čo je to hlavný vypínač?
Termín hlavný vypínač života vytvoril fyziológ Per Scholander v roku 1963. Označuje rozličné fyziologické reflexy v mozgu, pľúcach, srdci a ďalších orgánoch, ktoré sa spúšťajú vo chvíli, keď vložíme tvár do vody. Čím hlbšie sa ponoríme, tým sú výraznejšie, až napokon podnietia fyzickú premenu, ktorá nám chráni orgány pred implodovaním pod obrovským podvodným tlakom a mení nás na zdatné hlbokomorské živočíchy. Freediveri dokážu tieto prepnutia predvídať a využiť ich na hlbší a dlhší ponor.
Starobylé kultúry poznali hlavný vypínač veľmi dobre a celé stáročia ho využívali pri love hubiek, perál, koralov a potravy desiatky metrov pod hladinou oceána. Európski návštevníci Karibiku, Stredného východu, Indického oceána a južného Pacifiku v sedemnástom storočí uvádzali, že videli miestnych obyvateľov, ktorí sa potápali do hĺbky vyše tridsiatich metrov a na jeden nádych tam zostali aj pätnásť minút. Ale väčšina spomínaných záznamov je stará stovky rokov a akékoľvek tajné znalosti týchto kultúr o hĺbkovom potápaní odniesol čas.
Prečítajte si tiež
Špičkový osobný tréner Mark Lauren a jeho tipy.
Objavovanie pomocou freedivingu
Najzaujímavejšie zo všetkého je, že tieto schopnosti sa skrývajú aj v nás – aj človek má pozoruhodný, no väčšinou skrytý potenciál echolokácie či výborný orientačný zmysel. Pod vodnou hladinou navyše dochádza k významným telesným zmenám, ktoré rozširujú definíciu toho, čo je možné v prírode aj v nás samých.
Vo svete so siedmimi miliardami ľudí, kde je zmapovaný každý centimeter pevniny, z ktorej je veľká časť zastavaná a priveľká zničená, zostáva more poslednou skrytou, nedotknutou a neprebádanou divočinou, poslednou veľkou bariérou planéty, píše James Nestor v knihe Hĺbka.
Tam dole nie sú žiadne mobilné telefóny, e-maily, tweety, twerkovanie, kľúče od auta, ktoré by ste mohli stratiť, žiadne teroristické hrozby, narodeniny, na ktoré sa dá zabudnúť, žiadne sankcie za oneskorené platby kreditnou kartou a žiadne psie hovno, do ktorého stúpite pred pracovným pohovorom. Všetok stres, hluk a rozptýlenia zostávajú na povrchu. Oceán je posledným skutočne pokojným miestom na Zemi.
„Autor s nadšením a humorom opisuje, ako riskoval, aby pochopil starodávne tajomstvá oceánu a jeho budúci potenciál, ako aj odvážnych brilantných ľudí, ktorí zasvätili život skúmaniu hĺbok… píše ostrovtipne, farbisto a vzrušujúco… Hĺbka je dobrodružná a často ohromujúca kniha o najväčšom habitate našej planéty,“ napísali v Kirkus Reviews.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Tatran, Freepik.com
