Možno oveľa väčšia, ako ste si mysleli – veď neznečisťujete životné prostredie, recyklujete, chodíte viac pešo ako autom ap. A propos ekologická stopa, čiže ekostopa – je to merateľná jednotka nášho vplyvu na prostredie. Porovnáva, koľko zdrojov máme a koľko využívame. No a pravdou je, že nielen sme to, čo jeme, ale tiež: nesprávnym stravovaním ničíme klímu. „To, ako sa stravujeme, má naozaj obrovský vplyv na našu ekologickú stopu. A čo mnohí nevedia, tento náš vplyv je vyšší ako vplyv dopravy,“ upozorňuje Kristína Hudeková zo združenia Živica.
Nielenže rastie počet obyvateľov na svete, ale zvyšujeme aj svoje nároky. Počuli ste už spojenie Overshoot Day? Ide o deň v roku, kedy dochádza k vyčerpaniu prírodných zdrojov Zeme. Tento rok to bolo 2.augusta – čiže od toho dňa žijeme na ekologický dlh. Všetko, čo sme mali na tento rok určené a „pridelené“ sme vyčerpali.
Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN tvrdí, že najväčší problém spôsobuje živočíšna výroba. Tvorí približne 15% všetkých emisií, niektorí odborníci to považujú za podhodnotené a údajne je to niekoľkonásobne viac.
Mäso na tanieri a ekológia
Problémom je celý výrobný proces prípravy mäsa alebo syru, ktorý dostaneme na stôl.
Vysvetlime si to na jednoduchom príklade – povedzme doprajete si dnes na obed červené mäso. Nejako chutne pripravené s dobrou prílohou.
Takmer polovicu emisií tvorí strava pre zvieratá, čiže jej pestovanie.
Asi 30% emisií vzniká pri trávení kráv. Doslova môžeme povedať, že kravy „prdia“ metán, ktorý je 24-krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý. Ako dodáva Kristína, spôsobuje to aj dnešný chov dobytka, ktorý je iný ako v minulosti. Kravy viac dokrmujeme obilninami, čo ich väčšmi nafukuje, ako keby sa len voľne pásli, prežúvali a pohybovali sa.
A netreba zabúdať ani na rozklad hnoja po kravách, ktorý produkuje ďalšie nezanedbateľné emisie.
„A tiež si treba uvedomiť, že sa kvôli chodu dobytka a pestovaniu stravy preň musia vyrúbať dažďové pralesy,“ dodáva Kristína Hudeková zo Živice. „Až 70% odlesnenej plochy Amazonského pralesa bolo vyrúbaných kvôli chodu dobytka. A celkovo asi polovica obilnín, ktoré vypestujeme, sa minie ako potrava pre zvieratá.“
A to nie je všetko – na spracovanie a prípravu spomínaného červeného mäsa sa spotrebuje množstvo vody a ďalšia sa znečistí. Na výrobu živočíšnych produktov sa spotrebuje asi 12-krát viac vody ako na vegánske potraviny.
Kravy škodia klíme viac ako autá…
To nemám jesť žiadne mäso?
To samozrejme nikto od vás nežiada. Ak si však uvedomíme, koľko znečistenia spôsobí spracovanie a príprava steaku na našom tanieri, možno začneme hľadať iné cesty.
Riešením nie je ani prechod na konzumáciu rýb, čo je podľa mnohých ekologickejšie. Určite nie, ak hovoríme o morských rybách. Po prvé, v moriach a oceánoch nežije toľko rýb, aby nás uživili všetkých, tobôž nie pravidelne. Veď napríklad tuniak zo Stredozemného mora je už takmer vylovený a hrozí mu vyhynutie, keďže sa nestíha obnovovať.
Možno ste nevedeli, že veľká časť úlovkov končí v koši. Pri určitom love skončia v sieťach aj druhy rýb a živočíchov, ktoré rybári pôvodne nechceli. Nazýva sa to bycatch, čiže nechcený úlovok. Niekedy tvorí až 40% celého úlovku, pričom najhorší je ťažný lov (napríklad pri krevetách).
Ekologická stopa. Ako ju znížiť?
Otázkou teda je, ako môže každý z nás bojovať jedlom ZA klímu, nie PROTI klíme? Čiže nezvyšovať svojimi stravovacími návykmi emisie, ale naopak? Aby bola tá vaša ekostopa čo najmenšia, stačia naozaj malé krôčiky. Ponúkame niekoľko tipov, ktoré môžete začať praktizovať a prispieť tak k menším emisiám:
- Doprava. Chodievajte radšej pešo, prípadne na bicykli, len vo výnimočných prípadoch autom alebo MHD. Naozaj nemusíte ísť do obchodu za roho na aute. A skutočne sa dá ísť do práce 2 kilometre, nezabije vás to.
- Jedlo. Nemusíte prejsť totálne na vegánsku, či vegetariánsku stravu. Ale obmedzte vo svojej strave mäso a mliečne výrobky, ktorých produkcia je zodpovedná za viac skleníkových plynov ako doprava. Tiež preferujte sladkovodné ryby pred morskými (nie tresku, tuniaka, či mečúňa).
- Buďte viac EKO. Bežné upratovanie a čistenie sa naozaj zaobíde bez agresívnych chemických čistiacich prostriedkov. Ocot na vodný kameň, sóda bikarbóna na mastnotu. Ani v záhradke nepoužívajte totálne, či selektívne herbicídy. Neničte škodce chemickými postrekmi – kedysi sa využívali bežné veci z domácnosti alebo záhrady, ktoré fungovali rovnako, alebo aj lepšie.
Prečítajte si tiež
Domácnosť bez odpadu. Tipy a triky.
- Nakupovanie. Urobte si zoznam, nenakupujte bezhlavo a chaoticky. Neberte všetky igelitové tašky, ktoré vám ponúkajú, ak máte vlastnú, alebo ruksak, do ktorého môžete potraviny pokojne vložiť. Dnes už sa dá čoraz lepšie nakupovať bezobalovo – na vajíčka si prinesiete vlastný obal ap.
- Kompostovanie. Nie je to nič zložité a dá sa to robiť nielen v dome, ale aj v činžiaku. Či už bežný kompost, alebo vermikompost s pomocou špeciálnych červíkov. Prečítajte si o tom viac v našom článku Kompostovanie. Najčastejšie otázky a užitočné tipy.
- Neplytvajte. Napríklad pri jedle – nekupujte polotovary, radšej si varte, pečte a zavárajte sami. Pestujte si na okne bylinky, v záhradke vlastnú zeleninu a ovocie, a keď máte nadbytok, vymieňajte so susedmi. Na Facebooku existuje množstvo stránok so susedskou výmenou.
Ak sa vám už nepáčia nejaké veci, nehodí sa vám oblečenie, dajte to na charitu. Áno, je to prácnejšie vyhľadať ju a zaviezť to tam, ako keď to len hodíte do smetiaka pred domom, ale ten pocit je iný.
