Frederick Forsyth. Fascinujúci život autora svetových hitov

„Úprimne, nikdy som neplánoval kariéru spisovateľa. Dlhé obdobia samoty som si nezvolil, prišli samy, potom som si ich obľúbil a napokon sa z nich stala nutnosť,“ tvrdí spisovateľ, ktorý sa preslávil ako majster špionážnych trilerov. Poznajú ho milióny ľudí na celom svete a pritom jeho prvý rukopis odmietalo jedno vydavateľstvo za druhým. Aj tento jeho príbeh je dôkazom, že sa oplatí byť trpezlivým a nevzdávať sa. Frederick Forsyth. Toto je jeho príbeh, ktorým sa môžeme inšpirovať naozaj všetci.

V istej fáze života sa Frederick Forsyth dostal naozaj na dno. Nemal byt, prespával u kamarátky na pohovke, nezostali mu nijaké úspory, nemal prácu a nijakú nádej, že si nejakú čoskoro nájde.

„V zúfalej situácii som sa rozhodol pre čosi, čo vtedy všetci známi moji považovali za bláznovstvo. Vzal som si do hlavy, že napíšem román, a vyhrabem sa tak z finančnej krízy,“ spomína Frederick Forsyth.

Frederick Forsyth
Majster špionážnych a politických trilerov Frederick Forsyth. 

…a zrodil sa Šakal

Ako pokus o záchranu to bolo šialené. Netušil, ako sa píše román, nieto ako si zabezpečiť jeho vydanie. Nemal potuchy o vydavateľstvách ani o finančných otázkach písania kníh. „Myslel som si, že stačí rukopis ponúknuť vydavateľovi. Ak sa mu román zapáči, kúpi ho za určitú sumu, ako sa kupuje maslo v potravinách. Nemal som agenta a nevedel som nič o tantiémach či niekoľkoročnom oneskorení, s akým prichádzajú,“ dodáva svetoznámy autor v knihe Outsider – Môj dobrodružný život.

Mal však príbeh – alebo si to aspoň myslel. Spomenul si na parížske roky a svoje vtedajšie presvedčenie, že OAS pri atentáte na Charlesa de Gaulla neuspeje, lebo jej dobrovoľníkov sledujú oveľa profesionálnejšie jednotky kontrarozviedky. Podarilo by sa im to, iba ak by si najali profesionála zvonku.

„Druhého januára 1970 som si v požičanom byte sadol za kuchynský stôl so svojím starým, spoľahlivým písacím strojom so škrabancom po guľke na kryte, zasunul som prvý hárok papiera a pustil sa do písania,“ rozpráva Frederick Forsyth.
Charles de Gaulle ešte žil, dôchodok trávil v Colombey-les-deux-Eglises. Zomrel 9. novembra toho istého roku. Neskôr sa Forsyth dozvedel, že dovtedy nikto literárne nespracoval pokus o vraždu žijúceho štátnika, ak nepočítame román Drsný chlap od Geoffreyho Householda o atentáte na Adolfa Hitlera.

Zároveň sa dozvedel, že ešte nikto nenapísal román s anonymným hrdinom ani so skutočnými politikmi a policajnými dôstojníkmi, ktorí pracujú na fiktívnom love na človeka. A nikto sa ešte nepokúsil tak dôsledne zachovávať technickú presnosť. „Inými slovami, bolo to šialenstvo. Keď však nemáte čo robiť a kam sa vrhnúť, tak sa do toho pustíte.“

Písal tridsaťpäť dní, keď kamarátka odišla do práce, až kým sa po zotmení nevrátila; čiže celý január, sedem dní do týždňa, a prvé dva februárové týždne. Napokon dokončil posledný riadok.
Znovu do stroja zasunul prvú stranu a zahľadel sa na ňu. Román nazval Šakal. „Pripadalo mi to trochu strohé a niekto by to mohol považovať za prírodopisný dokument z Afriky. A tak som názov zmenil na Deň Šakala. Priznám sa, že inak som už nezmenil ani slovo.“

Deň šakala
Deň Šakala o pokuse o atentát na Charlesa de Gaulla.

Frederick Forsyth. A to je kto?

Frederick Forsyth bol stále na mizine, ale mal rukopis, ktorý chcel predať. Celú jar aj leto roku 1970 strávil jeho ponúkaním londýnskym vydavateľstvám, ktoré si vybral z adresára Willings Press Guide. Navštívil presne štyri, tri ho hneď odmietli a zo štvrtého rukopis sám odniesol. No aspoň zistil, kde je chyba – okrem možnosti, že sám román je nanič.

„Nevyžiadaný rukopis je prekliatím vydavateľského života,“ tvrdí Frederick Forsyth. „Prichádzajú ich haldy, v tých časoch boli navyše napísané na stroji alebo naozaj rukou, často nečitateľné, s gramatickými aj logickými chybami. Kedysi bol taký zvyk, že každý pondelok ráno ich rozdávali na hodnotenie elévom.“

Taký elév bol často študent alebo čerstvo prijatý zamestnanec a vo firemnej hierarchii stál na samom konci. Dostal za úlohu rukopis prečítať, dať dokopy krátku synopsu plus posudok a posunúť ho na ďalší stupienok vo vydavateľskej hierarchii. Samozrejme, tí na najvyšších miestach čítali iba zavedených autorov, prípadne celebrity, ktoré sa rozhodli pre spisovateľskú dráhu.

 

Odmietaní spisovatelia

O hrôzach, akým sú vystavené rukopisy debutantov, kolovali priam legendy. Väčšina autorov, ktorí majú dnes na konte obrovské bestsellery, zažila, ako im donekonečna odmietajú prvý rukopis. Stále to platí, pretože nikto netuší, kto bude ďalším Kenom Folletom, Johnom Grishamom či J. K. Rowlingovou.

Medzi autormi sa rozprávajú horory o tom, ako sa rukopis motá po vydavateľstvách a až po rokoch sa nad ním možno niekto zmiluje – a uvedie na svet majstrovské dielo. Medzi vydavateľmi kolujú hrôzostrašné historky o nešťastníkoch, ktorí odmietli Harryho Pottera, lebo koho by už zaujímal školák s kúzelnou paličkou? A elév aj tak zvykne prečítať iba prvú kapitolu.

„A prvá kapitola v Šakalovi je problematická, pretože vyznieva absurdne. Opisujú sa v nej plány na zabitie bývalého francúzskeho prezidenta – muža, ktorý bol v čase, keď rukopis obiehal vydavateľstvá, ešte nažive,“ usmieva sa Frederick Forsyth.
Tak si elév pravdepodobne povedal: „Aha, pointa je jasná. Plán zlyhá.“ A rukopis sa vráti autorovi.

Frederick Forsyth
Frederick Forsyth vo svojom dome.

A všetko sa na dobré obráti…

Forsytha dvakrát odmietli prostredníctvom vytlačeného formuláru. Jeden redaktor bol taký láskavý, že mu napísal list. Škoda, že si ho neschoval a nezarámoval. Zahodil ho. Bolo v ňom napísané, že námet „čitateľov nezaujme“. Napokon však mal šťastie.
Na akomsi večierku Forsytha náhodou predstavili istému Haroldovi Harrisovi. Nemal ani potuchy, kto to je. Ku koncu ktosi prehodil, že je šéfom redakcie vydavateľstva Hutchinson, dosť významnej firmy.
Na druhý deň Forsyth pána Harrisa bezočivo prepadol v kancelárii. „Prišiel som do redakcie, ktorá sídlila na Great Portland Street, a prekonal som barikády sekretárok, ktoré majú odháňať nepozvaných návštevníkov od šéfa, ukrytého za veľkými dverami,“ spomína slávny spisovateľ.

Tieto dámy odzbrojil jednoduchým vysvetlením, že s pánom Harrisom sú priatelia a ide za ním čisto súkromne. Pustili ho dnu. Harold Harris bol zmätený, až kým mu nepripomenul, že  sa včera večer zoznámili. Len vďaka tomu, že mal bezchybné spôsoby, neprivolal okamžite zavalitého vrátnika, ale spýtal sa, čo preňho môže urobiť.
Forsyth odpovedal: „Mám hotový rukopis románu.“

A to bol začiatok spisovateľskej dráhy Fredericka Forsytha. Stal sa z neho majster špionážnych a politických trilerov. Zo Šakala sa do dnešného dňa predalo 10 miliónov výtlačkov a v roku 1973 ho sfilmovali. Mnohé jeho knihy sa stali bestsellermi, naposledy vyšiel v roku 2014 Zoznam smrti. Celkovo predal viac ako 70 miliónov kníh.
Frederick Forsyth oslávi 25.augusta 2016 už 78 rokov.

Foto: Ikar, dailymail.co.uk, moviepilot.com, booktopia.com

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 753x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Leave a Comment