Hypersenzitívni ľudia vnímajú aj pracujú inak ako ostatní. „Zvyčajne sme nároční a úslužní. Ide nám viac o kvalitu práce ako o naše výhody. Sme obozretní a predvídaví, cítime, čo chýba, pociťujeme potreby klientov a zákazníkov, šéfov a kolegov a vieme sa na reakcie nášho ostatných dobre nastaviť. My totižto čítame medzi riadkami, počujeme nevypovedané,“ vysvetľuje Rolf Sellin v knihe Hypersenzitívni ľudia medzi nami.

Ako ľahšie prežívať všedný deň situáciách aj pri kontakte s ľuďmi?
Hypersenzitívni ľudia sú veľmi ochotní, radi nezištne pomôžu, keď treba. Vynikajúco vedia – svojím tichým, nenápadným spôsobom – prispieť k príjemnej atmosfére na pracovisku. Radi urovnávajú konflikty, sú ohľaduplní a motivujú ostatných, rovnako sú ale aj oni závislí od dobrej atmosféry a napätie je pre nich čímsi, čo znášajú mimoriadne ťažko.

Vlastná prezentácia a osobné záujmy pre nich nie sú dôležité a vlastné chyby im často nedajú spať. Konfliktom sa radšej vyhýbajú, hlavne ak ide o presadenie vlastných predstáv. Bojovať vedia, ak ide o vyšší cieľ a o hodnoty typu ekológia, spravodlivosť a kvalita.

Precitlivení…a preťažení

Detailne a precízne vykonaná práca a vysoké nároky, ktoré na seba kladieme, majú však aj svoju tienistú stránku, píše Rolf Sellin.
Hypersenzitívnych ľudí treba ustrážiť, aby veci nerobili až prehnane dôkladne a nehľadali súvislosti, ktoré s ich prácou nemajú nič spoločné. Vyššie spomenuté kvality sa tiež neprejavia automaticky u každého, dobré úmysly sa rýchlo zmenia v pravý opak, keď nastúpi preťaženie a nerovnováha, keď zabudneme myslieť na seba a obrniť sa proti stresu a záťaži. S prepracovaním idú ruka v ruke aj ďalšie symptómy a choroby.

V takomto prípade výskyt hypersenzitívnej osoby na pracovisku nemusí byť takou výhodou, ako sa možno spočiatku zdalo. Zrazu je to práve hypersenzitívny zamestnanec, kto robí chyby, nestíha dokončiť svoje úlohy a zabúda na zodpovednosť. Vlastné deficity nedokáže vyrovnať, potláčané potreby sú zrazu neprehliadnuteľné. V takomto prípade nám chýba opora. Je však možné, že sme sa nikdy nenaučili žiadať o pomoc alebo ju prijať, prípadne v okolí nemáme nikoho, kto by nás v tejto situácii podržal.

Flexibilita ustúpi nepoddajnosti. Rušia pracovné ovzdušie svojou podráždenosťou. Reagujú otrávene, štekajú na všetkých okolo seba, stratili schopnosť vciťovať sa.
Hypersenzitivita sa preklopila do chladu a bezohľadnosti, prejavuje sa už len ako extrémna precitlivenosť. Ešte viac trpia rozporom medzi vysokými nárokmi a trpkou skutočnosťou. Vysoko citlivý človek je dotlačený k múru a nevie ako ďalej. Najneskôr v tomto okamihu sa stáva obeťou ohovárania, povýšenectva či šikanovania.

Hypersenzitívni ľudia si prácu neraz zbytočne šťažujú a komplikujú.

V knihe Hypersenzitívni ľudia medzi nami uvádza príklad Dagmar, niekdajšej projektovej vedúcej, dnes zamestnankyne v kontrolnom rezorte:
„Spätne sa mi zdá, že ma moje ochorenie a výpoveď vyslobodili zo zlého sna, v ktorom som sa akoby nejakým zaklínadlom sama sebe odcudzila. Bola som nešťastná kvôli práci aj sama zo seba. Najhoršie bolo, že som svoje prehnané reakcie dlho živila, zrádzala svoje hodnoty a predstavy, bola som podráždená a nepríjemná. Nemohla som vydržať sama so sebou. Dnes sa pýtam, či som k zdravému rozumu nemohla dospieť aj bez toho utrpenia.“

…aby sa nestratili v práci

V práci majú hypersenzitívni ľudia tendenciu sťažovať si situáciu vysokými nárokmi, komplikovaným a večným premýšľaním. Pri kreatívnych a vedeckých prácach má zmysel riadiť sa čiastkovými výsledkami. V iných odvetviach nás však takáto precíznosť môže stáť priveľa času.

Kto sa neprispôsobí, pracuje príliš pomaly. Pre hypersenzitívnych je vedomá práca veľmi dôležitá, aby sa v nej nestratili. Pred pracovnými úlohami musíme často spomaliť, sústrediť sa na seba, na to, čo nás čaká, vedome odhadnúť vynaložené úsilie a vedome ohraničiť svoje pracovné pole. Čas, ktorý investujeme do týchto myšlienkových procesov, je dôležitý a vynaložená energia, ktorú na to spotrebujeme, sa nám nakoniec vráti. Takisto sa pri dlhodobých úlohách oplatí tu a tam získať odstup, pozrieť sa na náš „výkon“, aby sme ostali motivovaní a úloha a cieľ nám ostali na očiach.

Dôležité je, aby sme svoju úlohu a požiadavky na ňu presne formulovali. Hypersenzitívni ľudia majú často sklony mieriť výsledkami a výkonmi do výšin. Od pocitu výzvy k pocitu preťaženosti sa dá dospieť veľmi rýchlo. Je preto nutné zredukovať vytýčené ciele či ambície a presne pomenovať, akú kvalitu mienite tou-ktorou prácou dosiahnuť.