Imrich Béreš: „Pečené holuby naozaj samé nepadajú do úst!”

Imrich Béreš patrí už vyše 20 rokov medzi TOP bankárov Slovenska. Bol pravou rukou exprezidenta Michala Kováča a vyskúšal si aj politickú kariéru. Aktuálne je najdlhšie pôsobiacim šéfom bankovej spoločnosti na Slovensku a jeho kvality dokazujú viaceré ocenenia, napríklad dvojnásobné striebro Bankár roka. „Šéfovať ľuďom je hlavne o pokore, pretože ste za nich zodpovední,“ tvrdí skúsený manažér v rozhovore pre LepšíDeň.sk.
Imrich Béreš podporuje rusínsku kultúru, pomáha deťom i paralympionikom a miluje folklór.

Vyšla mu tiež kniha Keď život skúša. Inšpiratívna autobiografia, v ktorej bilancuje. Píše o bankovníctve, politike i milovanom folklóre. Venuje sa aj súkromnému životu, v ktorom ho postretli obrovské tragédie, no dokázal sa pozviechať. Pretože keď život skúša, musíte byť pripravený zvládnuť to a stále napredovať. „Tou knihou chcem okrem iného ukázať, že hanbou nie je padnúť, ale nepokúsiť sa postaviť.“

 

Zarobiť veľké peniaze je mimoriadne náročné…

LepsiDen.sk: Prvé peniaze ste si zarobili ešte ako 15-ročný kydaním hnoja na roľníckom družstve – tuším to bolo 160 korún… Takže aj takto sa dá začať a vypracovať na samotný vrchol. Mám však pocit, že dnešní mladí ľudia by najradšej hneď zarábali aspoň 1 000 eur – bez skúseností, praxe a neraz aj bez talentu. Máte podobný pocit?
IMRICH BÉREŠ: Nechcem porovnávať generácie, lebo každá generácia žije v inom čase, v inom prostredí a v iných podmienkach. Všeobecne však platí, že človek sa nenarodí so skúsenosťami, tie získa len praxou. Je dobré mať veľké plány a vysoké ciele, no ako sa hovorí, pečené holuby samé nepadajú do úst. Zarobiť veľké peniaze, pokiaľ teda nie ste povolaním dedič, je mimoriadne náročné.

LepsiDen.sk: Vraj ste nikdy nechceli študovať ekonómiu a tobôž byť bankárom. Napriek tomu ste sa ním stali, a veľmi kvalitným, oceňovaným. Presvedčili vás rodičia argumentom, že treba mať remeslo v rukách. Mali by rodičia aj dnes prihliadať na to remeslo, využiteľnosť a uživiteľnosť pri rozhodovaní svojich detí, ktoré si vyberajú ďalšiu cestu?
IMRICH BÉREŠ: V pätnástich rokoch iba málokto vie, čo presne a konkrétne v živote chce. Mnohí rodičia preto dajú svoje dieťa na gymnázium či na strednú školu s maturitou, s tým, že sa tam „profesijný profil“ dieťaťa nejako vykryštalizuje.
Rodičia by však mali zvažovať komplexnejšie. Mali by prihliadať aj na to, čo sa deje v hospodárstve a hlavne na to, či je pre dieťa stredná škola skutočne vhodná.
Možno sa na mňa niekto nahnevá, no v bývalom režime fungoval systém hodnotenia podľa známok – kto mal najlepšie rozpätie, mohol ísť na gymnázium, kto ho mal o čosi horšie na strednú školu s maturitou a kto bol veľmi slabý žiak, pre toho bola učňovka. Dnes sa už čosi takéto „nenosí“.
O to dôležitejšia je predvídavosť rodičov a ich správny odhad dieťaťa. Aby to nebolo o tom, že rodič chce a dieťa musí – a potom trpí, ako sa to neraz stáva, najmä pri niektorých športoch.

Imrich Béreš
“Svojou knihou Keď život skúša chcem ukázať, že hanbou nie je padnúť, ale nepokúsiť sa postaviť,” tvrdí Imrich Béreš.

Šéfovať ľuďom? Je to hlavne o pokore!

LepsiDen.sk: Štrnásť rokov sedíte na jednej stoličke, čo je málo vídané. Určite to neprišlo samo. Čo musí mať manažér, riaditeľ, aby sa tak dlho udržal v top pozícii?
IMRICH BÉREŠ: V prvom rade musí mať šťastie, lebo je kopa múdrych, vzdelaných, šikovných, no šťastie sa o nich ani neobtrelo… Iba šťastie ale nestačí. Je to tiež kombinácia osudu, ktorý máte napísaný, pripravenosti na takúto funkciu a skúseností, ktoré rozhodne musíte mať.
Mnohí si myslia, že riadiť veľkú inštitúciu je veľmi jednoduché. Vyvediem ich z omylu. Je to 24 hodinová služba, pri ktorej základom všetkého je pokora. Robíte s množstvom ľudí, ste zodpovedný za ich osudy, ich sociálnu situáciu, v princípe za ich rodiny. Pokiaľ toto nebudete mať stále pred očami, nikdy nedosiahnete úspech.

LepsiDen.sk: Problémom mnohých ľudí je dnes time manažment, schopnosť efektívne nakladať s časom, zadeliť si všetko, stíhať a zvládať. Vy to evidentne viete.
IMRICH BÉREŠ: Mnohí sa domnievajú, že čím dlhšie človek denne pracuje, tým je kvalitnejší. Je to vysoko individuálne, moja zásada ale je, že deň má preto 24 hodín, aby ste 8 hodín pracovali, 8 hodín sa venovali rodine a sebe a 8 hodín spali. Nie vždy sa to dá, no istú rovnováhu v živote musíte dodržiavať.

 

Keď nemáte z čoho odkladať, tak neodložíte…

LepsiDen.sk: Vedia Slováci podľa vás dobre hospodáriť s domácim rozpočtom? Vieme si robiť rezervu, myslieť na horšie časy?
IMRICH BÉREŠ: Stále počúvame, ako na Slovensku klesá nezamestnanosť, ako rastú platy, ako sa máme lepšie… Ja však nemám až také optimistické okuliare a vidím, že jedna časť národa síce bohatne, ale tá sociálne slabšia buď zostáva na rovnakej úrovni alebo dokonca chudobnie. Spriemerovať čísla v tejto oblasti nie je nič iné než politický marketing.
So situáciou, aká naozaj je, súvisí aj robenie si rezervy. Slováci sú veľmi sporivý národ, ktorý si väčšinou vždy dokázal vytvárať finančné rezervy, ako o tom svedčí aj naša rozprávka O troch grošoch. Keď ale nemáte z čoho odkladať, tak neodložíte. Jednoducho to nejde.

LepsiDen.sk: Vy viete odkladať? Ste šetrný typ? Niektorí ľudia si potrpia na drahé autá, jachty, domy – vy vraj máte slabosť na kravaty…
IMRICH BÉREŠ: Majetok vždy znamená starosť. Je jedno, v akej forme ho máte, vždy ste zaň zodpovedný, a to vás oberá o množstvo energie. Iste, na druhej strane vám majetok a bohatstvo dáva istú formu slobody, zdravie si zaň ale nekúpite…
A čo sa mojich slabostí týka, pravda je, že okrem mnohých iných, mám slabosť aj na obliekanie a hlavne na kravaty. Mám ich niekoľko stovák a ku každej mám osobný vzťah, takže sa s nimi nerád lúčim.

imrich béreš miluje folklór
Dnes už 90 ročná ikona slovenského folklóru profesor Štefan Nosáľ na prvom vystúpení Imricha Béreša v Lúčnici povedal: “Imro, čo si ty za chlapa, keď ti gate padajú.” » “Zaslúžil som si to,” tvrdí s úsmevom I.Béreš. “Vtedy som ešte nevedel ten správny grif, ako sa viažu detvianske ´gäty´.” 

“Peniaze chýbajú všade,” tvrdí Imrich Béreš

LepsiDen.sk: Ste predsedom predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne. Stavebné sporenie bývalo veľmi obľúbené. Aký je stav dnes, v čom sú jeho výhody?
IMRICH BÉREŠ: Stavebné sporenie je aj dnes, 25 rokov od jeho zavedenia na Slovensku, stále obľúbené. Veď aktuálne je klientom Prvej stavebnej sporiteľne takmer 800-tisíc ľudí. Nebudem skromný a poviem, že dnes dokonca nadobúda ešte väčší význam ako v minulosti. Sme svedkami okliešťovania hypoték, takže ak si chce klient kúpiť nehnuteľnosť, musí siahnuť po dofinancovaní z iných zdrojov. Pritom nejde o zanedbateľnú čiastku.
A práve stavebné sporenie mu ponúka možnosť nasporiť si tieto peniaze alebo si ich za výhodných podmienok požičať.
Klienti, ktorí chcú sporiť, dnes využívajú stavebné sporenie najmä pre výhodné úročenie. Úrok až 1,75 % ročne dáva na trhu už máloktorá finančná inštitúcia. A ak mám hovoriť o ďalších výhodách stavebného sporenia, najvýznamnejšou je jeho bezpečnosť a stabilita. 

LepsiDen.sk: PSS veľa investuje do podpory školstva, vzdelania, zdravotníctva. Ako píšete vo svojej knihe Keď život skúša, máte množstvo žiadateľov o sponzoring, reklamu, charitu. V ktorých oblastiach chýbajú peniaze najviac z vášho pohľadu? Čo si štát až tak nevšíma?
IMRICH BÉREŠ: Jeden významný akademik povedal: „Keby sa v tomto štáte nekradlo, tak sme dávno na úrovni Švajčiarska.“ Ja jeho slová citujem s vážnou tvárou, bez akejkoľvek irónie. Peniaze chýbajú všade, ak by som to ale mal priorizovať, potom je to v prvom rade zdravotníctvo a sociálne veci.

Chcel by som, aby po mne niečo zostalo…

LepsiDen.sk: Situácia vo svete sa stále mení, politická, ekonomická. Ale predsa len, aký by bol váš aktuálny investičný tip na čo sa zamerať?
IMRICH BÉREŠ: Nie som investičný bankár, aby som radil, kam vložiť peniaze. Ľudia musia byť zodpovední sami za seba a rozhodovať sa na základe informácií, ktoré majú k dispozícii a podľa toho, v čom vidia perspektívu.
Toho, kto má veľmi málo peňazí, podobné úvahy netrápia.
Ten, kto má veľmi veľa peňazí, ich niekedy vyhadzuje na úplné zbytočnosti ako sú jachty, helikoptéry a neviem čo všetko ešte – ale je to jeho záležitosť.
Za seba vravím, že keby som mal toľko peňazí, koľko majú niektorí, určite by som ich rozdal v prospech chudobných a sociálne slabých. Nerobil by som to však formou nastav ruku a ja ti dám peniaze. Vytvoril by som také projekty, ktoré by skutočne pomohli, aby po mne niečo zostalo, niečo naozaj zmysluplné.

LepsiDen.sk: Mnohí možno o vás nevedia, že ste príbuzným Andreja Hlinku, ktorý bol vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia a jedným zo signatárov Martinskej deklarácie. Máme dobré informácie?
IMRICH BÉREŠ: Áno, Andrej Hlinka, jeden z najväčších synov slovenského národa, bol mojím príbuzným po maminej línii.

Folklór je národný poklad…
A môj najväčší relax!

LepsiDen.sk: Odmalička máte veľmi blízko k folklóru. Choreograf profesor Štefan Nosáľ vás vychválil ako veľmi dobrého interpreta ľudového tanca, ktorý je srdcom i dušou skutočný folklorista. Čo vás na tom baví?
IMRICH BÉREŠ: Na folklóre ma baví v princípe všetko. Je to môj najväčší relax, cítim sa pri ňom slobodne ako vták 🙂 Folklór je však pre mňa oveľa viac – je to národný poklad, ktorý si treba pestovať. Nepatrí doň len hudba, tanec, spev. Sú to aj kroje, ktoré ukazujú zručnosť, duchovné bohatstvo nášho ľudu.
Folklór, to je naša história, od ktorej sa nemôžeme a nesmieme odstrihnúť. Lebo keď si nebudeme ceniť vlastnú ľudovú kultúru, potom ako národ môžeme zabudnúť na svoju budúcnosť.

Imrich Béreš ako Frank Sinatra, foto Kristína Schreiberová
Foto Kristína Schreiberová.

LepsiDen.sk: V rámci umeleckého projektu Podobnosti osobností, ktorý niekoľko rokov realizuje fotografka Kristína Schreiberová, ste sa nechali nafotiť tak, aby ste vyzerali ako americký legendárny spevák Frank Sinatra. Prečo práve on? Rád spievate?
IMRICH BÉREŠ: Nebol som to ja, kto si vybral Franka Sinatru. Bola to pani fotografka Kristína Schreiberová, ktorá si ako jeho dvojníka vybrala mňa. Ona ma oslovila, či by som jej nestál ako model. Keďže ma, okrem pudrovania, nijako neupravovali, nejaká podoba so Sinatrom tu asi bude.
Určite rád spievam, možno rovnako rád ako on, len s tým rozdielom, že keby sme stáli vedľa seba a spievali, mňa by museli vypnúť 🙂 A zrejme by som pri ňom vyzeral ako dosť veľký muž, lebo ako som počul od tých, ktorí Sinatru zažili naživo, bol veľmi drobnej postavy 🙂

 

Čím viac viete, tým viackrát ste človekom

LepsiDen.sk: Názov spomínanej novej knihy – Keď život skúša, je veľavravný. No nie každý dokáže tie skúšky zvládnuť, prekonať ťažkosti, popasovať sa s problémami. Aj vás život párkrát prefackal a ťažko skúšal…
IMRICH BÉREŠ: Svojou knihou chcem nielen ukázať svoj život so všetkými pozitívami i negatívami, všetkými úspechmi aj chybami, ktoré som urobil. Jednou z jej hlavných myšlienok je ukázať, že hanbou nie je padnúť, ale nepokúsiť sa postaviť.

LepsiDen.sk: Politik, bankár, folklorista, to sú možno také tri piliere, ktoré vás vystihujú. Čo vám každá z týchto polôh dala, prípadne vzala?
IMRICH BÉREŠ: Všetko mi dáva cenné životné skúsenosti, variabilitu v priestore a čase. Vďaka tomu dokážem veci vidieť komplexnejšie, z rôznych uhlov pohľadu. Lebo čím viac viete, tým viackrát ste človekom.

LepsiDen.sk: Keďže je to rozhovor pre Lepší deň, čo vám vie vylepšiť deň? Čo vás vie naladiť, vyčariť úsmev na tvári a nabiť vás energiou?
IMRICH BÉREŠ: Jednoznačne tanečný tréning v baletnej sále. Ten ma oslobodzuje, vyčistí hlavu, nabije ma energiou. Aj keď je pravda, že niekedy sa po ňom ledva doplazím do postele 🙂

Imrich Béreš
Imrich Béreš

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 2 649x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: