7 najčastejších finančných chýb, ktoré bežne robíme

Máte ekonomické vzdelanie a vo financiách ste ako doma? Akcie, investičné fondy, burza, poistenia, dôchodky, nehnuteľnosti… Alebo skôr máte len základ, taký ten zdravý sedliacky rozum a zišli by sa praktické informácie, ako: viac zarobiť – viac ušetriť – lepšie investovať?
Je zaujímavé, že hoci je v médiách, na internete aj v knihách množstvo rád a tipov, stále existuje veľa mýtov a predsudkov ohľadom financií. Máme pre vás 7 finančných chýb, ktorých sa dopúšťame najčastejšie a ktoré vám možno budú pripadať povedomé 🙂
A nie je to žiadna hanba. Nemôžeme byť vo všetko dokonalí, všetko vedieť a so všetkým si poradiť.

1.Dôchodok nejako vystačí

Veľmi častý omyl, ktorý však začína ustupovať – aj v súvislosti s aktuálnou krízou a neschopnosťou politikov riešiť túto oblasť.
Buďme tiež realisti – mnohí ľudia, ktorí sú dnes na tom dobre, budú mať na dôchodku finančné problémy. Hoci si myslia, že súčasné skvelé platy im zaručia aj dostatočne vysoký dôchodok.
Omyl.

„Aj tí, ktorí dnes patria medzi dobre zarábajúcich a môžu si dovoliť život s množstvom vymožeností, sa po odchode do dôchodku budú musieť vzdať svojho životného štandardu – hlavne ak sa spoliehajú iba na štátny dôchodkový systém,“ tvrdia bývalý investičný bankár Thomas Kehl a novinárka Mona Linkeová. V slovenčine im vyšla Jediná kniha o financiách, ktorú by ste si mali prečítať, ktorá skvele vysvetľuje svet každodenných financií, ponúka rady a konkrétne tipy, ako narábať s peniazmi.

Na Slovensku zamestnanec s celoživotne priemernou mzdou (dnes okolo 1.300 eur v hrubom mesačne) a 40 odpracovaných rokoch môže podľa kalkulačky Sociálnej poisťovne počítať s čisto štátnym dôchodkom aktuálne vo výške 605 eur mesačne. Ak správne investoval v 2. pilieri, môže to byť aj o pár eur viac. Ide však o mieru náhrady čistého príjmu z práce len vo výške 61 %. Do budúcnosti je možné predpokladať, že sa táto miera náhrady bude musieť pre starnutie populácie a problémy vo verejných financiách postupne znižovať…

2.Kto viac zaplatí, dostane vyšší dôchodok

Ďalší častý mýtus. Na Slovensku síce platí princíp zásluhovosti, avšak od 1,25-násobku priemerného zárobku sa dôchodok zo štátneho, takzvaného prvého piliera čiastočne kráti a prerozdeľuje v prospech menej zarábajúcich.
V tzv. 2. kapitalizačnom pilieri sú dôchodky plne zásluhové – vysoké alebo nízke podľa toho, koľko si poistenec počas svojho pracovného života v dôchodkových fondoch nasporil a ako tieto investície zhodnotil.

Na prvý pohľad znie zásluhovosť celkom férovo. Problém je, že mnohí ľudia so svojím príjmom nedosiahnu primeraný dôchodok a neochránia sa pred chudobou v starobe. Týka sa to najmä zamestnancov v sektoroch s nízkymi mzdami, dlhodobo nezamestnaných, samostatne zarábajúcich alebo tých, čo pracujú na čiastočný úväzok, hoci len určitý čas.

3.Dobre zaobchádzať s peniazmi dokáže len ten, kto sa to včas naučil

Je to pravda: mnohí ľudia sa nikdy nenaučili, ako sa zaobchádza s peniazmi. Preto majú problém aktívne sa starať o financie, zveľaďovať svoj majetok a dôchodkové zabezpečenie. A preto je stále veľmi diskutovaná otázka:
Nemalo by sa o financiách učiť v škole?
Nie je sociálnym poslaním školy pripraviť budúcich zamestnancov na výzvy skutočného života?

Predstava, že každý mladý dospelý dokáže po skončení školy vyplniť daňové priznanie aj v spánku a v osemnástich si dokáže jednoducho vypočítať, či sa mu ponúknutá zmluva oplatí alebo nie…hmm, to by sa asi každému páčilo. To by však už žiaci a študenti museli v školách dostávať pravidelne a systematicky solídne, objektívne základné vedomosti o fungovaní finančných trhov a rozdieloch medzi dobrými a zlými produktmi. Miliónom mladých by tieto znalosti poskytli rozhodujúcu výhodu na ceste k bohatstvu a finančnej nezávislosti.
Je to tak? Funguje to?
Odpoveď poznáte aj sami…

Prečítajte si tiež
11 tipov, ako mať správny rodinný rozpočet.

4.Štát sa už o mňa postará

Mnohí ľudia majú sklon k tomu, že sa vo finančných otázkach spoliehajú na štát. Napríklad keď čakajú na to, že sa dôchodkový systém zreformuje alebo vláda zriadi občiansky fond. Alebo že kým pôjdu do dôchodku, štát niečo vymyslí – nemôže predsa nechať ľudí živoriť, div nie žobrať.

Zabudnite na to!
V skutočnosti štát vytvára základné podmienky, v ktorých žijeme – a v mnohých ohľadoch sa aj stará o to, aby sme sa mali veľmi dobre. Ako správne pripomínajú spomínaní autori T.Kehl a M.Linkeová, štát už viac ako 70 rokov zabezpečuje mier v našej krajine. Stará sa o to, aby sme mali právny štát, a zaručuje nezávislú justíciu. Investíciami do infraštruktúry udržiava komplexné produkčné reťazce, a tým aj ekonomiku v chode – a stará sa aj o to, aby sme mohli bezpečne a rýchlo jazdiť po cestách a koľajniciach, aby sme mali nepretržite elektrinu a také odolné dátové a telekomunikačné siete ako takmer v žiadnej inej krajine.

Vychutnávame si voľný prístup k prvotriednemu vzdelaniu – k štátnym školám a univerzitám, z ktorých mnohé patria k najrenomovanejším akademickým zariadeniam na svete…
Takto by sa dalo pokračovať…no nie je úlohou štátu starať sa o každého jedného z nás. Máme možnosti zväčšiť svoje úspory, zlepšiť si živobytie a je len na nás, či sa toho chopíme. Či si zistíme dôležité informácie, či urobíme potrebné kroky, či možno aj zariskujeme…

5.Nízke úroky sú na vine, že moje peniaze nepribúdajú

„Úrokové sadzby sú rekordne nízke.“
Toto počúvame a čítame už celé roky. Nečudujme sa potom, že si už len málokto dokáže nahonobiť majetok. Na prvý pohľad to môže znieť hodnoverne. Ale v skutočnosti úroky za peniaze na sporiacom účte, v životnom poistení alebo stavebnom sporení ešte nikdy nevystačili na vybudovanie majetku.

Navyše nie je (a nikdy nebolo) úlohou centrálnej banky priniesť sporiteľovi vysoký úrok z vkladov. Napriek tomu ju stále znova kritizujú pre nízke úrokové sadzby. Ak chceme porovnať úroky a výnosy, musíme si pozrieť reálne úroky. Tieto musíme odlíšiť od nominálnych úrokov: ak v podkladoch vášho poistenia čítate, že doteraz ste za rok zarobili 1,4 percenta, myslia sa tým nominálne úroky. Na určenie reálnej úrokovej miery musíte od tohto nominálneho úroku odčítať stratu hodnoty spôsobenú infláciou. Miera inflácie opisuje vývoj kúpnej sily.

V publikácii Jediná kniha o financiách, ktorú by ste si mali prečítať nájdete jednoduchý príklad:

Ak je miera inflácie napríklad 2 percentá, potom stúpnu ceny tovarov a služieb za rok o 2 percentá. Vaša kúpna sila, teda to, čo si v konečnom dôsledku môžete za svoje peniaze kúpiť, sa zníži o 2 percentá.
Pri inflácii 2,4 percenta je potom reálny výnos životného poistenia s 1,4 percenta nominálneho úroku mínus 1 percento. To znamená, že vaše úspory z roka na rok strácajú na hodnote 1 percento. Môžete si za ne kúpiť menej. To nie je nič nové, lebo inflácia existovala vždy. Pri bezpečných, teda nízkorizikových investíciách, ako sú sporiace účty, bežný účet alebo hotovostný účet sú negatívne reálne úroky, a teda aj negatívne reálne výnosy skôr normálnym stavom.

6.Bez finančných poradcov to nezvládnem

Stretli ste sa už niekedy s finančným poradcom svojej banky? Možno vás tiež kontaktovali nejakí poradcovia – emailom alebo telefonicky a navrhli vám osobné stretnutie s prísľubom, že neoľutujete, pomôžu vám vyriešiť finančné problémy, alebo vám zadarmo urobia audit vašich financií.

Ak ste súhlasili, ak ste zverili svoje financie nejakému poradcovi – či už v banke alebo „nezávislému“, vyjdite z ilúzie opäť von. Pre poradcov nehrá rolu to, čo je najlepšie pre zákazníka.
Nie bezdôvodne. Vezmime si len bankových poradcov – keby každému klientovi odporučili ten najvhodnejší a najvýhodnejší produkt, pre väčšinu z nich by to znamenalo finančný krach.

Ale povedzme si hneď na úvod: nebolo by férové považovať všetkých poradcov za darebákov, niektorí experti sa naozaj zameriavajú na blaho svojich zákazníkov. A pre niektorých ľudí môže byť rozhovor s poradcom naozaj užitočný. Kto nikdy predtým neprišiel do kontaktu s finančnými otázkami, bude aspoň riešiť vlastné financie – čo je stále lepšie, ako nerobiť vôbec nič.
Takže nezabúdajte – poradca je hlavne predajca.

Prečítajte si tiež
Peniaze. rekordy, zaujímavosti a pikošky.

7.To, čo robia všetci, b bude určite správne

Prežije ten, kto nasleduje ostatných.
Ak pred obchodom stojí dlhý rad ľudí, určite tam budú predávať niečo dobré.
Keď je plná reštaurácia, isto tam skvele varia.

Poznáte to? Radi sa správame stádovito a necháme sa – ako to vzletne vravíme „inšpirovať druhými“. Pritom len nasledujeme väčšinu a ochotne počúvame druhých, neraz aj bez toho, aby sme si overili, či je to pre nás skutočne výhodné.

Aj pri našich finančných rozhodnutiach sa orientujeme často podľa iných.
Príklad: Na Slovensku domácnosti držia až 47 % svojho finančného majetku na vkladoch v bankách, kde im nič (alebo takmer nič) nezarábajú. Pre niekoho, kto sa doteraz takmer nezaoberal témou investícií, sa zdá byť samozrejmé uložiť peniaze na sporiacom účte. Panuje presvedčenie, že to nemôže byť také zlé, keď na to stavila polovica obyvateľstva.

Prehliadame pritom, že z peňazí na sporiacom účte nie sú takmer žiadne úroky (viď vyššie chyba č.5) a existujú oveľa lepšie alternatívy. Rozhodnutia, keď človek preberá cudzie názory, môžu byť veľmi klamlivé. Chceme byť na bezpečnej strane, ale často robíme presný opak…

Užitočná kniha o financiách

Všetky tieto chyby finančného myslenia výborne rozoberajú Thomas Kehl a Mona Linkeová vo svojej publikácii Jediná kniha o financiách, ktorú by ste si mali prečítať. Je určená práve bežným ľuďom, ktorí možno nemajú žiadne alebo len minimálne ekonomické vzdelanie. Či už sú to mladí ľudia, dvadsiatnici, alebo aj dospelí v strednom veku.

Príručka má cez 200 strán, ale je dobre štruktúrovaná, ponúka nielen fakty na zamyslenie (ako asi nakladáte so svojimi peniazmi, čo robíte zle a čo by ste mohli vylepšiť), ale venuje sa aj konkrétnym oblastiam, ktoré sa týkajú nášho každodenného života: ako začať šetriť, ktoré poistky potrebujete a ktoré sú vám viac-menej zbytočné, či je lepšie prenajať byt alebo kúpiť… Tiež sa dozviete, ako zarobiť na akciách a ako využiť burzu pre seba, ako nakupovať cenné papiere a v závere vám autori ponúknu 4 kroky k vašej prvej investícii.

Práve užitočné rady a veľa konkrétnych príkladov robí z tejto knihy praktické čítanie. Určite sa budete k niektorým pasážam vracať, aby ste pochopili súvislosti – možno nie preto, že by to bolo písané zložito, ale ľudia bežne neinvestujú do akcií, či fondov…no tu to máte popísané jasne a priamo. Bez nejakých veľkých omáčok. Najmä to, čo potrebujete vedieť.

Foto: LepšíDeň.sk, Tatran, Freepik.com