O premiérovi vie všetko. Je totiž jeho osobným lekárom, má 24-hodinovú permanentnú službu, lieči jeho ochorenia a pozná všetky jeho úlety, agresie aj zmeny nálad. Tiež má prehľad v jeho psychických neduhoch a vie, že sa mu začína impotencia, čo však musí udržať v tajnosti. Lekár a jeho pacient, premiér, Patriarcha.
„Svet dobrých úmyslov ma už dávno prestal baviť,“ vyhlásil patriarcha, výraz hnevu v sekunde zmizol a začal sa hlasno smiať. Doktor vedel, že smiechom iba prekrýva niečo podstatné. Pokojne na neho hľadel.
V novom románe Maroša Hečka Dedičstvo po barbaroch sledujeme osobného lekára najvyššie postaveného muža v krajine. Jeho útek z toxicity do sveta, ktorý sa však zrazu ocitá v troskách…
Dedičstvo po barbaroch
Hlavný hrdina, doktor medicíny, je pätnásť rokov súčasťou najvyšších politických kruhov ako osobný lekár najvýznamnejšieho muža v krajine.
Dvadsaťštyrihodinová permanentná pohotovosť pri jedinom klientovi ho postupne pripraví o viac ako len o súkromie. V intímnej zóne, ktorá medzi pacientom a lekárom vznikla, ho vidí úplne obnaženého. Nelieči iba jeho neduhy, ale aj stavy zúrivosti, ochromenia a zúfalstva, alebo starosti s nastupujúcou impotenciou.
Doktor je vyčerpaný. Desať rokov nemal dovolenku, a tak sa napriek blížiacim sa Vianociam a nadchádzajúcim parlamentným voľbám bez výstrahy svojským spôsobom vzoprie a zmizne rovno na druhú stranu zemegule netušiac, aké ohnivé peklo ho tam čaká.
Dokážeme čeliť skaze?
„Dedičstvo po barbaroch je fikcia a ja som len jej autorom, nie postavou. Nepracoval som ako dobrovoľník pri hasení požiarov. Inšpiráciu som čerpal inde,“ približuje autor Maroš Hečko.
V roku 2011 strávil jeden a pol mesiaca v Sydney. Krátko po jeho príchode zaplavili dažde mesto Brisbane ležiace o osemsto kilometrov severnejšie a doslova ho utopili. Ulicami tiekli nákladné autá s obrovskými vlečkami, tankery s naftou aj autobusy. Brisbane volalo o pomoc, a keď povodne ustúpili, pricestovali dobrovoľníci z celej krajiny a za niekoľko týždňov mesto fungovalo ako predtým.
Keď už bolo všetko upratané, od oceánu sa dovalil tajfún a zavŕšil skazu. Brisbane inkasovalo k. o. dvakrát v tesnom slede za sebou a Maroš mal možnosť pozorovať reakcie obyvateľov Sydney, sledovať ich postoje, odvahu a ochotu pomáhať. „Hrdinami mojej knihy sú ľudia schopní čeliť skaze napriek tomu, že ich niekoľkonásobne prevyšuje. Je to motivujúce. Musíme konečne pochopiť, že dnes bojujeme o prežitie na tejto planéte. Ak nespojíme sily a nenájdeme spôsob, ako sa so zmenami inteligentne vysporiadať, Zem nás zmetie z povrchu, pretože nie sme dobrí podnájomníci.“
Mesiášsky Patriarcha
Lekár, ktorý sa stará o potentáta utápajúceho sa vo vlastnom marazme. Uniká pred tým na opačný koniec sveta…a zažíva ešte dramatickejší a zničujúcejší marazmus. Ujsť sa niekedy javí ako najjednoduchšia vec, no nemusí vôbec tak dopadnúť…
A Patriarcha?
„Patriarcha je človek, ktorý sa nechá vyviezť elevátorom až na samý Olymp, lenže keď vystúpi, nielenže sa mu z výšky točí hlava, ale nevie ani poriadne lapiť dych,“ popisuje ho Maroš Hečko. „A v zle okysličenej hlave sa dejú príšerné veci. Chcel som vytvoriť metaforu východnej politiky a archetyp človeka, ktorý nezvládne rýchly vzostup. Zažili sme tu už stovky ľudí, ktorí to podobne ako on nezvládli, veľa zlých príkladov, z ktorých sa treba poučiť, nielen u nás, ale aj v Česku, Poľsku, Maďarsku…“
Premena z jednoduchého, ale šikovného človeka na nekontrolovateľného blázna je podľa neho v postkomunistických vodách bežným javom. Tak trochu mesiášsky komplex, ktorý nebol v nedemokratických krajinách nikdy ničím výnimočným aj v minulosti. Strata súdnosti je typickou črtou tragikomických postavičiek aj na našej súčasnej politickej scéne.
Zdroj a foto: Tatran, LepšíDeň.sk