Terapia jedlom? Či sme len potravinové odpadkové koše?

Určite ste už počuli, že „Ste to, čo jete“. Platí to už dlhé roky a v súčasnosti o to viac, pretože máme takmer všetkého dostatok až nadbytok. No nie každý sa vie ustrážiť, regulovať si to, čo má na tanieri a čo dáva do svojho tela.
Vhodná je terapia jedlom, čiže spôsob stravovania, kedy nám jedlo neškodí. Namiesto toho to vyzerá, akoby sme boli len potravinové odpadkové koše…

Čo si dávate na tanier?

Od roku 1950 potravinový priemysel začal používať umelé náplne, zvýrazňovače chute a stabilizátory, aby udržali priemyselne vyrobené jedlo na policiach predajní „čerstvé“. Aby vydržalo čo najdlhšie a chutilo tak, ako niečo, čo „chceme jesť“.
„Chemikálie, ako napríklad maltodextrín, polysorbát-80 a karboxymetylcelulóza, sa vyrábajú v továrňach a dávajú do potravinového reťazca dennodenne. Treba na to myslieť vždy, keď si dáme keksy, sušienky, hromadne vyrábané žemle, chleby, buchty, osladené cereálie, zmrzlinu, ochutené jogurty, predpripravené jedlá (ktoré stačí už iba zohriať), polievky v prášku, omáčky,“ upozorňuje gastroenterológ MUDr. Ladislav Kužela.

Podľa neho si musíme dokonca priznať, že u mnohých ľudí práve tieto potraviny predstavujú viac ako polovičný zdroj kalórií v strave. Aj preto sa snaží robiť osvetu. Nielen na Facebooku, kde má aj sériu tzv. Búrači mýtov, ale najmä v knihách s kolegyňou Zuzanou Čižmárikovou. Najskôr to bolo Zdravé črevo a trávenie, potom prišla kniha Zdravie bez liekov. Výstižný názov, čo poviete? Veď kto by nechcel žiť bez liekov…

Čo mám teda jesť?

Mnoho odborníkov bije na poplach a odporúča, aby sa najdôležitejšou otázkou 21. storočia stala otázka „Čo mám jesť?“ Podobne ako sa svetoví lídri stretávajú na podujatiach o klimatickej kríze, mali by hovoriť a hlásiť sa aj k stravovacej stratégii pre ľudstvo, myslí si doktor Kužela.

V jednej z najvýznamnejších publikácií, ktorá odporúča čo najzdravšie stravovanie na základe medicíny založenej na dôkazoch a odporúčaní medzinárodných expertov a ktorá vyšla v jednom z najprestížnejších medicínskych časopisov The Lancet, je opísaná zdravá strava takto:

„Zdravý tanier by mal obsahovať ovocie a zeleninu, pričom tieto by mali tvoriť asi polovicu taniera. Druhá polovica taniera by mala pozostávať z celozrnnej stravy, ďalej by mali byť na tanieri bielkoviny rastlinného pôvodu, nenasýtené rastlinné oleje a iba mierne množstvo bielkoviny zo zvieracieho zdroja.“

Je to pomerne jednoduché. Experti jasne zadefinovali, že mäso a mliečne produkty nie sú až tak veľmi potrebné k tomu, aby naša strava bola zdravá. Predpokladá sa, že ak by všetci ľudia na zemeguli prešli na vyššie odporučené zloženie taniera, toto jednoduché pravidlo by mohlo zachrániť až 11,6 milióna ľudí pred smrťou.

Vieme, čo škodí, a predsa…

Ako doktor L.Kužela uvádza vo svojej knihe, existujú už dôkazy, na základe ktorých odborníci došli k tvrdeniu, že môžeme žiť zdravšie, ak v strave minimalizujeme spracované jedlo a zvieracie produkty a namiesto toho sa vyberieme cestou konzumácie rastlinných potravín. Napríklad v USA až 60 % zo všetkých prijatých kalórií pripadá na konzumáciu spracovaných jedál. Na druhej strane, ovocie, zelenina a strukoviny tvoria iba 9 % všetkých prijatých kalórií. Teda menej ako 10 %. Alarmujúce číslo!

Napriek tomu, že sa vie o zdravom účinku celozrnnej stravy, konzumujú sa namiesto nej rafinované, spracované zrná, ktoré nachádzame v sušienkach, priemyselne vyrábaných múčnikoch alebo chleboch.
Aj preto je potrebné o jedle hovoriť. Aj preto to doktor Kužela robí s takým entuziazmom a chuťou. „Naozaj veľmi záleží na tom čo jeme, pretože jedlo môže chrániť zdravie nielen čreva, ale aj celého nášho tela,“ myslí si.
A preto by sme sa mali denne sami seba pýtať:

Koľko kúskov ovocia som dnes zjedol?
Koľko porcií zeleniny som dnes zjedol?
Koľko porcií celozrnnej stravy (ovsená kaša, celozrnný chlieb, varená hnedá ryža) som dnes zjedol?

Ak ste 3-krát odpovedali ani jeden kúsok, určite musíte spozornieť. Ide vám totiž o život. Skúste si prečítať spomínanú knihu renomovaných odborníkov Zdravie bez liekov. Nájdete tam množstvo zaujímavých tipov, odporúčaní, jasné vysvetlenia a tiež veľa príbehov reálnych ľudí. Doktor Kužela na nich ukazuje, aké rôznorodé môžu byť ťažkosti pacientov, ktorí nemajú dobré zloženie mikróbov v čreve.

Prečítajte si tiež
“Spoznajte mýty a fakty,” tvrdí gastroenterológ L.Kužela.

Lížu vás vaše psy?

V knihe sa dozviete napríklad aj to, že za alergiami môže byť zničený mikrobióm. Že aj forma pôrodu hrá významnú úlohu alebo to, že ak vás a vaše deti lížu psy, je to skvelé. „Psie baktérie pravdepodobne podporujú rast prospešných baktérií nachádzajúcich sa v našich črevách. Ukazuje sa, že vystavenie človeka zvieraťu v ranom veku (u dieťaťa) pomáha stimulovať imunitný systém. Pozorovali sa deti žijúce v blízkosti domácich zvierat a zistilo sa, že takto žijúce deti majú menšie riziko vzniku astmy v porovnaní s deťmi, ktoré vyrastali bez zvieratiek. U majiteľov psov sa našlo až 56 rôznych tried baktérií na rozdiel od tých, ktorí psov nemali,“ vysvetľuje L.Kužela.
Ale viac už v jeho novej knihe Zdravie bez liekov. Objednajte si ju tu:

Foto: FB/Ladislav Kužela, Ikar, Unsplash.com